Je transformácia š. p. Lesy SR naozaj nevyhnutná?
-- Systémové zmeny v riadení štátnych lesníckych spoločností v európskych krajinách vyvolala rýchla globalizácia ľudskej spoločnosti. Nie sú subjektívnou potrebou jednotlivých štátov, ale objektívnou nevyhnutnosťou. Aj európske krajiny si uvedomili, že je potrebné koordinovane reagovať na zmeny na trhoch s drevom, ktoré ako obnoviteľná surovina prináša ekologizáciu ľudských činností. Preto sa v Európe za posledných 10 rokov jednotlivé lesnícke systémy transformujú a spájajú. Pokiaľ by slovenské lesy nereagovali na takúto situáciu, dostali by sa do izolácie. Hoci naše školstvo, veda a výskum dosiahli vysokú úroveň, v štátnom podniku sa nepodaril ani jeden zo štyroch pokusov o transformáciu zvnútra, ktoré sme tu mali od roku 1989. V súčasnosti chceme uplatniť nový model transformácie. Ide nám o to, aby si les udržal všetky funkcie, mohol ich plniť a zachovať si aj pre nasledujúce generácie. Lebo tento významný ekonomický potenciál sa doteraz využíval nedostatočne, netransparentne, a najmä neefektívne.
Ide aj o spoluprácu s drevospracujúcimi podnikmi?
-- Výsledkom štúdie, ktorú pre Ministerstvo hospodárstva SR vypracovala v minulom roku Ekonomická univerzita v Bratislave v súvislosti so zhodnotením dosahov vstupu SR do EÚ na výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, je na prvom mieste odporúčanie podporovať všetkými dostupnými prostriedkami drevospracujúci priemysel. Tento aspekt chceme zohľadniť aj v transformácii Lesov SR. To však neznamená, že by sme chceli drancovať. Iba si plne uvedomujeme, že lesy a drevospracujúci priemysel musia byť prepojené.
Nie je to pre les nebezpečné?
-- Práve tam, kde túto spoluprácu zvládli, sa lesníctvo rozvíja. Zlepšuje sa ochrana v lesoch, ale aj úroveň drevospracujúceho priemyslu. V Európe sa v súčasnosti podieľa lesníctvo spolu s drevospracujúcim a celulózovo-papiernickým priemyslom na tvorbe HDP priemerne viac ako dvadsiatimi percentami, v Rakúsku je to 19, v Nemecku okolo 20, vo Švédsku a Fínsku nad 30 %. My však namiesto toho, aby sme surovinu spracúvali, ju vyvážame za nevýhodných podmienok do zahraničia. To pokladám za kľúčový moment, ktorým by sme sa mali zaoberať -- a neoperovať stále údajnou nízkou konkurencieschopnosťou našich drevospracujúcich podnikov. Lebo tie, ktoré nám zostali, sú plne konkurencieschopné, o čom svedčí aj záujem zahraničných investorov.
V čom spočíva napätie medzi slovenskými lesníkmi a drevospracovateľmi?
-- Je tu zásadný problém -- nerovnoprávne oceňovanie dreva. V SR platí pre ihličnaté sortimenty norma, ktorá sa kedysi tvorila v Česku, kde je vďaka nižším polohám a miernejším klimatickým podmienkam na kmeňoch tenšia kôra. To je už prvá nevýhoda našich odberateľov suroviny zo slovenských lesov, lebo platia cenu dreva s kôrou. V Rakúsku, kde sú tiež vysoké hory, norma hrubšiu kôru zohľadňuje. Podľa STN sa pri určovaní hrúbky kmeňa namerané hodnoty zaokrúhľujú do 5 desatín smerom nadol, nad 5 nahor. Podľa rakúskej normy sa zaokrúhľuje iba nahor. Tým, že slovenskí lesníci pristúpili na predaj drevnej suroviny do Rakúska podľa rakúskych noriem, nie podľa STN, po prvé: porušujú naše zákony, a po druhé: vytvárajú pre slovenských drevospracovateľov konkurenčne nepriaznivé, nerovnoprávne prostredie.
Aký je v súčasnosti súhrnný podiel lesníctva a drevospracovateľov na HDP v SR?
