Správcovské spoločnosti s obľubou prezentujú svoje fondy, ako najúspešnejšie spomedzi fondov členov Asociácie správcovských spoločností. Fondy porovnávajú v rôznych časových obdobiach a podľa rôznych kritérií. Čo je však úspechom pre spoločnosť, nemusí znamenať úspech aj pre podielnikov. Pre nich je dôležitá dobrá výkonnosť, pre správcu predajnosť fondu, ktorá je v konečnom dôsledku ovplyvnená aj výkonnosťou. Aké sú teda dôležité ukazovatele, ktoré by si mal investor porovnávať pri rozhodovaní, do ktorého fondu investovať?
Čo je to podielový fond
Podielový fond tvorí majetok pozostávajúci z cenných papierov, peňažných prostriedkov a iných majetkových hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve podielnikov. Vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Podielový fond nemá právnu subjektivitu a je spravovaný správcovskou spoločnosťou.
Uzavretý a otvorený podielový fond
Pri porovnávaní fondov treba najprv rozlišovať, či je fond otvorený alebo uzavretý. Hlavný rozdiel medzi uzavretým a otvoreným podielovým fondom je v tom, či klient môže spätne predať podielový list správcovskej spoločnosti alebo nie. Podielový list uzavretého podielového fondu je taký cenný papier, s ktorým možno obchodovať na burze cenných papierov. Čiastočne sa podobá na dlhopis, keďže uzatvorený fond je vedený na dobu určitú, avšak bez garantovaného výnosu. Otvorený podielový fond sa otvára na dobu neurčitú a podielnikom, pokiaľ chcú speňažiť svoje podielové listy, stačí podať žiadosť o spätné odkúpenie podielov. Správcovská spoločnosť ich odkúpi späť a klientov vyplatí najneskôr do dvoch týždňov.
Čisté predaje
Do fondov každý týždeň pribudne niekoľko desiatok miliónov korún čistých investícií. Je to rozdiel medzi vloženými a vybranými peňažnými prostriedkami. Pri niektorých fondoch sú čisté predaje záporné. Tento, na prvý pohľad, negatívny fakt vôbec nemusí byť negatívny, resp. dôležitý. Môže to mať viacero dôvodov.
1. Klient speňažuje podielové listy po dosiahnutí investičného horizontu, teda času stanoveného na ponechanie investície vo fonde. Pri dodržaní vhodného investičného horizontu by mal vybrať vyššiu čiastku, ako vložil. V optimálnom prípade by výnos mal prevyšovať úroky z termínovaných vkladov v bankách a pokrývať infláciu.
2. Dodržanie investičného horizontu, teda odporúčaného času, na ponechanie investície vo fonde, nie je pravidlom. Niektorí podielnici v snahe maximalizovať svoj výnos presúvajú vložené prostriedky medzi fondmi. V tomto prípade dochádza k vyberaniu peňazí v súvislosti so zmenou subjektívnej investičnej stratégie investora, alebo len z dôvodu krátkodobej špekulácie, čo nemusí hovoriť nič o kvalite fondu.
3. Dôvodom vyšších výberov môže byť aj negatívna správa, napríklad, o správcovskej spoločnosti alebo podielovom fonde, do ktorého klient investoval. Ak je takáto informácia závažného charakteru a môže znamenať ohrozenie hodnoty investícií fondu, investori by jej určite mali venovať pozornosť. V tomto prípade však nemožno hovoriť o dodržaní investičného horizontu a odlev klientov bude sprevádzaný zápornými čistými predajmi.
4. Odlev prostriedkov z podielových fondov môže byť zapríčinený aj negatívnym vývojom cien aktív, ktoré sa nachádzajú vo fonde. Podielnici obvykle reagujú "stádovito" a vyberajú prostriedky, napríklad, pri poklese cien akcií a tým aj hodnoty podielov.
Pokiaľ podielový fond má dostatok hotovosti na vyplatenie podielnikov, predávanie podielových listov zo strany klientov sa ho nijako nedotkne. Podiel hotovosti vo fonde má byť podľa zákona o kolektívnom investovaní v minimálnom objeme 5 % z čistej hodnoty aktív (NAV - Nett Asset Value). Dôsledkom výplaty klientov môže minimálne množstvo najlikvidnejších prostriedkov poklesnúť pod túto hranicu. Do šiestich mesiacov by mal správca fondu dať všetko do súladu so zákonom.
Ak čisté predaje sú záporné a klienti požadujú svojimi výbermi viac, ako má fond v hotovosti, má správca fondu niekoľko možností, ako vyplatiť klientov. Prvou možnosťou je predaj cenných papierov z portfólia fondu, čím fondu vzniknú určité transakčné náklady, ktoré sa odrazia na miernom poklese majetku fondu. Druhou možnosťou je zdržanie výplaty až do maximálnej možnej lehoty (podľa zákona najviac 14 dní), čím by sa požadované množstvo prostriedkov mohlo naakumulovať cez nové predaje podielov. Otvorený podielový fond môže vyplatiť klientov iba vtedy, ak NAV prevyšuje sumu 50 mil. Sk.
