Aj keď je úžitková hodnota zlata zanedbateľná v porovnaní s úžitkovou hodnotou chleba, už vyše 6 000 rokov sa vo svete platí zlatom a striebrom, a nie chlebovými plackami. Veľmi dlhý čas boli zlato a striebro prakticky jedinými nástrojmi vhodnými na investovanie. Cenné papiere v súčasnej podobe sa používajú len asi tri storočia. Drahé kovy ponúkajú veľa výhod. Nepodliehajú času, sú skladné, ľahko sa prenášajú a všade ich akceptujú. Napriek tomu ich ako investičný nástroj používa len málo ľudí. Čo teda môže investor očakávať od zlata a striebra?
PONUKA A DOPYT
Dopyt po zlate a striebre trvalo rastie, medziročné prírastky však nie sú veľké (graf). Kedysi bolo zlato pilierom takmer každej národnej meny a prednostne ho nakupovali do svojich sejfov národné banky. V súčasnosti je zlato určené malým spotrebiteľom. Z celkového dopytu 3 358,9 tony v roku 2001 sa v podobe šperkov minulo 3 005,8 tony zlata a na investície 353,1 tony. Oveľa menej išlo na priemyselné použitie (305,2 tony) a na výrobu zubných náhrad (67,8 tony). Na zlato boli najviac zaťažení spotrebitelia v Indii a v Pakistane (726,7 tony a 49 ton), v Severnej a Južnej Amerike (510,6 tony) a na Blízkom východe (438,2 tony). Zlato zostáva nesmierne populárne aj medzi spotrebiteľmi v Číne, Hongkongu a na Taiwane (spolu 269,7 tony), v juhovýchodnej Ázii (267 ton) a v Európe (274,9 tony).
Aj striebro sa používalo ako hlavná alebo vedľajšia menová jednotka takmer odjakživa. Kedysi sa získavalo hlavne banskou ťažbou a bolo určené najmä na menové účely, výrobu klenotov a luxusných príborov. V súčasnosti už tieto pravdy neplatia naplno. Takmer 20 % striebra sa získava z recyklovaných priemyselných zariadení a zvyšok z baní. Najväčšími producentmi striebra sú Mexiko, Peru, Austrália a USA. Ďalších takmer 10 % svetovej ponuky striebra pochádza z predajov vládnych rezerv. Na rozdiel od zlata, len menšia časť striebra ide na výrobu šperkov a mincí. Z celkového dopytu 880,3 milióna uncí (asi 23-tisíc ton) sa v roku 2001 na priemyselné účely použilo 38,5 % (hlavne v elektrotechnike a na výrobu katalyzátorov) a vo fotografických aplikáciách 23,9 %. Na výrobu šperkov pripadlo 32,7 % a na investičné účely len 3,1 % z celkového dopytu.
ZLATO A STRIEBRO AKO INVESTÍCIA
Je zlato dobrou investíciou? Začiatkom roka 1985 (odkedy LBMA poskytuje kótované ceny zlata a striebra) stála unca zlata 304,9 dolára a unca striebra 633 centov. Koncom roka 2002 stála unca zlata 318,2 dolára a unca striebra 444 centov (graf). Cena zlata sa v nominálnom vyjadrení zvýšila len nepatrne a cena striebra výrazne klesla. Ešte horšie dopadne porovnanie v stálych cenách, ktoré očistí ceny zlata a striebra o vplyv inflácie. Zlato od roku 1985 stratilo 38 % zo svojej hodnoty a striebro vyše 48 % (graf).
Oveľa lepšie spravil investor, ktorý si v roku 1985 kúpil akcie zahrnuté v indexe Dow Jones. Tomu sa jeho investícia zhodnotila 4-krát, a to hovoríme len o kapitálovom zhodnotení. Okrem neho sa ešte mohol tešiť z prúdu dividend. Investor držiaci zlato v trezore by navyše musel znášať značné náklady na poistenie a úschovu. Centrálne banky dobre vedia, prečo sa zlata vo veľkom zbavujú a do svojich rezerv radšej nakupujú úročené cenné papiere.
