Zomrel kráľ, nech žije kráľ. Tým mŕtvym (alebo zomierajúcim) vládcom sveta televízorov aj monitorov je CRT technológia. Uplynulé desaťročia neohrozene vládla tomuto segmentu, dnes sa však už definitívne poberá do hrobu. Rýchly vývoj nahráva najmä plochým LCD-čkam, televízorom s uhlopriečkami nad 100 centimetrov zatiaľ dominujú plazmy. Ako si vybrať medzi dostupnými alternatívami, alebo sa oplatí počkať na nastupujúce technológie?
Čo hovoria diváci?
Hneď na úvod si povedzme, čo si o súboji plazma verzus LCD myslia tí najdôležitejší -- používatelia. Spoločnosť Synovate ponúkla viac ako 600 divákom v troch krajinách možnosť porovnať v reálnom čase "výkon" LCD a plazmových televízorov s plochou obrazovkou s uhlopriečkami 37, 42 a 50 palcov (jeden palec je 2,54 centimetra). V podmienkach blízkych bežným domácnostiam im púšťali zhruba dvojminútové šoty, na základe ktorých mali porovnať kvalitu zobrazovania v jednotlivých kategóriách. Patrili medzi ne napríklad ostrosť obrazu, rýchlosť odozvy či schopnosť vernej reprodukcie farieb. Kým pred začiatkom pokusu považovali respondenti obe technológie za vyrovnané, po jeho skončení si jednoznačné víťazstvo pripísali plazmové televízory (viac o výsledkoch v grafoch, pozn. red.). Hovoriť však, že práve tie sú tou správnou voľbou za každých okolností, by bolo príliš odvážne. Dokazuje to napokon aj štatistika DispleySearch -- podľa dosiahnutého obratu sa vlani predalo trikrát viac plochých LCD-čiek ako plaziem.
Ceny, ceny, ceny
Práve ceny doteraz držia CRT obrazovky pri živote. Ak odhliadneme od ich kvality pri zobrazovaní, ako ustupujúci formát majú hlavnú výhodu najmä v klesajúcich obstarávacích nákladoch. Ani to však nebude platiť dlho.
Za posledné obdobie ceny LCD televízorov aj plaziem výrazne klesajú. Týka sa to najmä zariadení s nižším rozlíšením, keďže po HD televízoroch je čoraz väčší dopyt. Aj tak však v globále možno hovoriť o zhruba pätinovom poklese cien ročne a nič nenasvedčuje tomu, že by tento rok mal byť výnimkou. A tak sa aj ešte donedávna nedostupné televízory stávajú bežnou výbavou domácností.
Ploché LCD obrazovky však stále predstavujú dostupnejšiu alternatívu domáceho televízora ako plazmová technológia. Tá (zatiaľ) ovláda segment veľkých obrazoviek s uhlopriečkou nad sto centimetrov. Ani tu však situácia nie je stabilná a výrobcovia LC displejov výrazne siahajú aj po trhu 50-palcových HD televízorov. Pre zákazníka je to len plus -- ďalší tlak na ceny. Ak sa teda s kúpou nového televízora neponáhľate, oplatí sa ešte niekoľko mesiacov počkať.
Všimnite si...
Niečo o dôležitých parametroch napovedá aj už spomínaný prieskum, pozrime sa n ne preto podrobnejšie.
-- Uhlopriečka. Horné limity sa dnes už posúvajú na úroveň nie centimetrov, ale metrov, a to už aj pri LCD televízoroch. Keď si však kúpite zariadenie s uhlopriečkou 108 palcov a budete sa naň pozerať z dvoch metrov, môže vás pri sledovaní tenisu o chvíľu bolieť krk. Preto dobre zvážte, do akej miestnosti nový televízor umiestnite, vo všeobecnosti sa pre vzdialenosť zhruba tri metre odporúča 70-palcová obrazovka. Pomer strán 16:9 je najbližšie k štandardu používanému vo filmovom priemysle
-- Obnovovacia rýchlosť (rýchlosť odozvy). Vyjadruje čas (v ms), za ktorý sa dokáže zmeniť pixel z čiernej farby na bielu a späť. Lepšie je však vyjadrovanie času zmeny tzv. grey to grey, teda z tmavosivej na svetlosivú a späť. Vo všeobecnosti platí, že čím kratšia, tým lepšia. Ale pozor, výrobcovia môžu tento parameter vyjadrovať odlišne, zvyčajne si vyberú tú najpriaznivejšiu hodnotu. V odozve plazmové televízory predstihujú LCD technológiu. Pre hráčov, ktorých tento udaj bude zaujímať asi najviac, preto výrobcovia LCD monitorov odporúčajú tzv. TN panely, ktoré v ničom nezaostávajú za CRT monitormi. Sú však napríklad slabšie pri zobrazovaní farieb.
