Keby to vláda s potláčaním "neodôvodneného zdražovania cien" potravín myslela seriózne, konala by ináč. Keďže to však až tak vážne nemyslí, správa sa tak, ako vidíme - "preferenčne". Keď ceny potravín rapídne rástli, ale euro bolo ešte skôr vidinou ako istotou, kvôli cenám sa ministri zo spánku nestrhávali. Dnes už asi áno. Lebo hoci zdražovanie sa spomalilo a niektoré ceny aj klesli, hrozia najsilnejším kalibrom - ich reguláciou.
(Nechajme bokom tvrdenia, že ak nejde o živelnú kataklizmu či iné vážne hrozby, úprava cien úradníkmi nemá v trhovej ekonomike miesto.) Snaha kabinetu zabrániť zdražovaniu pri prechode na euro prišla neskoro. Rozhodnutie o možnosti meniť ceny prijal po tom, keď už bolo euro "pod strechou". Teraz vláda deklaruje, že snaha zabrániť neopodstatnenému rastu cien bude "v nastávajúcom období jej najvyššou prioritou". Prečo to však nebola jej priorita skôr? Doteraz sa príliš nenamáhala v ochrane ľudí pred zdražovaním nákupov. Deväť mesiacov sa prizerala, ako ceny lámu rekordy. Vláda nedokázala urobiť ani takú základnú vec, ako je analýza, kto na konečnej cene potravín najviac profituje. Niekoľkomesačná snaha medzirezortnej komisie tak vyšla nazmar. Až keď strašidlo zdražovania ožilo tým, že si ho ľudia môžu spojiť s prijatím eura, kabinet sa chce znova k analýzam vrátiť a mať možnosť regulácie. To však nie je boj proti cenám kvôli tomu, aby sa "zabránilo zhoršeniu sociálnej situácie občanov", ale kvôli tomu, aby si verejnosť prijatie eura nespájala s bežným "trhovým" zdražovaním, a teda neklesla popularita vlády. Lebo samotné euro, a vláda to vie, môže zvýšiť infláciu len o niekoľko desatín percenta.
Možnosť kabinetu regulovať ceny neodradila obchodníkov od podpísania deklarácie spoločenskej zhody zaviesť euro (a nezvyšovať tým infláciu), ktorej prijatie premiér Robert Fico presadzuje. Obchodníci si s ním podávali ruky a nešetrili úsmevmi. Nebudú vraj "neopodstatnene zdražovať". A aby na nich už premiér kvôli "vysokým maržiam" neútočil, rozšírili desatoro prikázaní pridaním jedenásteho - nezdražieš. To sa Ficovi zjavne páčilo.
Bolo by však neprirodzené, keby sa obchodníci vzdali plánovaných ziskov. Výrobcovia a dodávatelia potravín im preto pripomínajú: "Nerúhajte sa! Lebo naďalej od nás žiadate rôzne netrhové poplatky - za stabilnú spoluprácu, províziu na rozvoj maloobchodnej siete, alebo za remodeling predajne, čím si ,nezdražovanie' vynahradíte. A okrem toho ešte chcete, aby sme vám písomne potvrdili, že to robíme dobrovoľne..."
Analytici trhu hovoria, že vláda možnosť regulácie nevyužije. Nie že by nechcela, ale nedokáže to. Pomôcť jej má aj novela zákona o cenách a nový orgán - cenová rada, ako aj právomoci ministrov vydávať regulačné výnosy. Zásahom do cenotvorby by však musela predchádzať dôsledná analýza cien. Ich objektívny rozbor by však trval týždne, ak nie mesiace a napokon by už nemusel zodpovedať vývoju na trhu. Pochybnosti, že to vláda dokáže, existujú aj preto, lebo jeden takýto pokus už neúspešne urobila. A tak je skoro isté, že obchodníci budú môcť po jedenástom prikázaní zaknihovať aj dvanáste - nezreguluješ.
Vladimír Turanský, redaktor ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.