Nie vždy je dražba úspešná, pretože o dražené veci nemusí byť záujem. Ak niekomu dlhujete väčšie množstvo peňazí, má záujem o to, aby ich získal späť. Preto sa dražba často opakuje viackrát a cena hnuteľnej veci či nehnuteľnosti sa znižuje. O koľko percent môže byť nižšia, dá sa predať vlastný byt aj pod cenu, ak vám hrozí exekúcia, a aké finančné poplatky musíte navyše znášať?
A. Koľkokrát sa môže dôjsť k dražbe, ak sa majetok predáva, a kedy sa cena hnuteľného či nehnuteľného majetku znižuje?
Počet opakovaných dražieb nie je určený. Všetko závisí od účelnosti dražby, ak nie je o draženú vec záujem. Pri nútenej dražbe navrhuje súdu zníženie ceny exekútor, ak vec nie je možné predať opakovanými dražbami. Dostatočnosť "počtu" dražieb posudzuje súd, a buď cenu zníži, alebo určí konanie ďalšej dražby za pôvodnú cenu.
Pri dobrovoľnej dražbe sa cena môže znižovať (len v rámci zákonom stanoveného limitu) už pri prvej dražbe. O znížení najnižšieho podania rozhoduje navrhovateľ dražby (záložný veriteľ alebo vlastník), ak dražiteľ neurobí ani najnižšie podanie. Aj pri opakovanej dražbe môže záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby v zmluve určiť dražobníkovi najnižšie podanie až na úroveň 3/4 hodnoty znaleckého posudku, ak ide o byt alebo dom, v ktorom má dlžník trvalý pobyt, a v ostatných prípadoch až na úroveň 50 % znaleckého posudku.
B. Ak niekomu hrozí exekúcia, dá sa jej ešte nejakým spôsobom vyhnúť v poslednej chvíli, napríklad predať vlastný byt hoci aj pod cenu?
Exekúcii sa dá vyhnúť len dohodou s veriteľom o postupnom splácaní dlhu, prípadne jednorazovo dlh vyplatiť. Je však možné tiež dohodnúť sa s veriteľom na oddialení podania návrhu na vykonanie exekúcie. Predajom bytu sa exekúcia neoddiali, iba sa dá predpokladať jej sťaženie, pretože dlžník sa zbaví svojho majetku. Treba však mať na mysli možné trestno-právne dôsledky pre poškodzovanie veriteľa.
C. S akými finančnými poplatkami navyše treba vo všeobecnosti pri dražbe rátať a v čom je najväčšie riziko pre dlžníkov, ak ich majetok ide na dražbu?
Vydražiteľ (čiže ten, ktorému bol udelený príklep) je povinný okrem dražobnej zábezpeky uhradiť už iba doplatok do výšky vydraženej sumy (doplatiť dražobnú zábezpeku do výšky vydraženej sumy). Na ťarchu vydražiteľa pri dobrovoľnej dražbe idú navyše iba náklady spojené s odovzdaním predmetu dražby, čo by mala byť zanedbateľná položka.
Dlžník neznáša priame riziko v súvislosti s dražbou, iba ak v súvislosti s najnižším podaním pri dobrovoľnej dražbe. Jeho výška totiž závisí od navrhovateľa dražby a dražobník ju rešpektuje. Náklady každej dražby sa hradia z výťažku dosiahnutého dražbou na ťarchu dlžníka. Je v záujme každého záložného veriteľa, aby sa pri opakovanej dražbe predmet dražby predal, a preto je tendencia určiť také najnižšie podanie, aby bola dražba úspešná.
Ak by dlžník vstúpil do jednania s navrhovateľom dražby a dražobníkom, mohlo by dôjsť k dohode, aby najnižšie podanie nebolo skokom zo 100 % hodnoty znaleckého posudku na 75 % jeho hodnoty, ak je reálny predpoklad vydražiť vec napríklad za 90 % hodnoty posudku. Treba si však uvedomiť, že pri neúspechu hradí dlžník aj takúto dražbu, ktorá nepriniesla výsledok, a dražba sa bude opakovať za nižšiu cenu.
Zdroj: JUDr. Miroslav Šibík, konateľ spoločnosti, PDA, Žilina