Ako sa teraz, s odstupom rokov a desaťročí, pozeráte na socializmus?
Jeho racionálna podstata ostáva pre mňa aj dnes seriózna. Či sa dá alebo nedá uskutočniť, nad tým teraz, po skúsenostiach s päťdesiatymi, šesťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi minulého storočia dosť váham. Možno by mal socializmus väčšiu šancu, keby sa naštartoval v inej krajine, nie v cárskom Rusku. Prenieslo sa to do myslenia, metód i praxe. Teoretickí tvorcovia socializmu vôbec nepočítali s tým, že by sa mal najprv ujať v ekonomicky i politicky zaostalej krajine.
V Československu však bola demokratická tradícia, vyššia kultúra v ľuďoch.
Keby Československo mohlo ísť vlastnou cestou, išlo by. Veď aj Klement Gottwald hovoril o vlastnej ceste k socializmu. Nádej, že by tu - ako v najvyspelejšej krajine spomedzi tých, ktoré sa týmto smerom vydali - mohol mať socializmus inú fazónu, pochovala roztržka Moskvy s Juhosláviou a tragické následky pre krajiny pod sovietskym vplyvom.
Ale to ste vtedy vedeli. Napriek tomu ste ostali aktívny v politike. Prečo?
To je legitímna otázka. Dnes. Vtedy to bolo zložitejšie. Zápasila vo vás viera s nedôverou, do toho vstúpila atmosféra strachu. Keď v roku 1956 Nikita Chruščov vystúpil na XX. zjazde ruských komunistov, človek uveril, že ide o očistenie socializmu od všetkého špinavého. A že je to možné a uskutočniteľné...
Zostáva vám 85% na dočítanie.