Prvá z troch televíznych debát kandidátov na amerického prezidenta nepriniesla jasného víťaza, aj keď podľa amerických divákov bol lepší Barack Obama. Americké médiá mu naostatok tiež priznali iba tesnú výhru. Európski novinári píšu však o remíze, niektorí ako o súboji profesora (Obama) s boxerom (McCain). Lenže očakávalo sa jasné víťazstvo senátora Obamu, ktoré malo hneď rozhodnúť, komu dá 4. novembra hlasy väčšina Američanov. Obama nevyužil svoje tromfy - rétorickú zdatnosť, charizmu a nízky vek. Ukázalo sa, že jedna vec je mítingová šou s dokonale pripravenými prejavmi a cicerónovsky načasovanými oslnivými bonmotmi a druhá vec je priama konfrontácia s prezidentským rivalom. Sumárne teda viac stratil Obama ako McCain.
Prekvapením bola predovšetkým pasáž o pláne administratívy Georgea W. Busha pomôcť finančnému trhu balíkom 700 mld. dolárov. Obama vyhlásil, že ešte uvidí, ako sa k tejto nevídanej záchrannej injekci postaví. Pre voliča to je dôležitý signál, lebo ak možný prezident nemá jasný názor v takej veci, akou je najväčší bankrot na finančnom trhu USA od roku 1929, tak to zásadne znižuje jeho ekonomické kompetencie.
Na čo si však Obama dal pozor, tak to bola populistická výzva, aby sa z uvedenej štátnej dotácie nepoužil ani dolár na platy manažérov a aby sa našla pomoc pre dlžníkov, ktorí môžu prísť o svoje domy. Súčasne navrhol zníženie daní pre 95 percent amerických rodín, na čo mu však McCain bleskovo pripomenul, že len nedávno hlasoval za zvýšenie daní nízkopríjmovým skupinám. Obama tak potvrdil sklon k lišiackosti v konkrétnej situácii, veď aj v Kongrese má vysokú mieru zdržania sa pri hlasovaní. Pre McCaina v konečnom účtovaní môže byť plusom to, že len čo finančná kríza dosiahla vrchol (krachy investičných bánk), tak prerušil svoju volebnú kampaň a vrátil sa do Washingtonu a plne sa sústredil na prácu Kongresu nad záchranným plánom vlády. Chybu urobil, že plán v debate nepripomienkoval.
Pre Európu, najmä tú postkomunistickú, z tejto prvej debaty McCain - Obama prišiel jeden zásadný odkaz: či už bude 44. prezidentom USA jeden alebo druhý, tak nová americká administratíva celou svojou váhou a potenciálom bude štítom pred znovuožívajúcimi imperiálnymi chúťkami Ruska. Obama i McCain považujú putinovsko-medvedevovské Rusko za hrozbu demokracie, stoja jednoznačne za územnou celistvosťou Gruzínska, chcú ho spolu s Ukrajinou čo najskôr dostať do NATO. A obidvaja chcú zásadne zmeniť závislosť Spojených štátoch od importu ropy z krajín, ktoré si z ľudských práv a demokracie robia prinajmenšom trhací kalendár.
Naivní politickí rusofili tak dostali zásadnú príučku, že nech už bude prezidentom profesor práva Obama alebo vytrvalý boxer-veterán McCain, tak sa v základnej zahraničnopolitickej doktríne USA nič nezmení. Obidvaja tak dali riadnu frčku Kremľu do nosa.
Peter Turčík