Treba teda na zlato a striebro zabudnúť? Určite nie. Zlato a striebro sú predovšetkým "investíciami do zlého počasia". Napriek veľkému poklesu ceny zlata od roku 1985 existovali aj obdobia, keď sa do zlata oplatilo investovať. Napríklad investor, ktorý by kúpil zlato v januári 1985 a predal ho v decembri 1987, by na ňom po odrátaní inflácie zarobil 51,1 %. Zlato sa oplatí kupovať najmä v období politickej nestability a poklesu cien na akciových trhoch. Napríklad od januára 2001 do konca roku 2002 narástla cena zlata o 17,2 %. Kým majitelia akcií počítali po krachu burzovej bubliny straty, majitelia zlata si mohli mädliť ruky. Prečo teda kupovať zlato?
˙ Zlato a striebro nepodliehajú času. Drahé kovy sa ako platidlo používajú minimálne 6 000 rokov. Nezožerú ich mole ani hrdza. Spomeňme si, koľko štátov a menových reforiem sa vystriedalo na našom území za posledných 100 rokov. Po každej z nich zostali z platných bankoviek len papierové smeti a z mincí smiešne pliešky. Zlatu a striebru čas neprekáža.
˙ Zlato a striebro -- to je istota v neistých časoch. Firmy vznikajú a zanikajú. Cenné papiere majú rovnaký osud. Investovali ste všetko do internetového fondu a bojíte sa, že prasknutie burzovej bubliny z vás urobí chudáka? Keď akcie strácajú na cene, zlato a striebro rastú. Veľmi dobre sa to ukázalo v čase burzového krachu v roku 1987, počas ázijskej krízy v rokoch 1997/1998 aj po krachu bubliny v roku 2000.
˙ Drahé kovy sú dobrý nástroj na diverzifikáciu portfólia. Rozumný investor nestaví všetko na jedného koňa. Investovať do rôznych krajín už nestačí. Dnes sú kapitálové trhy vo svete pospájané miliónmi nitiek a keď padajú akcie v New Yorku, spadnú aj v Tokiu. Ceny drahých kovov sa vyvíjajú opačne.
˙ Zlato je likvidné. Vypukla revolúcia? Potrebujete ujsť do Karibiku alebo Južnej Afriky a preniesť veľkú hodnotu v malom objeme? Bojíte sa, že vám tam vaše peniaze nevezmú? Zlato vezmú vždy a všade.
Z uvedeného vyplýva, že zlato a striebro sú investíciami predovšetkým do zlého počasia. Ako so bude cena zlata vyvíjať v budúcnosti, to, samozrejme, závisí hlavne od politickej situácie vo svete. Agentúra Reuters oslovila 19 analytikov veľkých svetových bánk a opýtala sa ich na pravdepodobný vývoj ceny v roku 2003. Prognózy sa pohybovali v rozpätí 265 -- 365 dolárov za trojskú uncu, pričom priemer i medián prognóz boli v pozoruhodnej zhode na úrovni 320 dolárov.
Tabuľka: Výnosy zlata, striebra a cenných papierov
Január 1985 December 2002
Zlato 100 62,06
Striebro 100 41,71
Akcie (Dow Jones) 100 399,3
Zdroj: World Gold Council, London Buillon Market Association, International Monetary Fund a vlastné výpočty autora.
Poznámky: Ceny sú očistené od inflácie (stále ceny 1985) a v prípade akcií nezahŕňajú dividendový výnos, len kapitálový zisk.
Poznámky: Ceny sú očistené od inflácie (stále ceny 1985) a v prípade akcií nezahŕňajú dividendový výnos, len kapitálový zisk.
Viac o drahých kovoch ako investícii v januárovom vydaní časopisu INVESTOR