Trh s výrobou tepla je najväčším samostatným energetickým trhom v Európe s podielom približne 40% na celkovej spotrebe energie. Je prekvapujúce, ako málo pozornosti sa mu venuje a to v porovnaní s ostatnými technológiami výroby energie, medzi inými aj z obnoviteľných zdrojov energie Zvlášť pre biomasu platí, že sa nevyužíva tým najvhodnejším spôsobom. Neefektívne však funguje celý energetický systém. Jedným z najhorších príkladov je vykurovanie priestorov elektrickou energiou. Približne 30% energie na vykurovanie a ohrev vody v Európe pochádza z elektrickej energie (situácia v USA je podobná), pričom pri vykurovaní elektrinou sa spotrebúva približne 3 krát viac primárnej energie ako by to bolo v prípade priamej premeny paliva na teplo.
Veľkí výrobcovia energie z konvenčných zdrojov na prekvapenie prejavujú výhradne krátkodobý záujem o maximalizáciu ziskov a zostávajú pomerne rezistentní voči vstupu potenciálne efektívnejších OZE na trh. V samotnom sektore OZE často vidno ďalší paradox, kedy sú politickými rozhodnutiami podporované práve málo efektívne technológie ako je napr. použitie biomasy na výrobu elektriny a biopalív (v oboch prípadoch dochádza ku strate až do 80% potenciálnej energie biomasy).
V Európe, kde sa až 70 miliónov ton nafty spracúva na vykurovací olej, nedávajú veľký zmysel investície do nákladných technológií na premenu drevnej hmoty na palivá druhej generácie. Oveľa racionálnejšie sa zdá byť spracovanie dreva na pelety a uvoľniť naftu pre využitie v doprave.
Pri odpovedi na otázku, aký je najvhodnejší spôsob využitia biomasy neobstojí názor, že výroba elektriny je rovnako potrebná ako výroba palív alebo tepla. Faktom je, že objem dostupnej biomasy je obmedzený. Vychádzajúc z tohto poznania je potrebné využiť biomasu spôsobom, ktorý prináša najväčší energetický výnos.
Spracovanie biomasy na výrobu elektriny neobstojí za situácie, keď sa takto vyrobená elektrická energia použije na vykurovanie. Pre porovnanie - jednoduchá pec na pelety za 2000 euro je schopná nahradiť elektrický vykurovací systém s kapacitou 10kW a teda vyrobiť lacnejšiu energiu a to bez akýchkoľvek dotácií. Účinnosť moderných pecí na pelety prekračuje 90%, takže celkové náklady na vykurovanie sa pohybujú okolo 70eur/MWh v porovnaní so 160eur/MWh, čo je cena elektrického vykurovania.
Jedinou možnou alternatívou k priamemu využitiu biomasy na vykurovanie je jej použitie v kombinovaných systémoch výroby tepla a elektrickej energie. Táto alternatíva sa však v praxi využíva pomerne málo z dôvodu relatívne vysokých investičných nákladov a nízkej účinnosti elektrickej premeny. Výsledkom technologického procesu je veľký objem odpadového tepla, ktoré nie vždy nájde uplatnenie. Iným problémom je logistika dodávky suroviny (drevo) s pomerne malou energetickou hustotu.
Vízia efektívneho systému priestorového vykurovania a ohrevu vody do budúcnosti pozostáva z využitia biomasy a solárnej energie spolu so zvýšením úspor (izoláciami a pod). Použitie ropy a plynu na vykurovanie je veľmi otázne, nakoľko ide o fosílne palivá, ktorých zásoby sa neustále zmenšujú, a preto je potrebné nájsť ich prioritné uplatnenie v sektoroch, kde sú za súčasného stavu technológií nenahraditeľné.
Celý článok na http://www.renewableenergyworld.com/rea/magazine/story?id=53863
Autor: Christian Rakos is chief executive officer of ProPellets, a pellets-heating trade organization based in Austria
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. Michael Goggin, AWEA
Prevzaté a skrátené, ozeport.sk