-- Zatiaľ iba päť percent. Želali by sme si, aby sa podiel nášho lesníctva a drevospracujúceho priemyslu na tvorbe HDP vyšplhal v najbližších štyroch rokoch na úroveň 10 -- 15 percent.
Nie je to primálo na európsku úroveň?
-- Možnosti, ktoré máme vrátane využívania dendromasy na energetické účely, by nás mohli doviesť určite až na 20 %, ale to je hudba budúcnosti. V tejto súvislosti je veľmi významné, že 2,3 kilogramu dendromasy vydá toľko energie ako 1 m3 zemného plynu. To sú závažné čísla, ktoré by mali určovať smerovanie energetickej politiky nášho štátu.
Spaľovanie tuhých palív je však záťažou pre životné prostredie...
-- Približne 10-krát vyššie hodnoty ako drevo v produkcii CO2 vykazuje zemný plyn. Treba si uvedomiť, že niet rozdielu medzi produkciou kysličníka uhličitého -- či už drevo zhnije v lese alebo sa spáli. Cestou ku "konzervácii" CO2 sú však drevené stavby. Naši otcovia bývali v dreveniciach, a asi vedeli prečo. Dnes je úroveň drevených stavieb, vyrábaných aj v SR, taká vysoká, že môžu konkurovať murovaným.
Nebude transformácia Lesov SR iba zásterkou privatizácie?
-- V súčasnosti pripravujeme základné dokumenty pre transformáciu Lesov SR. Zodpovedne môžem povedať, že nejde o privatizáciu. V súčasnosti tu máme štátny podnik, ktorý hospodári neefektívne a na úkor budúcnosti. Keby naďalej zostal štátnym podnikom vyžadujúcim dotácie, nebolo by problémom pre nijakú vládu, ktorá by získala ústavnú väčšinu, rozhodnúť sa pre privatizáciu. Naopak, úspešná transformácia vytvorí predpoklady, aby sa podnik, ktorý pracuje s dotáciami neprehľadne a nečitateľne, stal akciovou spoločnosťou, ktorá bude dosahovať dobré ekonomické výsledky. Aký význam by potom malo ju privatizovať a čo by občania povedali, keby sa ktosi pokúsil ju privatizovať, keď budú vidieť, že dobre hospodári a dosahuje veľmi dobré hospodárske výsledky? Ja sa domnievam, že transformácia je skôr ochranou proti privatizácii. Príkladom môžu byť Rakúšania, ktorým sa v tejto oblasti podarilo vytvoriť perfektne fungujúcu akciovú spoločnosť v stopercentnom vlastníctve štátu.
Lesníci tvrdia, že keď sa nevie iný vlastník postarať o obnovu lesa, musia to podľa zákona urobiť štátne Lesy SR. A to bez dotácií asi nepôjde. Alebo áno?
-- Najlepšie svojou otázkou poukazujete na netransparentné ekonomické vzťahy. Ak je niekto vlastníkom majetku, potom sa oň musí starať. Keď niekto vyrúbe les, musí sa postarať o založenie nového. U nás sa umelá obnova lesa často zneužíva na čerpanie dotačných titulov. Umelo založený les je podstatne menej odolný a ekonomicky omnoho náročnejší ako prirodzene zmladený. Pri tejto príležitosti treba povedať, že slovenské lesy sa prirodzene obnovujú iba asi na 18 %. Úplne iná je situácia v okolitých krajinách. V Rakúsku prirodzená obnova dosahuje 76, vo Švajčiarsku 87 a v Slovinsku 77, Nemecku asi 40 %. Aká je to úspora nákladov! Na prirodzenú obnovu výrazne vplýva poľovníctvo, lebo mladé stromčeky má zver v prirodzenom potravinovom reťazci. Aj túto otázku bude nevyhnutné v novom zákone upraviť: v ktorých oblastiach bude preferované poľovníctvo a v ktorých drevoprodukčná funkcia lesa.
Neobmedzí sa prirodzenou obnovou a vymedzením "poľovných" lesov produkcia dreva?
-- Pokiaľ ide o zásoby drevnej suroviny, obavy nie sú namieste. Doteraz sa každoročne vyťažilo iba 50 % prírastku, čiže asi 6 miliónov kubíkov.
