Podľa Petra Bohuša z daňového poradenstva KPMG Slovensko, samotná držba cenných papierov (akcií) spoločností, ktoré sú v likvidácii alebo v konkurze, nezakladá pre držiteľa týchto akcií žiadne povinnosti voči daňovému úradu.
"V súvislosti s likvidáciou spoločnosti je vhodné uviesť, že predmetom dane nie je prípadný podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva." Samotné obstaranie cenného papiera alebo jeho následná držba nemá podľa slov Petra Bohuša nijaké dôsledky vo vzťahu k daňovému úradu. "Prípadné povinnosti nastávajú až v momente prijatia výnosu z investície, respektíve jej predaja. Kým pri niektorých typoch investície je daň z výnosu vybraná zrážkou platiteľom príjmu (napríklad bankou), pri iných sa vypláca výnos nezdanený, a je povinnosťou investora priznať tento príjem a zdaniť ho podaním daňového priznania.“
Pozor na dvojité zdanenie
Pri nákupe cenných papierov v zahraničí občanom Slovenska, treba údajne vždy skúmať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s príslušnou krajinou. Ako dodáva Peter Bohuš, hlavným prínosom pri existencii zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je zamedziť tomu, aby ten istý príjem bol zdanený dvakrát, teda v tuzemsku aj v zahraničí. "V zásade krajiny vo väčšine prípadov stanovujú, že príjem z predaja cenných papierov (akcií) zahraničnej spoločnosti, plynúci slovenským daňovým rezidentom, podlieha zdaneniu na Slovensku.
Existujú však aj výnimky, napríklad v prípade zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej s Nemeckom, má Nemecko možnosť zdaniť príjem plynúci slovenskému daňovému rezidentovi z predaja podielu na nemeckej spoločnosti. Obdobne príjem z predaja obchodných podielov alebo akcií v spoločnostiach, ktorých väčšinu majetku predstavujú nehnuteľnosti umiestnené v zahraničí, sa v prípade niektorých zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia môže zdaniť v zahraničí. V takýchto prípadoch však zmluvy zároveň upravujú už spomínanú metódu, ktorou sa zamedzí zdanenie toho istého príjmu aj na Slovensku.“
Obchodovanie v zahraničí
Obchodujete cez internet na zahraničných burzách akcie a meny? Ako investor si podľa Petra Bohuša môžete za určitých okolností uplatniť oslobodenie príjmov z predaja akcií či opcií.
"Posudzuje sa pritom príjem už znížený o výdavok, t. j. znížený napríklad o kúpnu cenu či výdavky súvisiace s nadobudnutím akcie. Výška tohto oslobodenia sa odvíja od výšky životného minima a pre rok 2009 predstavuje sumu najviac 894,60 eura. Ak však investor uplatňuje zároveň povedzme oslobodenie aj na príjmy z prenájmu, je sumou 894,60 eura limitované celkové oslobodenie, ktoré si môže uplatniť. Pokiaľ dosiahne nižšie príjmy, než uvedenú sumu možného oslobodenia, nemusí podávať daňové priznanie (pokiaľ ho nemusí podať z iného dôvodu),“ radí Peter Bohuš. Osobitná daňová úprava sa vzťahuje na cenné papiere, obstarané pred 31.12. 2003, pri ktorých možno za určitých okolností oslobodiť od dane celý výnos z ich predaja.
Investičný trojuholník
Patríte k tým, ktorí vlastnia krátkodobé cenné papiere, depozitné certifikáty, komerčné papiere, zmenky či šeky? Rovnako ako pri všetkých finančných nástrojoch, aj tu platí investičný trojuholník, teda vzťah medzi výnosom, rizikom a likviditou. "Investície, ktoré napríklad v porovnaní s výnosom štátnych dlhopisov alebo termínovaných vkladov prinášajú relatívne vyššie výnosy, majú zrejme vyššie riziko, alebo ich likvidita je nízka, teda investor ich nemusí byť schopný predať v dohľadnom čase. Retailová klientela zvyčajne uprednostňuje "štandardné“ investície ako napríklad termínované vklady a podielové listy. Hoci sú na slovenskom trhu k dispozícii aj ďalšie finančné nástroje, len zriedka sú využívané retailovými klientmi. Medzi ne patria napríklad korporátne dlhopisy či hypotekárne záložné listy,“ upozorňuje Michal Maxim z oddelenia Riadenie finančných rizík spoločnosti KPMG Slovensko.
Vo väčšine prípadov je pre menších klientov obmedzujúcou podmienkou nominálna hodnota jedného kusa takéhoto cenného papiera, ktorá môže byť aj niekoľko desiatok tisíc eur. Avšak klientom boli k dispozícii aj emisie s nižšími nominálnymi hodnotami. Treba si však uvedomiť, že zatiaľ čo hypotekárne záložné listy sú relatívne bezpečnou investíciou, korporátne dlhopisy už majú vyššie riziko. Zvyčajne teda prinášajú aj vyšší výnos.