Najstarší panelový dom na Slovensku je v Bratislave. Neďaleko Račianskeho mýta, na Kmeťovom námestí. Na budúci rok bude mať päťdesiatku. Potreboval by obnovu. Dočká sa jej? Nedočkajú sa zrejme ani o desaťročia mladšie paneláky... Odborníci predpokladajú, že nastane čas, keď ich novopečení majitelia bytov, ktoré nie tak dávno kúpili za neveľkú sumu, budú predávať. Aby sa zbavili zodpovednosti za údržbu a obnovu. Kúpou bytu prijali finančné bremeno, ktoré už dnes predstavuje niekoľko stotisíc korún. Toľko treba na obnovu jedného bytu v bytových domoch.
V znamení raka. Do osobného vlastníctva sa panelákové byty začali predávať po roku 1993. Ich majitelia však nemajú hotovosť na veľké opravy a nechcú sa ani zadlžovať. Výkonná riaditeľka Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb - NOVA, s. r. o., Zuzana Sternová predpokladá, že sa vývoj na trhu s bytmi môže vrátiť späť. "Myslím si, že do desiatich rokov preberú developerské organizácie (stavební podnikatelia) správcovstvo nad nájomnými bytmi, ale aj vlastníkmi bytov. Mnohé domy sa vrátia mestám a obciam alebo ich kúpia fyzické osoby, ktoré ich budú prenajímať a spravovať oveľa odbornejšie."
Podľa riaditeľky Inštitútu bývania Jaroslavy Zapletalovej veľa správcovských firiem v súčasnosti správcami nie je. Sú to skôr iba účtovné firmy.
Mladý a zanedbaný. Pred 2. svetovou vojnou bolo na Slovensku v bytových domoch iba 60-tisíc bytov. Dnes ich je 850-tisíc, z toho 600-tisíc panelových. Znamená to, že náš bytový fond je pomerne mladý. Podľa Sternovej na jeho obnovu treba až 350 mld. Sk. Výskumný ústav zistil, že na jeden byt treba od 440- až do 720-tisíc. Až tri štvrtiny panelákov majú statické, hygienické či užívateľské nedostatky. "Bytový fond sa mal najprv obnoviť a až potom predávať byty do osobného vlastníctva," myslí si predseda Slovenského zväzu bytových družstiev Vladimír Sekanina. "Ak sa do desiatich rokov byty radikálne neopravia, mnohé budú už veľmi nebezpečné. Je však otázkou, či sa potom ešte budú dať zrekonštruovať," dodáva.
Nevymyslel ich socializmus. Tak ako vyrastali panelové domy u nás, stavali ich aj inde v Európe a zámorí. Problémy s ich obnovou majú teraz všetci. Panelová výstavba je prirodzený dôsledok vývoja techniky, technológií, architektúry i spoločnosti. Je logickým vyústením využívania prefabrikácie, ktorá sa používala už pred 2. svetovou vojnou. (Prefabrikát je predpripravený stavebný prvok.) "Nevýhodou našej panelovej výstavby však bola prílišná racionalizácia, zjednodušovanie a používanie materiálov s kratšou životnosťou," pokračuje Sternová. Pôvodne sa u nás na postavenie jedného panelového bytu určilo 450 hodín. Potom sa tento čas skrátil na 300 až 330 hodín.
Chudák panelák. Panelová výstavba bytov je u nás už minulosťou. Dôvodom boli najmä politické predsudky voči tomuto odvetviu stavebníctva. Paneláky sa využívajú na zdôrazňovanie chýb minulosti. "Nevzala sa z nich pozitívna, ale len negatívna stránka. Napríklad uniformita a nekvalita domov. Ale aj keby sme bývali len v tehlových bytovkách alebo rodinných domoch, museli by sme ich opravovať," upozorňuje Sternová. Podľa nej je príliš jednoduché zbavovať sa zodpovednosti za panelovú výstavbu a zvaľovať vinu za jej súčasný stav na minulosť.
Nebezpečné domy. Je bývanie v našich panelákoch nebezpečné? Profesorka Sternová tvrdí, že zatiaľ ešte nie. Nebezpečné môžu byť, keď dosiahnu vek okolo 65 rokov a neprejdú obnovovacou kúrou.
Ani nosné konštrukcie domov v jednom z najväčších európskych panelových sídlisk - v bratislavskej Petržalke - nie sú ešte nebezpečné. Na Slovensku je 86-tisíc bytov postavených rovnakým systémom (P 1.15). Sú nielen v Petržalke, ale aj v Nitre, Galante, Novákoch, Košiciach a Michalovciach.
Najvyšší čas. Fyzický stav panelových domov je o niečo horší, než by mal byť vzhľadom na ich vek - tvrdí generálny riaditeľ sekcie stavebníctva Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Anton Novotný. "Je taký, že sa do obnovy domov oplatí investovať a predĺžiť im životnosť asi o tridsať rokov. Po uplynutí tohto času, keď budú mať päťdesiat, sa už stretne fyzická opotrebovanosť s morálnou a byty budú potrebovať ďalšiu opravu."
Nekvalitný materiál. Keď sa u nás stavali panelové domy, fungovala cenová regulácia. Tá určila, v akej hodnote sa do bytov namontujú napríklad kuchynské linky či bytové jadrá, okná alebo dvere. Na elektroinštaláciu sa používali vodiče z hliníka. V súčasnosti to normy nedovoľujú. Musia byť z medi. Elektrické rozvody sú v panelákoch poddimenzované, lebo obyvatelia teraz používajú viac elektrospotrebičov než v minulosti. Rozvody vody sú neraz veľmi zhrdzavené. Treba meniť plynové potrubia, ale aj rúry ústredného kúrenia. Ak má panelový dom vydržať projektovaných 80 až 100 rokov, za toto obdobie treba vymeniť všetky rozvody asi trikrát.
Mestá a obce. Na Slovensku sa v najbližších rokoch obytné domy určite nebudú demontovať pre zlý technický stav. Lebo ľudia sa nemajú kam presťahovať. Preto sa byty budú musieť obnovovať. Aj riaditeľ Novotný si myslí, že mestá a obce asi budú spätne odkupovať byty. V prípade, že sa nebudú rýchlejšie obnovovať, dostanú sa do takého fyzického stavu, že začnú ľudí ohrozovať.
Podiel panelákov na bytovej výstavbe (v roku 1987)
Československo 97
Bulharsko 73
Maďarsko 84
NDR 70
Rakúsko 38
Sovietsky zväz 58
Zdroj: Inštitút bývania
Graf: Formát
Porovnanie nákladov stavebných technológií (na 1 m2, v Sk)
Panel (9 podlaží) 5 018
Skelet 3 670
Monolit 3 321
Rodinný dom 2 950
Štvorbytový dom 2 563
Radový dom 2 450
Pozn.:
Panel - predpripravený stavebný prvok. V panelárni sa pripraví a dovezie na stavbu.
Skelet - nosná konštrukcia budovy, ktorá sa dokončí tehlami alebo iným stavebným materiálom.
Monolit - z dreva alebo kovu sa urobí bednenie, do ktorého sa naleje betón.
Zdroj: Inštitút bývania
Graf: Formát