Dva metre sú v norme

Hoci nakupovanie je môj koníček, vždy, keď syn potrebuje niečo na seba, chytí ma "bruchabolenie". Má síce len 13 rokov, ale meria takmer 190 centimetrov a dá sa povedať, že #130#si žije na veľkej nohe#145# číslo 47 - začína svoje rozprávanie Tamara Valková. Obuť a obliecť syna Michaela do moderného, pekného a kvalitného oblečenia, ju stojí nielen veľa peňazí, ale aj čas a nervy. Kto má v rodine tínedžera, vie, o čom to je. "S podobnými problémami zápasia aj moje známe. Ak majú dcéry, zohnať pre ne tínedžerskú dievčenskú a navyše peknú a modernú topánku číslo 41 je takmer zázrak," pokračuje. Bežne sa stáva, že natrafia na pekné topánky či tenisky, ale čo z toho, keď majú obvykle iba malé číslo? Potrebnú štyridsaťsedmičku síce nájdu, ale vyberte náročnému tínedžerovi z troch fazón také, ktoré by sa mu páčili! Zvyčajne ani jedny. Kuriózne je, že "malý" Michael musí všade chodiť s pasom, pretože mu - úplne prirodzene - nikto neverí, že má iba 13 rokov a pas je jediný doklad aj s fotografiou, ktorý potvrdzuje jeho vek. "V zime sme na pas kupovali aj permanentky na lyžiarsky vlek, lebo len potom nám boli ochotní vystaviť detskú zľavu," spomína Valková.
Odlišný rast chlapcov a dievčat. Z porovnania výsledkov posledných dvoch prieskumov v rokoch 1991 a 2001 vyplynulo, že u chlapcov pokračuje rastová akcelerácia. "Kým v roku 1991 bola priemerná hodnota výšky 18-ročných chlapcov 177,9 cm, o desať rokov sme zistili priemer 179,4 cm, čo je o 1,5 cm viac," hovorí MUDr. Jana Hamade z Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave. "Nárast v roku 1991 oproti roku 1981 bol dva centimetre." Naopak, výška dospievajúcich dievčat v roku 2001 sa oproti roku 1991 takmer nezmenila a 18-ročné boli iba o 0,3 cm vyššie než pred desiatimi rokmi. "Pritom rozdiel medzi priemernou výškou 18-ročných dievčat v roku 1991 oproti roku 1981 bol ešte 1,9 cm," upozorňuje Hamade. Inými slovami to znamená, že sa rast konečnej telesnej výšky mladých žien spomaľuje, až takmer stagnuje. Súčasných 165,6 cm by podľa odborníkov nemal ani v budúcnosti už veľmi stúpať.
Genetika na začiatok. "Každý jedinec má pri svojom počatí genetický potenciál. Keď sa vyvíja v optimálnych podmienkach, ide bližšie k svojmu maximu. Slabšia výživa môže finálnu výšku podstatne znížiť. Rovnako ako psychické problémy či frustrácia - to všetko sa môže odrážať na výške. Dobre vyživované, ale pritom týrané alebo citovo frustrované deti (napríklad odmietané deti, deti v detskom domove), rastú horšie a dozrievajú pomalšie. Ak sa upraví ich citový život a psychické stavy, môže sa to výrazne zlepšiť," vymenúva faktory vplývajúce na výšku človeka MUDr. Vladimír Štrbák, DrSc., riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied. Podobne, aj fyzicky preťažované deti rastú horšie a dozrievajú pomalšie.
Rýchlejšie dospievanie. Mladí ľudia však dnes dospievajú o niekoľko rokov skôr než ich dedovia a babky. Tým môžu byť výsledky o raste konečnej telesnej výšky slovenskej populácie čiastočne skreslené oproti obdobiam spred 20 až 50 rokov. Vtedy mnohí chlapci rástli ešte aj počas vojenskej služby a dievčatá aj po osemnástke (dnes väčšina dievčat prestáva rásť medzi pätnástym až šestnástym rokom, väčšina chlapcov medzi sedemnástym až osemnástym rokom).
