Blu-ray alebo HD DVD? Táto dilema sa zdá byť po najnovších správach o podpore blu-ray diskov zo strany amerických filmových štúdií už vyriešená, napriek tomu nepochovávajme ešte ani jeho konkurenčný formát. A pozrime sa bližšie na to, aké sú vlastne medzi oboma konkurentmi na poli High Definition rozdiely, čo majú, naopak, spoločné a prečo predstavujú taký významný skok dopredu.
Dlhé roky ovládal trh formát DVD, s postupujúcim pokrokom sa však čoraz jasnejšie prejavuje jeho technologické zaostávanie. Keď sa však v roku 1996 objavil v Japonsku a postupne dobyl celý svet, išlo o skutočne prevratný posun od klasických VHS videopások či VideoCD-čok. Najmä kvalita a zvýšenie kapacity ho predurčili nahradiť dovtedajšie formáty, ktoré už vyčerpali svoj potenciál. Teraz to isté postihlo aj DVD.
Od jednotiek k desiatkam. A stovkám
V čom je hlavný posun BR a HD DVD? Zjednodušene povedané, v tom, v čom bol ich predchodca prelomový pred 12 rokmi. Podstatne zvyšujú kapacitu a prinášajú kvalitnejší záznam obrazu a zvuku a tým aj ich lepšiu reprodukciu. To však zďaleka nie je všetko, či lepšie povedané, nevystihuje celú podstatu HD formátov.
Klasické DVD disky majú kapacitu 4,7 GB dát, pri jednostranových bola maximalizovaná na 8,5 gigabajtu. Modely s obojstranným zápisom sa na trhu príliš neuchytili, aj preto je ich kapacita 17 GB pre dvojvrstvovom zápise pre bežného používateľa skôr len informatívnym údajom.
Blu-ray a HD DVD vďaka novej technológii zápisu posunuli hranice na oveľa vyššie poschodia. V prípade BR sa dá hovoriť o štandardnej kapacite 25 GB pri jednovrstvovej a 50 GB pri dvojvrstvovej technológii zápisu. "Kapacita jednostranných BD novej generácie je už 100 GB, v laboratórnych podmienkach až 200 GB," hovorí šéfredaktor PCSpace Juraj Redeky. HD DVD je na tom o niečo horšie, aj keď v tomto prípade je "úložný priestor" neporovnateľný s DVD - 15 až 30 gigabajtov. Teoreticky je podľa Redekyho možné pridať ešte 1 - 2 vrstvy a zhustiť záznam, ale dnes je strop 100 GB a "nemyslím si, že sa to podarí tak ľahko prekročiť".
Modrá je dobrá
Obe - ešte stále sa dá povedať - novinky používajú na zápis tú istú technológiu - modrý laser s vlnovou dĺžkou 405 nm (pri DVD je to 650 nm). Pomocou neho sa do média vypaľujú "bodky" v oveľa vyššej hustote, čo je kľúčom k nárastu kapacity. Dobre známe DVD disky používajú tzv. červený laser, ktorý má zhruba päťkrát nižšiu hustotu zápisu záznamových bodov, v prípade CD je to až 32,5-krát menej.
Nejde však len o kratší lúč, ale aj o počet vrstiev. V prípade BR je teoreticky možných až osem záznamových hladín, takže, ak sa na jednu uloží 25 GB dát, dostávame sa až na hranicu 200 GB. V roku 2009 by sa to mohlo stať realitou.
Spoločným znakom je aj priemer disku, ktorý zostal už na zaužívaných 12 centimetroch a hrúbka sa ustálila na 1,2 milimetra. V štruktúre záznamových línií sa však konkurenčné formáty líšia. HD DVD nadväzuje na existujúcu technológiu dvoch zlepených vrstiev substrátu, ktoré majú medzi sebou samotné zapisovacie médium. Naproti tomu BR vyvinula úplne nový systém, založený na 0,1 milimetra tenkom ochrannom filme, pod ktorým je záznamová vrstva a substrát. To dovoľuje pridávať ďalšie "recording layers", a tak zvyšovať výslednú kapacitu. Obaja konkurenti podporujú formáty videa MPEG-2 ako aj VC-1 (WMV9 - kompresia spoločnosti Microsoft) a H.264 (MPEG-4 AVC).
Kino v izbe je konečne realitou
Najdôležitejší rozmer technologického pokroku je však očividný až vo chvíli, keď si vložíte HD disk do prehrávača a spustíte napríklad film. Ak ste doteraz mali v obývačke klasické "domáce kino", rýchlo ho zbalíte do škatule a tento názov na nej prelepíte čiernou páskou. Áno, skutočne je mŕtve. To, čo prináša High Definition Video je niečo úplne iné. Je to domáce kino bez úvodzoviek.
Obraz zodpovedá paremetru Full HD 1080 p, teda rozlíšeniu 1 920 x 1 080 bodov. Podstatné je, že jeho zväčšovanie na rádovo metrové uhlopriečky je možné bez straty kvality. Optimom pri BR je teda zobrazovacia jednotka s uhlopriečkou 1,5 metra, ktorá v dostatočne veľkej miestnosti dokáže už vytvoriť zdanie skutočného kina. Prispieva k tomu aj výrazne vyšší dátový tok - až 54 megabitov za sekundu (pri Blu-ray). Samozrejme, obraz nie je všetko. Rovnako dôležitý je zvuk - v tomto prípade nekomprimovaný priestorový 7.1 kanálový zvuk, ktorý výrazne prekonáva Dolby Digital aj DTS štandardne ponúkaný pri DVD.
Ďalším obrovským rozdielom je interaktivita. U nás dominantné Blu-ray využíva jazyk Java na oveľa dynamickejší obsah, ponúka možnosti pripojenia na internet a sťahovania napríklad titulkov či informácií o filme alebo jeho hrdinoch. Je toho však oveľa viac, takže v tomto smere je skutočne len ťažko porovnateľné s doterajšími štandardami.
Kto sa nechce s DVD úplne rozlúčiť, má, samozrejme, možnosť ďalej využívať jeho stále dobré služby. Koniec koncov určite ešte chvíľu potrvá, kým sa ceny Blu-ray médií dostanú na "ľudovú" úroveň, navyše ich prehrávače nemajú problém ani s DVD-čkami, rozdiel je len v tom, že ich prezentujú vo vyššej kvalite. Ďalšiu možnosť ponúkajú aj vývojári, technologicky totiž zvládajú výrobu hybridného disku s DVD i Blu-ray záznamom na jednej strane. A je isté, že pri dnešnom tempe pokroku sa čo nevidieť dočkáme ďalších, možno ešte prevratnejších noviniek. Niektorí vizionári predpovedajú, že už v nasledujúcom desaťročí pošle HD disky do dôchodku online distribúcia filmov či hudby v špičkovej kvalite pomocou internetu. Nechajme sa prekvapiť.