Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou stavajú na dlhoročnej tradícii susedskej spolupráce. Oficiálne sme diplomatické vzťahy síce nadviazali súčasne so vznikom nášho samostatného štátu, no silné ekonomické väzby majú korene v dávnej minulosti. Tie, prirodzene, prerástli do obojstranne výhodnej hospodárskej spolupráce i v súčasnosti. Sú na to vytvorené základné právne predpoklady, pretože obe krajiny podpísali zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií, o vzájomnom obchode a platbách a o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a z majetku. Dôležitým dokumentom, pozitívne vplývajúcim na vzájomnú obchodnú výmenu, je i Dohoda o zriadení medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu podpísaná 6. októbra 1995 v Budapešti.
Obchodná výmena medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou má trend trvalého rastu. V roku 1993 bol celkový zahraničnoobchodný obrat medzi Slovenskom a Maďarskom 332,1 mil. USD, v roku 2002 už vzájomný obrat predstavoval hodnotu 1,234 mld. USD, s aktívnym saldom obchodnej bilancie v prospech SR vo výške 333 mil. USD. Za prvých osem mesiacov roku 2003 Slovensko exportovalo do MR tovary a služby v hodnote 678 mil. USD (nárast o 9,7 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2002), import Maďarska do SR dosiahol 457 mil. USD (nárast o 36,1 % ). Aktívne saldo obchodnej bilancie za 1. -- 8. 2003 predstavovalo 221 mil. USD.
Vysoké saldo SR sa za ostatné dva roky zmiernilo, čo znamená postupné vyrovnávanie preferencií a súčasne i deformácií vo vzájomnej obchodnej výmene. Je to prirodzený proces smerujúci k vyváženému bilančnému stavu vzájomnej hospodárskej spolupráce dvoch susedných krajín založený na výmene tovarov
a služieb, ale aj kooperačných, výrobných, spracovateľských, dodávateľských, vývojových a sofisticky širších väzbách.
Vývoz do MR predstavuje v celkovej štruktúre zahraničného obchodu SR 4,97 % a dovoz z Maďarska 3,27 %. Prognózy ekonomických expertov, ako aj samotných podnikateľov, predpokladajú v roku 2003 dosiahnutie vzájomného obratu 1,5 -- 2 mld. USD. Takýto výsledok iste posunie MR zo súčasnej 7. -- 8. pozície v slovenskom zahraničnom obchode nahor.
Súčasná úroveň a prienik priamych zahraničných investícií medzi SR a MR je v nevyváženom stave. Kým Maďarsko investovalo do ekonomiky SR asi 434 mil. USD, investície Slovenska v MR predstavujú iba 27,4 mil. USD. Vzájomný prienik kapitálu do maďarskej a slovenskej ekonomiky sa nedial rovnomerne. Prvou veľkou investíciou SR bol vstup VSŽ do oceliarní DAM v Diósgyőri koncom 90. rokov. Žiaľ, tento krok sa uskutočnil v období hlbokej recesie hutníctva vo svete a pred privatizáciou VSŽ. To viedlo k vystúpeniu VSŽ z už realizovaného privatizačného projektu. Kapitálový vstup MR prostredníctvom MOL-u do Slovnaftu bol prioritou oboch rafinérskych spoločností v snahe posilniť svoju prítomnosť na trhu v stredoeurópskom regióne. Ďalším veľkým investičným projektom MR bolo odkúpenie Investičnej a rozvojovej banky maďarskou OTP Bank, v ktorej 80 % portfólia vlastnia nemeckí investori. Prienik kapitálu medzi dvoma krajinami už teda nie je len jednoduchou bilaterálnou záležitosťou.
Vstup Slovenska a Maďarska do EÚ bude mať pre ekonomiky oboch krajín nesmierny význam. V procese transformácie budú obidve krajiny prijímať plynúce pozitíva a neočakávané negatívne dosahy budú ľahšie prekonávať s existujúcimi, ako aj so spoločne vytvorenými budúcimi väzbami. Dôležité na zachovanie pozitívneho vývoja ekonomík MR a SR bude využívanie vzájomných kooperácií, kontaktov a poznatkov, a to nielen medzi sebou, ale aj v relácii s tretími krajinami.
V obrovskom konkurenčnom priestore s dravými podnikateľskými gigantmi krajín EÚ príde k prirodzenému spájaniu sa podnikateľov do partnerských zväzkov. Ich cieľom bude vytvoriť na báze kvality ekonomicky a konkurenčne silnejší celok s predpokladmi lepšie odolávať, uspieť a presadiť sa pri hľadaní nových odbytových možností a diverzifikácie hospodárskych vzťahov na trhu EÚ aj mimo nej.
V súvislosti so vstupom do EÚ vzrastie význam cezhraničnej a regionálnej ekonomickej spolupráce. Najmä pre malých a stredných podnikateľov tento typ spolupráce ponúka nové možnosti vzájomnej kooperácie pri spracúvaní a realizácii spoločných projektov. V súčasnosti sa intenzívne pokračuje v budovaní tohto nového fenoménu v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi, stavovskými organizáciami a komorami Slovenska a Maďarska. Vzrástol počet stretnutí medzi rôznymi regiónmi oboch krajín (regióny Poiplie, Vác, Rožňava, Győr, Lučenec, Miškolc, Salgótarján atď.) za účasti širokej podnikateľskej a odbornej verejnosti. Vyššie územné celky, miestne samosprávy, štátna správa a podnikatelia z obidvoch strán slovensko-maďarskej hranice podporujú najmä snahy o rozvoj dopravnej infraštruktúry, ktorá umožní následný rozvoj obchodných a hospodárskych aktivít. Konkrétne projekty pre dostavbu železničnej trate v chýbajúcom úseku Šahy -- Drégelypalánk alebo vybudovanie rýchlostnej cestnej komunikácie od Baltského mora cez Poľsko a územie SR a cez diaľničný okruh Veľkej Budapešti do celej Európy (kombinovanou s riečnou cestou Dunaja až do Stredozemného mora, Ázie a Afriky) nebudú už len víziami, ale v dohľadnom čase sa stanú spoločnými euroregionálnymi projektmi Slovenska, Maďarska, Poľska a EÚ.
StoryEditor