Večný optimista, podľa ktorého človek dokáže všetko, len musí byť úprimný voči sebe.
Rodinná tradícia
Gymnazista zo Šale sa vybral v šľapajach svojho otca, strojára. Nemal síce jasnú predstavu čo chce robiť, ale voči strojarine nenamietal. "V osemnástich som rozmýšľal nad inými vecami než nad tým, ako sa profilovať. So strojarinou som bol spokojný, lebo predmety ako matematika či fyzika, ktoré sa tam študovali, tak v nich som bol doma,“ komentuje svoje rozhodnutie pre štúdium na Slovenskej technickej univerzite.
Na strojníckej fakulte Marek našiel svoje budúce povolanie. Nie síce v technických výkresoch a normách, ale v reklame. Oči mu otvoril nemecký profesor Stephan Wolf, ktorý na fakulte prednášal marketingovú komunikáciu.
"Tam som zistil, že zo mňa strojár asi nebude a že marketingová komunikácia by mohla byť to pravé. Bol to môj reálne prvý kontakt s marketingom,“ spomína.
Reklamná pestrosť
"V treťom ročníku na vysokej škole som sa rozhodol, že chcem robiť v reklame.“ Nevedel síce čo konkrétne, no veril si. Chcel to riadiť. "Vedel som, čo sa tam robí, ale nepoznal som, aké sú tam oddelenia. Jednoducho som chcel ísť do reklamy.“
Popri štúdiu techniky sa tak vo voľnom čase ponáral do sveta marketingu. "Chýbal mi reklamný background. Tak som sa zažral do rôznych našich aj zahraničných kníh o marketingu.“ A ako piatak sa zamestnal v agentúre Soria&Grey. Začínal ako asistent na oddelení strategického plánovania. "Tu som zistil, že je to to správne, že tu chcem byť.“
To že strojarina má k reklame ďaleko, Marekovi neprekážalo. "V 90. rokoch nebola na Slovensku škola, ktorá by sa zameriavala čisto na marketing a marketingovú komunikáciu. Pracovali tam architekti, umelci, strojári, mohol tam byť učiteľ slovenčinár, žurnalista, samozrejme, aj ekonómovia. Teraz je to už viac vyprofilované. Dnes sú špecializované školy a mladí ľudia majú tiež oveľa viac možností ísť študovať aj do zahraničia. Keď som začínal ja, bola v reklame taká "všehochuť“. Taká pestrosť. A práve to sa mi na tom páčilo.“
Keď chémia funguje
Po roku práce v Soria&Grey, už ako account manažér, prišlo prelomové obdobie. "Soria, vtedy jednoznačne najväčšia agentúra na trhu, bola pre mňa veľmi dobrou školou. Ale dostal som z Lowe ponuku, rozbehnúť strategické plánovanie v oblasti marketingovej komunikácie. Zdalo sa mi, že tá chémia medzi agentúrou a mnou zafungovala. Tak som ponuku prijal.“
V tom čase to nebola jediná zmena, ktorá sa v Marekovom živote udiala. "Čakali sme prvú dcéru, mali sme svadbu a k tomu prišla ešte aj táto ponuka. Bola to dosť výrazná zmena v mojom živote. Povedal som si OK, keď meniť, tak všetko. Zmenil sa mi život, tak nech sa zmení aj práca. Možno má lákalo práve to, že sa niečo mení,“ spomína a dodáva, "mám rád definíciu, že jediná konštanta vo vesmíre je zmena. Tak aj toto som vnímal ako takú zmenu“.
V reklamnej agentúre Lowe GGK začínal na pozícii strategického plánovača. Neskôr viedol oddelenie starostlivosti o zákazníkov a dnes je managing directorom. "Úplné finále bolo, keď sme pred tromi rokmi ako manažéri odkúpili podiely vo firme a stali sa tak jej majiteľmi.“
Marek si cestu na vrchol poctivo vyšliapal. "Povedal by som to asi tak: v každej pozícii, v ktorej som bol, som bol rád a cítil som, že ma to motivuje, že ma to niekam posúva a že stále získavam nové informácie z tejto brandže. Nepovedal by som, že som vyslovene chcel byť riaditeľom, jednoducho som sa tam dostal a každá pozícia, ktorou som prešiel, ma tam o kúsok posunula.“
Sladký život vysokoškoláka
Nebolo to však len o získavaní praktických skúseností. "Po prestupe do Lowe som si uvedomil, že sa musím venovať marketingu serióznejšie. Začal som preto študovať na britskej City University, ktorú som ukončil diplomom v manažmente.“ Dnes, keď firmu riadi, s ľahkosťou spomína na tri náročné roky, ktoré po večeroch trávil nad knihami.
