Alternatívne školstvo zabezpečuje nevyhnutnú pluralitu

O možnosti zavádzania alternatívnych školských zariadení sa na Slovensku začalo častejšie diskutovať až po roku 1989. Aj napriek vlastnému presviedčaniu o tom, aký je náš výchovno-vzdelávací systém úspešný, sa začali ozývať hlasy upozorňujúce na často rigídny prístup a vnímanie školy zo strany učiteľov, žiakov i rodičov.
Na to, aby sme mohli hovoriť o alternatívnom školstve je potrebné si najprv vymedziť pojem tradičná škola. Táto je charakterizovaná najmä dôrazom na pamäť žiaka a reprodukciu učiva, autoritatívnym postavením učiteľa či používaním donucovacích metód. Škola má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín a pevné osnovy a učebné plány určené "zvonka".

Alternatíva znamená pestrosť
Alternatívne školstvo sa od systému, ktorý poznáme, odlišuje vo všetkých, alebo aspoň vo väčšine týchto znakov. Cieľom alternatívnych škôl je nahradiť určité nedostatky štandardného školstva, zabezpečiť nevyhnutnú pluralitu vzdelávania a taktiež vytvárať priestor, v ktorom sa realizuje experimentovanie s rozličnými inováciami.
Už samotný pojem alternatívna škola dáva tušiť, že nejde o nejaký jednotný systém a že alternatív je viacero. Profesor Miron Zelina z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského delí alternatívne školy na päť základných oblastí. Prvá skupina škôl patrí do staršej reflexívno-predvedeckej oblasti. Pragmaticko-behaviorálne systémy kladú dôraz na spoločnosť, užitočnosť výchovy a prípravu na rozličné spoločenské situácie. Kognitívno-scientistické teórie sa zaujímajú najmä o osvojenie učebnej látky a kognitívny výkon žiakov. Dôraz na osobnosť žiaka i učiteľa presadzujú humanisticko-personologické systémy. V multimediálnych systémoch sa uplatňuje kritérium času (najčerstvejšie teórie) a z metodologického hľadiska je najdôležitejšia interakcia žiaka s učivom.

Rozvoj osobnosti
K najznámejším i najrozšírenejším alternatívnym základným a materským školám nielen vo svete, ale aj na Slovensku patrí waldorfská škola. Vo vyučovaní sa kladie dôraz na umeleckú výchovu, prežívanie či tvorivosť. Škola je sústredená na osobnosť a záujmy žiaka. Preto sa ani nepoužívajú vyučovacie postupy a osnovy, ktoré by obmedzovali spontánne učenie sa detí. Obsah vyučovania je rozdelený do jednotlivých tém, projektov na dlhšie časové obdobia. V tejto škole nie je cieľom pripraviť žiaka na polročné písomky či skúšanie, známkovanie sa nepoužíva. Naopak, raz ročne je o žiakovi vypracovaný odborný posudok. Medzi prínosy tohto typu školy patrí napr. odbúravanie strachu z nástupu do školy či starostlivosť o harmonický vývoj dieťaťa.

Okamžitá spätná väzba
Alternatívny pedagogický systém nemusí vzniknúť len v zahraničí. Známy je košický príklad systému vyučovania s uzavretým cyklom, ktorý je založený na rozčlenení učiva do malých celkov, umožňujúcich pritiahnuť pozornosť stredoškolských študentov. Významnou črtou systému je okamžitá spätná väzba. Vyučovacia hodina v tomto systéme je rozdelená do troch základných blokov. Prvá časť hodiny má za cieľ motivovať žiakov na aktívnu činnosť. Učiteľ prezentuje protirečenia v látke, vytvára so žiakmi cieľ a osnovu hodiny. Druhá časť hodiny sa zameriava na poznávaciu a osvojovaciu činnosť študentov. Pozostáva z výkladu látky rozdeleného na dve časti a individuálneho štúdia, čo udržiava pozornosť študentov. Tretia časť zahŕňa krátky test, diskusiu žiakov a porovnanie priebehu hodiny s jej cieľmi. I keď žiaci nedosahujú po takejto vyučovacej hodine vyšší výkon ako ich rovesníci, hodnotia priebeh hodín pozitívnejšie a majú trvácnejšie vedomosti.

Držať krok s dobou
V blízkej budúcnosti môžeme očakávať silnejší nástup informačno-komunikačných médií do školstva a vzdelávania vôbec. Technológia vzdelávania sa podľa odborníkov ani tak nestará o ciele vyučovania ako o organizáciu prostriedkov, ktoré treba na dosiahnutie týchto cieľov. Tento prístup zdôrazňuje komunikáciu a spätnú väzbu zo strany učiteľov aj žiakov prostredníctvom audiovizuálnych prístrojov videoprogramov a počítačov. Kriticky sa stavia k romantickému a humanistickému pohľadu na vzdelávanie, ktoré sa málo stará o plánovanie a organizovanie.
I keď alternatívne školy tvoria bohatú a rôznorodú skupinu, je pre ne charakteristické úsilie o efektívnejšie a komplexnejšie rozvíjanie osobnosti žiaka a často aj väčšiu otvorenosť voči komunitám a rodičom. Dôležité je pre ne tiež rešpektovanie osobnosti žiaka, jeho väčšej osobnej slobody, tvorivosti a identity.
Každá alternatívna škola kladie tiež vyššie nároky na učiteľa. (Niekedy sa vedú úvahy, či práve táto skutočnosť nie je hlavnou príčinou, prečo sa alternatívne školy rozširujú len pomaly.) Ďalším znakom nekonvenčných pedagogických systémov je úsilie priblížiť školu životu buď prostredníctvom riešenia problémov zo života alebo rozvíjaním psychických schopností žiaka. Pre alternatívne školy je charakteristické tiež "rozbitie" vyučovacieho času, učebných predmetov, ba aj organizácie celého školského roku.