Snažím sa hľadať to, čo ľudí spája

Začínal ako asistent a dnes vedie jednu z najúspešnejších reklamných agentúr na Slovenskom trhu. Martin Polák, generálny riaditeľ spoločnosti Istropolitana D´Arcy. Svoj úspech vidí v tvrdej práci a v súdržnosti svojho tímu. "Mám rád ľudí, ktorí sa neuspokoja s priemerným riešením a ktorí nepoznajú slovo nie alebo nedá sa. Myslím si totiž, že je veľký rozdiel medzi ,chcem vyhrať‘ a ,nechcem prehrať‘.“

Priamou cestou
Martin bol typický stredoškolák, ktorý sa veľmi nezamýšľal nad tým, čo bude. Snažil sa užívať si život. Svet reklamy sa na neho vyrútil ako blesk z jasného neba. "Dostal som možnosť zoznámiť sa s reklamou a ako sa hovorí, zaujalo ma to na prvú šupu. Išiel som po tom a pátral som maximálne, ako sa dalo.“ Reklame podriadil aj výber vysokej školy. Pre Martina prichádzala do úvahy jedine Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktorá otvorila odbor propagácie. "Nemal som taký ten typický životný proces, že som chcel byť niečím, ale nebol som a potom som išiel robiť niečo iné. Dostalo sa to ku mne počas strednej školy, zaujalo ma to, videl som sa v tom, a išiel som do toho bez nejakých väčších špekulácií. A v podstate odvtedy som v reklame,“ spomína. Potom pokračoval v štúdiu na Fakulte manažmentu.

Dostal som priestor
"Príchod na vysokú školu bol v mojom živote takým medzník. Začal som ho brať vážne, veď život nie je len zábava. A tak som od prvého ročníka pracoval.“ Martin začínal v obchodnej spoločnosti ICT Istroconti ako asistent predsedu predstavenstva. "Bol to extrémne skúsený človek, ktorý ma strašne veľa naučil. Líder, ako má byť,“ hovorí. "Naučil som sa, že ľudia vám vedia priniesť výsledky jedine vtedy, keď im dáte vlastný priestor.“ Ten svoj priestor dostal aj on. Za dva roky, čo pôsobil vo firme, vytvoril samostatnú divíziu - špecializovanú požičovňu na autá značky Peugeot.
Aj keď, ako hovorí, "požičovňa bola extrémne úspešná“, stále ho to ťahalo do reklamy. "Úplnou náhodou som jedného dňa narazil na inzerát Istropolitany, ktorá hľadala account asistenta. Po troch či štyroch kolách náročných rozhovorov ma prijali. Bolo to priamočiare. Nehľadal som si prácu, nechodil som po pohovoroch. Jednoducho zbadal som inzerát, prišiel som a uspel som. To bolo v roku 1997. A odvtedy som tu.“

Manažérsky rýchlokurz
Martin prišiel do Istropolitany ako študent, ktorý mal celkom dobré teoretické skúsenosti, ale žiadne praktické. Nebol tam ani štyri mesiace a z asistenta sa zrazu stal manažér. "Keď som nastúpil, v agentúre sme boli len traja accounti - riaditeľ, manažér a ja ako asistent. Stalo sa však, že manažér musel nečakane narukovať na vojnu. Zrazu som bol jediným, teda okrem riaditeľa, výkonným accountom v celej agentúre. To bolo tesne pred Vianocami. Celé som ich strávil študovaním všetkých tých šanónov, čo tu boli, a siedmeho januára som mal veľké medzinárodné stretnutie vo Viedni ohľadom nášho klienta Philips. Bolo to, ako keď hlavný spevák ochorie a zavolajú náhradu. A povedia vám - teraz je váš čas.“
Zvládol to na výbornú. Tento rýchlokurz manažovania naštartoval Martinovu kariéru. Postupne prešiel pozíciami od account asistenta, manažéra a riaditeľa, cez šéfa servisu pre klientov a dnes je na pozícii generálneho riaditeľa agentúry.
"Na začiatku bola Istropolitana veľmi malá agentúra, ktorá sa pohybovala okolo desiateho miesta v rebríčku. Čiže boli sme malá, ale extrémne snaživá agentúra. Rozmýšľať vtedy, že sa staneme dvakrát za sebou agentúrou roka, bolo niečo ako otvoriť si steakhouse pre vegánov. Jednoducho nemysliteľné. Ale vždy sa mi páčilo, že sme mali svoju energiu, boli sme extrémne pracovití a snaživí. A tak, ako sa hovorí, keď veľa pracujete a veľmi veľa sa snažíte, tak niet takej nespravodlivosti, aby ste neboli odmenený za svoju poctivú robotu.“