"Študovať vysokú školu a mať profesiu vysokoškolák je veľmi príjemné, veď to boli podľa mňa najkrajšie roky, ale študovať a byť zamestnaný ako manažér a mať doma dve deti, to už nebolo také super. Keď som prišiel večer domov, musel som nájsť kompromis medzi deťmi a štúdiom. Nebola to "sranda“, no neľutujem to. Bola to dobrá investícia. Ja osobne si myslím, že kombinácia techniky a manažérskej školy je veľmi dobrá. Technika vám dá racionálne zmýšľanie, a manažérsku jednoducho potrebujete. Lebo pri riadení firmy sú veci, ktoré síce môžete robiť intuitívne, ale mali by ste si byť pri nich istý.“
Strojár vychovávateľ
Zo študentských čias si Marek odniesol ešte jednu životnú skúsenosť. Keď všetci chodili do Spojených štátov robiť pomocné práce do kuchyne alebo upratovať, on robil vychovávateľa. "New York bola pre mňa veľká životná skúsenosť, možno jedna z najväčších. Staral som sa tam o mentálne postihnutých ľudí. Traja vychovávatelia sme mali na starosť desať postihnutých. Žili sme s nimi v jednom dome, robili sme im program, starali sme sa o nich. Bol som prvý raz v Amerike a rovno medzi takýmito ľuďmi. Ako jediný Slovák. Prvú noc som vôbec nespal. Bál som sa, že niekto príde a začne ma škrtiť. Na druhej strane, keď ste tých ľudí spoznali, zistili ste, že sú to veľmi kvalitní ľudia, veď mnohí mali normálne zamestnanie, len majú detské duše.“
Chcenie ako cesta k úspechu
Za svojím úspechom vidí odhodlanie a chcenie. "Myslím si, že keď človek chce, tak všetko dokáže. Samozrejme, musí byť úprimný voči sebe a nemať nereálne predstavy, napríklad byť majiteľom vesmíru. No a musí tomu venovať svoj čas a energiu. Keď chce a je motivovaný, tak má veľké šance, že sa mu splní, po čom túži.“
Dnes si Marek už nevie predstaviť, že by sa venoval technike. "Klobúk dolu pred strojárskymi podnikmi, ale nevidím sa tam,“ hovorí. Práca v reklame je podľa neho viac sexi. "Pre mňa je určite atraktívnejšia. Lebo dnes robíte reklamu na minerálku, zajtra rozmýšľate o autách, potom riešite charitu... Čiže je to veľmi pestré. Na začiatku som cítil, že takto by to mohlo vyzerať.“ Súčasnou prácou si tak splnil sen. Nie detský, ale vysokoškolský.
Obeť reklamy
Profesionálne sa Marek venuje reklame deväť rokov, no párkrát sa ňou už nechal dobehnúť. Za príklad zlého marketingu dáva Tatry. "Mám rád Vysoké Tatry, rád tam chodím. Ale keď odtiaľ odchádzam, vždy som napálený zo služieb. Vtedy sa cítim podvedený. Lebo Vysoké Tatry sú z marketingového hľadiska silná značka doma aj v okolitých krajinách. Služby však stále majú čo doháňať a učiť sa. Ale vždy tam rád idem, lebo Tatry mám rád.“ Klamanie spotrebiteľov preto odsudzuje. "Treba brať do úvahy to, že ľudia sú inteligentní a oklamať sa nenechajú. Keď ich oklamete raz a zistia to, tak druhý raz ich neoklamete.“
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Často mávam ranné stretnutia buď s klientom alebo obchodným partnerom. Ale keď som v kancelárii, tak je to kávou.
Koľko času strávim priemerne v práci?
V priemere tak deväť hodín. Pre mňa sa však práca nezačína otvorením dverí na kancelárii a nekončí ich zatvorením.
Čo ma postaví na nohy?
Dosiahnutý úspech.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Pri golfe. A milujem kosenie trávy. Je to pre mňa relax.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Svižná jazda v aute. No neriskujem.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
S rodinou. S mojimi dcérami.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Manželka vyberie dovolenku. Mojou jedinou podmienkou je len to, aby tam bolo golfové ihrisko.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Ťažko povedať. Možno som v niektorých prípadoch "zbrklý“. Na druhých neúprimnosť, nezodpovednosť.
Na čom jazdím, a na čom by som chcel jazdiť?
Som spokojný s mojou Audi A6 Avant. Rád si zajazdím na malých športových rýchlych autách, ale že by som extrémne túžil nejaké mať, tak to nie. Musím predsa niekde nosiť svoje golfové palice.
Kto je Marek Pajtáš
Absolvoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity. Záujem o marketing v ňom prebudili prednášky nemeckého profesora Stephana Wolfa. Počas školy pracoval v reklamnej agentúre Soria&Grey, kde začínal ako asistent na oddelení strategického plánovania. Dnes je managing director a spolumajiteľ marketingovej agentúry Lowe GGK. Má dve dcéry.