Penzionovaný kurátor knižnice v Princetone Alfred Bush si vyžiadal zväzok s menom Johanna Fantová a usadil sa v tichu študovne. Chcel sa zaoberať básňami, ktoré knihovníčke Fantovej písal jej dlhoročný priateľ, geniálny fyzik Albert Einstein. Redaktori Kroniky Princetonskej knižnice sa totiž rozhodli, že zmapujú historické páry, ktoré osud spojil s ich univerzitou. Teda aj Einsteina a Fantovú.
Bush sa zaradoval, keď dostal na starosť Einsteina a poslednú ženu jeho života. Veď kto môže byť "historickejší" než mladá dáma, ktorá prišla do Princetonu cez more, sama, bez manžela, na priamu výzvu o 23 rokov staršieho nositeľa Nobelovej ceny a už sa od neho nikdy neodlúčila.
Trochu unavený básňami siahol Bush po zväzku papierov husto popísaných strojopisom.
Denníky, ktoré nik nevidel. "Pätnásteho októbra 1953: Napísala mu akási pani. Chce, aby jej poslal sedem autogramov, vraj ich odkáže v testamente svojim deťom, pretože nemá nič, čo by im dala," začítal sa Bush do prvej stránky. "Pošle jej ich, hoci jej tvrdeniu neverí."
Bush zmeravel. Uvedomil si, že našiel niečo, o čom sa desaťročia špekulovalo. Objavil denníkové záznamy z posledných rokov Einteinovho života. Nik nevedel iste, či existujú, ale hovorilo sa, že si Johanna snáď niečo zapisovala. Lenže pani Johanna zomrela v roku 1981 a k tejto téme sa nikdy verejne nev...
Zostáva vám 85% na dočítanie.