Rizikovosť fondu
Každý investor, nielen slovenský, chce čo najvyšší výnos pri čo najnižšej miere rizika. Realita je však iná. S rastúcou mierou rizika rastie aj možnosť dosiahnuť vyšší výnos. Riziko pri podielových fondoch neznamená ohrozenie bezpečnosti investície, ale možnosť poklesu výšky vloženej investície, keďže nikto nevie predvídať vývoj na kapitálových trhoch.
Za najvhodnejší produkt, vhodný pre slovenského klienta, považujú predstavitelia správcovských spoločností najmä fondy peňažného trhu. Slovenský klient podľa nich požaduje stabilný a istý výnos, na ktorý bol zvyknutý pri termínovaných vkladoch v bankách. Samozrejme, aj peňažné fondy môžu poklesnúť, napr. pri zmene úrokových sadzieb na trhu, tento pokles však býva mierny a na pôvodnú úroveň by sa fondy mali dostať v priebehu niekoľkých dní.
Aký je rozdiel v rizikovosti peňažného a akciového fondu? Riziko spočíva v rozkolísanosti hodnoty podielu fondu. Kým pri peňažnom fonde by sme napríklad 8-percentný ročný výnos dosiahli postupným miernym zhodnocovaním, v akciovom fonde by sme túto výkonnosť mohli dosiahnuť už v priebehu pár týždňov. Výkonnosť akciového fondu však môže zároveň aj rýchlo poklesnúť. Takže kým investor peňažného fondu sa o svoju investíciu nemusí báť, investor akciového fondu by zhodnotenie mal sledovať aspoň na mesačnej úrovni.
NAV - čistá hodnota aktív
Aj veľkosť majetku môže do istej miery predvídať vývoj hodnoty podielu fondu. NAV otvoreného podielového fondu musí podľa zákona o kolektívnom investovaní do šiestich mesiacov od otvorenia nadobudnúť minimálne 50 mil. Sk. Ak fond túto požiadavku nesplní, ÚFT odoberie správcovskej spoločnosti povolenie spravovať daný fond a klienti dostanú svoj podiel na majetku fondu. Fond bude počas prvých šiestich mesiacov vystavený vplyvom trhov. Môže sa tak stať, že podielnici dostanú menej, ako vložili, podobne ako aj to, že dostanú viac. Závisí to aj od investičnej stratégie fondu. Fond totiž musí platiť poplatky spojené s nákupom cenných papierov, o čo sa znižuje majetok fondu. Čím vyšší je objem majetku, tým by mal byť nižší podiel nákladov na podielnika, tým lepšia možnosť nákupu vhodných titulov, keďže niektoré tituly možno nakupovať iba v niekoľko miliónových objemoch, a rozloženie rizika. Niektoré materské spoločnosti podporujú podielové fondy tzv. seed capitalom. Ten umožní už v prvých mesiacoch pôsobenia fondu v plnej miere nakúpiť na trhu cenné papiere v súvislosti s investičnou stratégiou a diverzifikovať riziko. Seed capital môže materská spoločnosť po čase vybrať tak, aby neohrozil skladbu portfólia, či možný pokles pod hranicu 50 mil. Sk vo fonde.
Mena
Na prvý pohľad významné rozdiely v zhodnoteniach fondov nemusia byť v skutočnosti až také rozdielne - ak sa zohľadní mena, v ktorej je fond denominovaný. Päťpercentné zhodnotenie za rok je pri investícii v slovenských korunách nedostatočné, a to vzhľadom na úrokové sadzby ponúkané v slovenských bankách. To isté zhodnotenie v euromene alebo americkom dolári je pre klienta výborné, opäť v porovnaní s úrokmi v bankách.
Slovenské fondy sú zo zákona povinné uvádzať hodnoty podielov v slovenskej korune. Ich investičné stratégie však nemusia byť v prospech tejto meny. Preto treba aj pri slovenských fondoch zohľadňovať menu, v ktorej sú denominované aktíva, do ktorých investuje. Porovnávať sa dajú, napríklad, korunové dlhopisové navzájom, porovnávať euro dlhopisový s americkým dlhopisovým v rôznych menách nie je namieste.
Vývoj hodnoty podielu
Pri porovnávaní výkonnosti podielových fondov treba zohľadňovať hlavne typ fondu (peňažný, dlhopisový, akciový, zmiešaný). Nemožno porovnávať dva fondy z rôznych skupín, pretože každá skupina fondov má iný investičný horizont a iné faktory, ktoré na ne pôsobia. Ani porovnávanie v rámci jednej skupiny nemusí vždy priniesť želaný výsledok. Pri posudzovaní výsledkov fondov treba zohľadňovať napr. región či sektor, do ktorého fond investuje. Ak je jeden sektor dočasne v útlme, druhý sektor prekvitá. Následne je to aj pri hodnotách podielov fondov. Na výšku hodnoty podielu majú vplyv aj iné faktory okrem trhu, nemusia mať však vplyv na zhodnotenie fondu. Týždňová zmena hodnoty podielu môže byť zapríčinená, napríklad, výplatou dividend (hodnota podielu sa zníži) alebo zaplatením nákladov spojených s nákupom cenných papierov (opäť zníženie hodnoty podielu).
