Štát umožní poskytovať zvýhodnené hypotéky len tým bankám, ktoré samy klientom znížia úrok. Podľa zákona musia takémuto klientovi znížiť úrok o rovnaké percento, akým k úroku prispeje štát, maximálne však o jedno percento. Keďže štát tento rok zníži úroky o 1,5 percenta, aby banka mohla ponúknuť klientom maximálne zvýhodnenie, musí sama znížiť úrok o ďalšie percento. V praxi to znamená, že banka zarobí menej.
Hoci sa bankám nevyplatí ponúkať takéto úvery, konkurencia ich do toho dotlačí. Ak by sa na to odhodlala čo i len jediná banka, ostatné banky by prišli o veľkú časť klientov. Všetci žiadatelia, ktorí by spĺňali podmienky na štátnu bonifikáciu, by išli do banky, ktorá im ju ponúka. Vďaka nej totiž môžu na splátkach ušetriť až takmer 150-tisíc korún. Keďže banky odhadujú, že nárok na zvýhodnenú hypotéku bude mať 20 až 30 percent klientov, ak by niektorá banka zvýhodnenie neponúkla, prišla by o veľkú časť zákazníkov.
Štátna podpora hypoték však môže znamenať aj to, že banka prisúdi klientovi vyšší úrok, aký by mal, ak by nemal nárok na zvýhodnený úver. "Nie vždy sú takéto sadzby trhové, čo považujem za zneužitie, keďže banka má mať trhovú maržu, a nie trh plus nejaký bonus," hovorí riaditeľ odboru treasury v Privat banke Miron Zelina.
Banky si vyrátaním vyššieho úroku pre klientov, ktorí si berú zvýhodnenú hypotéku, môžu vynahradiť to, že ich vláda dotlačila do toho, aby práve týmto klientom úroky o jedno percento znížili. Klientovi sa to aj tak oplatí, pretože bude mať výhodnejší úrok ako bez štátneho príspevku.
Úroky z úverov by mali banky stanovovať podľa aktuálnych úrokov na medzibankovom trhu. Vlani v júni po voľbách úroky prudko vzrástli. Väčšina bánk to ihneď premietla do úrokových sadzieb z hypoték. "Odvtedy však sadzby výrazne klesli, ale banky sa neponáhľajú s preceňovaním týchto úverov," hovorí Zelina.
Pre banky je totiž výhodné, ak úroky zvyšujú čo najskôr, ale ich zníženie si nechávajú na poslednú možnú chvíľu. Zarobia tak na úrokoch viac ako keby ich znížili skôr.
StoryEditor