Vtedajšie namerané údaje osemnásťročných teda nemožno považovať za definitívny vzrast mužov a žien. Najstaršie porovnateľné štatistické údaje z nášho územia sú známe z roku 1890, keď český lekár Matejka meral deti v Čechách, na Morave aj na Slovensku. "Keď ich porovnávame s údajmi dnešnej mládeže, tak desaťročný chlapec je taký vysoký, ako bol pred sto rokmi štrnásťročný," hovorí prof. RNDr. Milan Pospíšil, DrSc., z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. "To urýchlenie rastu do nižších ročníkov neprebieha len s telesnou výškou. Matejka napríklad u dievčat pri objavení sa prvej menštruácie udáva 16 rokov a dnes priemerne evidujeme 12 rokov a deväť mesiacov. O prvých populáciách chlapcov nemáme z doby spred sto rokov údaje, ale zrejme išlo o podobný časový posun ako u dievčat."
Mesto verzus dedina. Popri výžive, dedičnosti a predpokladoch nervového či endokrinného systému - sa pod zvýšený rast mladej populácie podpisuje napríklad aj vyšší stres či miesto bydliska. "V meste, kde rastú vyšší ľudia než na vidieku, sa pri veľkej hustote ľudí predpokladajú častejšie a aj intenzívnejšie stresové situácie," vysvetľuje doc. Ševčíková. "Vrátane stresu v medziľudských vzťahoch. To všetko podnecuje rastové centrum dieťaťa." Ide však zatiaľ len o jednu - aj keď logickú - teóriu. V súvislosti s ňou sa tiež predpokladá, že dievčatá reagujú na stresy či na sociálne prostredie menšími výkyvmi rastu než chlapci. "Možno príroda chcela ženu ako potenciálnu matku väčšmi chrániť, a preto riadi jej rast a vývoj inak než u chlapcov," uvažuje Ševčíková. Popri množstve ďalších faktorov treba za akceleráciou telesného rastu ľudí vidieť predovšetkým nástup priemyselnej revolúcie. "Okrem toho sme ešte v 70. rokoch porovnávali motoriku detí z vidieka a z mesta," hovorí prof. Pospíšil v súvislosti s tým, že v meste natrafí dieťa nielen na psychické, ale aj na fyzické stimuly. "Očakávali sme, že vidiecke deti budú na tom lepšie. Pravdou bol opak. V mestách deti navštevovali rozličné športové krúžky a aj mestské školy boli lepšie vybavené telocvičňami, v meste sa tiež viac športovalo."
Dvojmetrová choroba. Ak niekto dosahuje výšku cez dva metre, nemusí to znamenať, že prežil bezproblémové detstvo s dokonalou výživou. U extrémne vysokých ľudí ide, podobne ako pri veľmi malých, niekedy o zdravotný problém. "Sú ľudia, ktorí sú zdraví a urastení, vysokí športovci, basketbalisti. Tí dosiahli svoj rast na genetickom podklade za dobrých podmienok. Na druhej strane sú ľudia, ktorí môžu trpieť nádorom hypofýzy produkujúcej rastový hormón. Ak sa to stane ešte pred uzavretím rastových štrbín, tak títo jedinci rastú do veľkých výšok. Vtedy je snaha rast zastaviť." Výšku týchto ľudí totiž nenasleduje aj fyzická zdatnosť. Nie každý "obor" má fyzické danosti stať sa aj silákom. "Predsa len, je to hormonálna disharmónia," hovorí Štrbák. Rastový hormón môže spôsobiť dospelému človeku aj iné problémy, než je extrémna výška. Ak nádor produkujúci rastový hormón vznikne až po tom, ako sú uzavreté rastové štrbiny, vzniká tzv. akromegália. Niektorým ľuďom v dospelosti odrazu začnú rásť nadočnicové oblúky, nos, zväčšuje sa sánka, hánky kostí na rukách - začnú im vo všeobecnosti hrubnúť kosti, pretože účinok rastového hormónu sa prejaví už na zrelých kostiach, ktoré nenarastú do dĺžky, ale začnú hrubnúť.
Koľko budeme merať? "Určite nejaká hranica existuje, ale nevieme presne povedať, aká. Možno robíme stále nejakú chybu, pre ktorú prichádzame o pol metra," usmieva sa endokrinológ Štrbák. "O sto rokov bude výška úplne iná. Tak ako sa hranice posúvajú pri športe v dosahovaných výkonoch, aj podmienky pre náš rast sú čoraz lepšie... možno sa časom začnú upravovať aj geneticky." A možné je, že sa o niektorom faktore až neskôr prekvapujúco dozvieme, aký je pre rast dôležitý.
Vo všeobecnosti platí, že mladí ľudia sú vyšší, ale zároveň aj štíhlejší, než boli kedysi.