Nič nie je zadarmo
Áno, aj v tu zvíťazila spravodlivosť. No za každým jedným ocenením, ktoré agentúra získala, je veľké množstvo odpracovaných hodín. Na začiatku to mal Martin o to ťažšie, že popri práci na plný úväzok musel zvládať aj denné štúdium.
"Ako správny workoholik si stále nahováram, že mne sa to nestane, ja nie som workoholik,“ smeje sa a dodáva: "Kto chce v živote niečo dosiahnuť a byť úspešný, musí ho baviť to, čo robí, a keď ho baví to, čo robí, potom nepočíta, koľko pracuje. Keď ráno vstanem, zapínam mozog a nevypínam ho, až kým nejdem spať. Je mi jedno, či som v práci alebo mimo nej, jednoducho stále žijem tým, čo robím. Nič nie je zadarmo. Ja som sa s tým zmieril, pokiaľ ma to baví, tak čas ide bokom.“
Keď Martin v Istropolitane začínal, pracoval sedem dní v týždni. Mal obednú prestávku a poldňové voľno počas víkendu. "Takto sme žili roky, nie len ja, ale aj ostatní kolegovia. Nebolo to len raz za čas. Keď som začínal, býval som do tretej v noci v práci. Firma mi bola druhou rodinou. Naučil som sa tu všetko. Od komunikácie s ľuďmi, tvorby nápadov...“
Dnes, keď je v práci zhon a stres, spomienka na tie jeho roky ho utvrdí v tom, že nič nie je také zlé, ako sa môže zdať. "Vždy si spomeniem na presýpacie hodiny. Piesok sa na druhú stranu nedostane hneď, ale postupne, zrnko po zrnku. Rovnako je to aj v práci, projekt po projekte, úloha po úlohe. Inak to nejde.“ Navyše prácu ľuďom nesťažuje tým, že im stojí za chrbtom a kontroluje, ako to ide. "Snažím sa v prvom rade dať všetkým kolegom priestor. A keď majú pocit, že nejaká situácia si z akéhokoľvek dôvodu vyžaduje môj zásah, tak moje dvere sú stále otvorené.“

Za úspechom je súdržnosť
Ako riaditeľa úspešnej agentúry si od Martina často pýtajú recept na úspech. Odpoveďou je súdržnosť celého tímu. "My tu v agentúre držíme spolu, sme silný tím, a preto sme takí úspešní. Reklama je o silných individualitách. Snažím sa, aby sme v agentúre mali tím skutočne áčkových hráčov, superhrdinov, a snažím sa, aby sme držali spolu. To je podľa mňa to najdôležitejšie. Lebo úspechy striedajú neúspechy, tak ako po každom kopci príde dolina, po každej doline príde kopec. Sú teda veci, ktoré jednoducho nezmeníme. Čiže môžeme mať úspechy aj neúspechy, taký je život. Sem-tam urobíme chyby, nedá sa nič robiť. Ale tá absolútna zásada je, že držíme spolu.“ Navyše Martin nepozná slovo nie, nedá sa. "U mňa nedá sa neexistuje. Nič nie je nemožné. Všetko sa dá. Je to len niekedy otázka času a peňazí, ale dá sa všetko. Veľakrát s tým kolegom leziem na nervy, lebo som jednoducho niekedy až príliš dôsledný. Keď povedia ,nedá sa‘, ja poviem ,skúsme to ešte raz‘. Až je to otravné. Ale väčšinou sa to dá vždy, a lepšie. Spolu tam ten priestor vždy nájdeme.“

Verím v priateľstvo
Za kľúč k úspechu Martin považuje aj priateľstvo a dlhodobú spoluprácu. To, že spoločnosť Philips, pri ktorej sa naučil plávať, je s agentúrou dodnes, je pre neho dôležitý moment. "Som bežec na dlhé trate. Hľadám to, čo ľudí spája, nie čo ich rozdeľuje. Mám rád dlhodobé partnerstvá a verím v priateľstvo. A to sa odzrkadľuje aj na filozofii našej agentúry. Pre niektorých našich klientov pracujeme viac ako desať rokov. Verím, že dlhodobá spolupráca a skutočné partnerstvo môžu priniesť dlhodobé a pravidelné úspechy. V dnešnom svete jednorazový úspech jednoducho nestačí. Musíte ich mať dlhodobo a pravidelne. Samozrejme, aj neúspechy sú potrebné, pretože z úspechu sa človek väčšinou nič nenaučí. Zatiaľ čo neúspech môže priniesť mnohé ponaučenia. Napríklad, že vyhrávať je podstatne zábavnejšie,“ smeje sa.