-- Rozlíšenie a kontrastný pomer. Parametre známe z monitorov počítačov sa týkajú aj televízorov. Lacné LCD-čka môžu prekvapiť rozlíšením 640 x 480 a kontrastom 500:1. Tomu zodpovedá aj kvalita obrazu. Obe tieto hodnoty by mali byť výrazne vyššie, najlepšie zodpovedajúce vysielaniu vo vysokej kvalite, tzv. HD TV. To by malo byť 768 riadkov, pri 1 080 riadkoch už ide o full HD televízory. Za uspokojivý kontrast sa považuje 3000:1, veľa však závisí aj od svietivosti a miestnosti, v ktorej televíziu sledujete. Veľa zaváži kvalita signálu -- v prípade jeho analógového prenosu môže byť aj na vysokokvalitných plazmách konečný výsledok pomerne slabý.
-- Farby, pozorovací uhol. Najvernejší obraz ponúkajú plazmy, aj LCD však prudko napreduje a problémy s "nevernými" farbami mieria do zabudnutia. Tak vertikálny, ako aj horizontálny pozorovací uhol (teda uhol medzi vaším zrakom a plochou obrazovky) bol svojho času problémom LCD, vývoj však opäť zapracoval a dnes už väčšina kvalitných zariadení spĺňa nároky na uhol zhruba 170 stupňov, ktorý je považovaný za dostatočný.
-- Spotreba elektriny, hmotnosť, rozmery, DVB-T tuner... Z ďalších parametrov si už každý musí zvoliť to, čo mu vyhovuje a zodpovedá priestoru, v ktorom bude televízor sledovať. Za povšimnutie stojí aj možnosť pripojenia externých zariadení či počítača, ako aj výstupy na slúchadlá a audiosústavu. Ale tieto prvky sú dnes už v dostatočnej škále dostupné na väčšine kvalitných televízorov.
Hurá do plochého sveta
Ploché obrazovky teda preberajú vládu na svetom zobrazovacích technológií. Ich masová výroba prináša zvyšovanie nielen ponuky, ale aj cenovej dostupnosti. Ceny malých LCD televízorov s uhlopriečkou 15 palcov klesli už pod 10-tisíc korún, zariadenia s dvojnásobnou veľkosťou obrazovky kúpite už za 20-tisíc korún. Menšie plazmy do 42 palcov nie je problém zohnať už lacnejšie ako za 40-tisíc korún, väčšie sú o zhruba 20-tisíc drahšie. A kto si potrpí na skutočnú kvalitu, má stále možnosť siahnuť po tzv. projekčných televízoroch. Za tie nie je problém minúť ročnú výplatu priemerne zarábajúceho Slováka.
Prichádza OLED a SED
V súčasnosti je už veľmi nepravdepodobné, že taká dlhá nadvláda, ako sa podarila CRT-čkam, bude dopriata aj LCD a plazmovým obrazovkám a monitorom. Najväčšie šance nahradiť ich na tróne sa pripisujú OLED a SED technológii zobrazovania.
OLED (Organic Light Emitting Diode) už našla svoje uplatnenie napríklad v pocket PC alebo monitoroch v automobiloch. Je založená na LED diódach z organického materiálu. Zaobíde sa bez samostatného zdroja svetla, čo prináša ďalšie možnosti na zoštíhľovanie zbrazovacieho panelu. Ďalšími výhodami sú ostrý a jasný obraz či nízka spotreba energie. Naopak, slabinou zostáva pomerne obmedzený čas životnosti. Jeho výraznejší nástup sa očakáva koncom tohto desaťročia.
Rýchlejší prienik na trh sa očakáva od SED technológie (Surface-conduction Electron-emitter Display). Canon a Toshiba ju vyvinuli pre veľké tenké displeje s výborným kontrastom, farebným podaním a vykresľovacou rýchlosťou. Svojou kvalitou predstihujú nielen LCD, ale aj plazmové televízory. Prvé funkčné vzorky už majú dva roky, masová výroba by sa mala naštartovať najneskôr budúci rok, aby zastihla vysoký dopyt po veľkých zobrazovacích jednotkách, ktorý sa očakáva v súvislosti s olympiádou v Pekingu.