Pri porovnávaní fondov by sa malo brať do úvahy určité obdobie, ktorého dĺžka je odlišná pre každú skupinu fondov. Pri peňažných fondoch sa majú porovnávať trojmesačné výkonnosti, pri dlhopisových ročné a pri akciových aspoň trojročné údaje o hodnotách podielov. Pri porovnávaní (scoring) sa berie do úvahy ich minulosť, nie ich potenciál. Investora by tak mohli zmiasť rôzne "bubliny". Hodnoty podielov technologických fondov sa totiž v čase technologického boomu zhodnocovali až niekoľko desiatok percent za rok.
Ak by sa klient rozhodoval iba podľa minulej výkonnosti a investoval by na maxime hodnoty podielu, alebo krátko po jeho dosiahnutí, pri akciovom technologickom fonde by stratil značnú časť zo svojej investície. Aj z tohto dôvodu zákon o kolektívnom investovaní stanovuje povinnosť správcovi fondu uviesť v predajnom prospekte upozornenie, že s investíciou je spojené riziko a výkonnosť v minulosti nie je zárukou budúcich výnosov.
Poplatky
Podielnik je zaťažený tromi poplatkami - vstupným, správcovským a výstupným. Nie všetky správcovské spoločnosti používajú aj všetky tri typy, väčšinou sa používajú iba prvé dva. Vstupné poplatky sa automaticky strhnú z vkladanej investície a za očistený vklad sa nakúpia podiely. Výstupné poplatky sa realizujú pri vyberaní investície z fondu. Bez vstupných a výstupných poplatkov sú iba fondy v peňažnej skupine. Správcovský poplatok je už zapracovaný do metodiky výpočtu hodnoty podielu, teda klient odrátanie tohto druhu poplatku nevidí. Jeho výška sa preratúva na rok.
Výška poplatkov sa udáva v percentách. Pri vstupných poplatkoch platí, že čím vyššia čiastka sa investuje, tým je nižšia percentuálna sadzba. Pri porovnávaní uvádzaných výkonností fondov tak treba odrátať vstupné a výstupné poplatky, ktoré podielnik zaplatiť musí. Správcovský poplatok možno porovnávať pri fondoch s podobným portfóliom (podobnosť v rizikovosti, investičnom horizonte, zameraní, ...).
Durácia fondu
Durácia portfólia predstavuje priemernú dobu do splatnosti cenných papierov v portfóliu fondu. Každý dlhopis je vydávaný v inom dátume a na inú dobu. Durácia je vážený priemer času ostávajúceho do splatnosti istiny z vydaného dlhopisu. Durácia má vplyv na cenu dlhopisov pri zmene úrokových sadzieb. Platí, že čím je durácia dlhopisov vyššia, tým je väčšia aj ich citlivosť na zmenu úrokových sadzieb. Dlhopisy, ktoré majú rovnaký dátum splatnosti, ale rôzne kupónové sadzby, môžu reagovať na danú zmenu úrokových sadzieb odlišným spôsobom. Dlhopisy s rovnakou duráciou však budú reagovať dosť podobne.
Vyplácaný výnos
Výška vyplácaného výnosu (dividenda) závisí od cenných papierov v majetku fondu. Pri dlhopisoch sa vypláca kupón, pri akciách dividenda a pri termínovaných vkladoch úroky. Kupón, dividenda a úroky sa zdania a tvoria výnos podielového fondu. Výnos môže predstavovať niekoľko percent. Po jeho vyplatení, resp. zaúčtovaní sa zníži hodnota podielu fondu. Pri reinvestovaní sa za výnosy nakúpia nové podiely (znížené o dividendu). Najvyššie dividendy vyplácajú zväčša fondy peňažného trhu. Dividenda sa chápe ako príjem z kapitálového majetku a zdaňuje sa 15-percentnou sadzbou. Vzťahuje sa však iba na takú časť výnosov, ktorá nebola zdanená.
Benchmark
Benchmark je úroveň alebo index, s ktorými sa porovnáva výkonnosť podielového fondu. Na prekonanie hodnoty benchmarku sa dá pozerať pri dvoch rôznych situáciách. Pri poklese trhov nie je ťažké dosiahnuť prekonanie benchmarku. Stačí, ak sa v majetku fondu bude nachádzať viac hotovosti alebo dlhopisov. Pokles hodnoty podielu potom nebude taký výrazný, ako pokles benchmarku. Oveľa ťažšie je prekonať benchmark pri býčích (stúpajúcich) trhoch. Benchmark sa skladá z niekoľko desiatok až stoviek titulov. Benchmark sa dá pri rastúcom trhu prekonať tak, že portfóliový manažér z množstva titulov v benchmarku vyberie také tituly, ktoré budú dosahovať najvyššie zhodnotenie. Podobný systém výberu titulov z benchmarku sa uplatňuje aj pri medvedích, teda klesajúcich trhoch.
StoryEditor