Ako pokračuje kauza Lesy SR? Čo vyriešil pohovor s vedením podniku o sporných obchodoch?
-- Prípad je v rukách prokurátora. Netransparentné vzťahy, ktoré tu vládli, viedli k tomu, že peniaze Lesov SR zostali v rukách obchodníkov, ktorí dnes žijú vysoko nad pomery.
Lesníci sa sťažujú, že nová politika rezortu bráni odbytu suroviny, poukazujú na prebytky bukovej guľatiny a ihličnatej vlákniny.
-- Odbyt bukovej guľatiny je viacročný problém európskych trhov. Prebytky pochádzajú z kalamity, ktorú spôsobil orkán vo Francúzsku a v Nemecku, kde padlo naraz okolo 130 miliónov kubíkov buka. V súčasnosti však už nastal hlad po bukovej vláknine, ktorej sme mali predtým prebytok. O jej odbyt sa postaral Ružomberok aj zahraniční odberatelia. Nová štruktúra výroby v Ružomberku je však zároveň základom prebytku ihličnatej vlákniny. Tento problém je skutočne vážny a budeme ho musieť riešiť.
Ministerstvo pozastavilo začiatkom tohto roka dodávky drevnej suroviny do zahraničia. Bude v tejto praxi pokračovať?
-- Nikoho neobmedzujeme v tom, aby vyvážal. Nikdy sme neobmedzovali export. Uvedomujeme si, že ochrana domáceho trhu k ničomu nevedie. Licencie sú automatické, každý, kto o licenciu požiada, ju dostane. Ministerstvo pôdohospodárstva SR v prvých dvoch mesiacoch tohto roka nepozastavovalo dodávky drevnej suroviny do zahraničia, ale analyzovalo uzatvárané zmluvy a vyjadrovalo sa k nim. Týmto dočasným opatrením sa snažilo v záujme ochrany š. p. Lesy SR zabrániť potenciálnemu uzatváraniu nevýhodných zmlúv v prechodnom období pred nástupom nového vedenia. Práve takéto obdobie je, ako je známe, pre ochranu majetku štátu veľmi dôležité. Chcem zdôrazniť, že nešlo o nijaké schvaľovanie kontraktov, ale len o odporúčania pre vedenie podniku. Z analyzovaných 251 zmlúv sa len zmluvy s dvoma firmami ukázali ako nevýhodné. Išlo o zmluvy na export drevnej suroviny v objeme 4 700 m3, čo pri celkovom objeme 334 730 m3, na ktorý boli uzatvorené posudzované zmluvy, predstavuje 1,4 %. Už aj na tomto čísle vidno, že nešlo o zásah do obchodu s drevom. Odpoveď na druhú otázku je jednoznačná: Ministerstvo v tejto praxi nebude pokračovať, pretože výnimočná situácia už nástupom nového vedenia podniku pominula.
A čo januárové nevyvezené drevo?
-- Ide o odbytové problémy s ihličnatou guľatinu v susedných štátoch, signalizované už v jeseni 2002. K prebytkom dreva z kalamít sa totiž pridala recesia stavebnej výroby v Európe. Ukázalo sa však, že marketingové nástroje ešte stále dostatočne účinne neprenikli do rozhodovacích procesov lesníckych a drevárskych firiem -- dlhodobý plán ťažby mal vyššiu prioritu ako trhové prognózy.
Vedenie Lesov SR upozorňovalo začiatkom roka aj na aktuálne zhoršenie platobnej disciplíny odberateľov v súvislosti s "prodrevárskou" politikou MP SR.
-- Upozornili sme pracovníkov vedenia štátneho podniku, že nesmú uzatvárať zmluvy, ktoré nebudú mať garantované bankovými platobnými nástrojmi. Keď odberateľ -- zahraničný či domáci -- predloží bankovú záruku, aj keby zostal dlžný podľa lehoty splatnosti, zostáva im efektívny bankový nástroj. Keď nezaplatí odberateľ, jednoducho zaplatí banka. V nijakom prípade už nedopustíme, aby Lesy SR uzatvárali zmluvy, ktoré sú neisté.