Slovenská mena, ktorá v súčasnej podobe vznikla v roku 1993, nikdy nehrala na finančných trhoch príliš významnú úlohu. Už v čase vzniku sa jej devízoví investori otočili chrbtom. Príčin bolo niekoľko. Slovensko, nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, bolo na začiatku svojej samostatnosti pre zahraničie neprebádanou krajinou. Okrem toho, že sme malá krajina, chýbali dôveryhodné makroekonomické informácie. Neskôr k zlému imidžu prispeli nedôveryhodné vlády a divoká privatizácia. Slovensko sa z týchto úderov, na ktoré ustavične upozorňovali jeho neprajníci, spamätávalo niekoľko rokov. Vysoký ekonomický rast a nové vlády však priniesli lepší imidž a novú dôveru.
Aj slovenská mena sa začala správať ako štandardná mena rozvíjajúceho sa regiónu. Znamenalo to, že meny okolitých štátov sa navzájom do významnej miery ovplyvňovali. Investori sa totiž na trhy pozerajú globálnym pohľadom. Keď sa nedarilo jednej mene, nedarilo sa ani jej susedovi. Niekedy mali vplyv nielen okolité krajiny skupiny V4, sem-tam sa pridala aj turecká líra či juhoafrický rand. Hoci najvýznamnejší dosah na nás mali lídri regiónu - poľský zlotý či česká koruna, aj slovenská mena zažila svoje hviezdne chvíle, keď ťahala okolité meny nahor alebo nadol. Naposledy to bolo v súvislosti s prístupovým procesom Slovenska k eurozóne.
Nechajme otázku, do akej miery bolo nevídané posilnenie koruny v poslednom mesiaci výsledkom súhry politikov, devízových špekulantov a ekonómov. Jedno je isté, koruna už takéto hviezdne obdobie nezažije. Pred pár týždňami sa totiž stanovila nová centrálna parita, čiže kurz, za ktorý sa v štátoch eurozóny menili národné meny za eurá. Devízoví obchodníci teda vedia, kde je kurz dnes a kde bude na konci roka. Koruna sa už prestala de facto hýbať. Čaká sa ešte na stanovenie definitívneho konverzného kurzu 8. júla, ktorý teoreticky ešte môže byť akýkoľvek. Nepredpokladá sa však jeho zhodnotenie pod 30 korún za euro. Koruna sa zastavila, meny okolitých krajín sa však budú oproti nej a následne oproti "nášmu euru" posilňovať ďalej. Dôvodom je ich ekonomický rast a približovanie sa k vyspelej Európe Rizikom pre meny rozvíjajúcich sa trhov, ktoré koruna opúšťa, sú nálady investorov. Turbulencie na finančných trhoch môžu viac poškodiť rozvíjajúce sa ekonomiky a ich meny, a nie euro.
Aj koruna by sa správala podobne ako meny susedných štátov. Jej posilňovanie by však nebolo také silné, k akému ju doviedol vstup do eurozóny. Slovenská koruna pritom môže byť príkladom pre ostatné krajiny prijímajúce euro. Ukazuje, že európske inštitúcie nepovažujú zhodnotenie meny za dva a pol roka o 20 percent za porušenie kritéria kurzovej stability. Môže to znamenať, že raketové posilňovanie miestnej meny tesne pred vstupom do eurozóny môžeme čakať aj v Poľsku, Česku či Rumunsku.
Ivan Szabó