Skutočne je celý váš pracovný život zviazaný s jedným pivovarom? Ako ste začínali?
Som v šarišskom pivovare dvadsaťjeden rokov. Nastúpil som sem po strednej škole na brigádu ako robotník -- operátor... a ostal doteraz. Začínal som v sušiarni sladu a prešiel prakticky všetky výrobné strediská. Stal som sa majstrom v sladovni, potom nasledovalo silo, bol som vedúcim sladovne, po privatizácii som postúpil na stáčanie piva, odtiaľ na post vedúceho výroby a s príchodom SAB (South African Bewerages) sa kryje aj môj prechod na miesto výrobného riaditeľa podniku.
Takže sa v pive vyznáte...
Je to nedoceniteľná skúsenosť. Popri vzdelávaní, ktoré som počas práce absolvoval, je prax to najlepšie. Poznám všetky strediská, všetko, čo vedie k finálnemu výrobku, som si odskúšal v prevádzke. To mi veľmi pomáha pri rozhodovaní.
Kde to bolo najťažšie?
Asi pri stáčaní piva, kde bolo treba dbať na prísnu disciplínu, pretože zariadenia neboli práve v najlepšom stave.
Ale tento pivovar vznikal ako najmodernejšia prevádzka.
Pivovar bol moderný na svoju dobu. Ale stavali ho v čase plánovaného hospodárstva a s partnermi z východného bloku. Tomu zodpovedala aj kvalita prác a technologické vybavenie. Z východného Nemecka prišli stáčacie linky, z Čiech varná technológia. Budovanie pivovaru síce zvládli dobre, Šariš bol na svoju dobu jeden z tých modernejších pivovarov, ale jednoducho ho vybavili socialistickou technológiou, teda menej kvalitnou, poruchovou a zastarávajúcou. V momente, keď sem pred piatimi rokmi prišlo SAB, bol už svetový moderný štandard inde. Museli sme vymeniť prakticky všetky zariadenia, stroje a potrubia.
Koľko to stálo?
Celková investícia bola okolo 800 miliónov korún. Vrátane investícií do ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.