Ich pozitívom je, že pri ich využívaní nie sme odkázaní na dovozy zahraničia, sú prakticky nevyčerpateľné, nezaťažujú životné prostredie a často sú lacnejšie ako klasické zdroje. Potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie je vo výrobe elektriny i vykurovaní. Jeho využívanie na slovenskom trhu je však stále ešte v plienkach.
Voda i biomasa
Najväčší potenciál na našom území je vo využívaní biomasy, zhodujú sa odborníci zo štátneho sektora aj z biznisu. Produkcia plodín do ekologických kotlov či zariadení na výrobu elektrickej energie navyše môže zvýšiť aj zamestnanosť v agrosektore a znamenať šancu pre živoriacich poľnohospodárov. Veľkým teplárňam môžu obnoviteľné zdroje zase pomôcť zostať cenovo konkurencieschopnými. "Nerobíme si ilúzie, so stúpajúcim dopytom bude v najbližších rokoch rásť aj cena biomasy. Cenové nožnice medzi obnoviteľnými zdrojmi a fosílnymi palivami sa však budú čoraz viac otvárať. Fosílne palivá sa skôr či neskôr vyčerpajú a cena bude rásť,“ hovorí člen Predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Marek Hargaš. Okrem toho existujú výrazné možnosti využitia v oblasti vody, geotermálnej energie či fotovoltaiky využívajúcej slnečné lúče.
Podmienky sa lepšia
Využívanie obnoviteľných zdrojov je však u nás zatiaľ len na začiatkoch a nezaostávame len za krajinami západnej Európy, ale aj našimi susedmi a krajinami ako Rumunsko, Bulharsko či Ukrajina. Takmer šestina elektrickej energie u nás síce pochádza z výroby vo veľkých vodných elektrárňach, podľa odhadov je však stále veľký nevyužívaný potenciál v malých vodných elektrárňach. Dlhodobo sa počíta s novými elektrárňami na Váhu pri Žiline či Seredi, ale aj na Dunaji nad Bratislavou, konkrétne termíny však zatiaľ na stole nie sú. Podobne je to aj s využívaním veternej energie - kým susedné Rakúsko má vyše 800 inštalovaných megawattov a v Nemecku toto číslo prevyšuje 20-tisíc, u nás majú veterné elektrárne súhrnný výkon iba päť megawattov.
Investori, ktorí mali záujem vstúpiť do biznisu s obnoviteľnými zdrojmi, sa v minulosti sťažovali najmä na nedostatočný legislatívny rámec. Kým v zahraničí štát garantuje výrobcom výkupné ceny na desať i viac rokov - u nás dosiaľ majú výrobcovia zelenej energie záruku nemennosti cien len na jeden rok dopredu. Situácia sa napokon zmenila aj u nás. "Od 1. apríla je novelizovaný zákon, podľa ktorého bude Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovovať ceny s dvanásťročnou garanciou. Uvedomujeme si, že vzhľadom na nutnosť financovania úvermi potrebujú mať výrobcovia určité záruky tak, ako je to bežné inde v Európe,“ hovorí riaditeľ sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva Ján Petrovič. Zákon ešte musí prejsť schvaľovacím procesom a platiť by mohol od začiatku budúceho roka.
Potenciál v efektivite
Energetickú náročnosť krajiny či prípadné celosvetové ciele na zníženie emisií nemusíme dosahovať len využívaním zelených zdrojov energie. Riešením je aj vyššia efektivita, a tým pádom menej "spálenej“ energie. "Môže to znieť ako klišé, ale najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme,“ vysvetlil hovorca neziskovej konzultačnej organizácie Energetické centrum Bratislava Vojtech Hollan.
V tejto súvislosti sú dôležité investície do zateplenia či nových kotolní a iných energetických zariadení. Tie nemusí bytová samospráva či podnikateľ znášať sám. Európska banka pre obnovu a rozvoj nám totiž požičia na dotácie pre projekty energetických úspor. Poskladali sa na ňu viacerí členovia Európskej únie ako kompenzáciu za to, že sme museli odstaviť dva jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach. Úverová linka má pomôcť Slovákom šetriť, energetická náročnosť našej krajiny je totiž v porovnaní so staršími členmi únie niekoľkonásobná. Ľudia sa k peniazom dostanú prostredníctvom úverov v štyroch komerčných bankách. Úroky sú o niečo nižšie ako trhové. Ďalšou výhodou je dotácia, ktorú klient dostane po zrealizovaní projektu. Z lacných úverov sa nebudú tešiť len domácnosti, ale aj firmy, ktoré chcú znížiť svoju energetickú náročnosť alebo vybudovať zelenú elektráreň. Európska banka pre obnovu a rozvoj nám poskytne spolu 75 miliónov eur. Z toho 60 miliónov bude vo forme pôžičky komerčným bankám, ktoré ich budú ďalej požičiavať firmám či ľuďom. Zvyšných 15 miliónov, ktoré vo forme grantu dostanú ľudia neskôr, putuje z fondu na podporu odstávky Bohuníc. Z fondu na odstávku by na Slovensko malo postupne prísť 600 miliónov eur.
Zmena v Bielom dome
Podpora obnoviteľných zdrojov a efektívnejšieho využívania energií nie je len ekonomickou otázkou pre slovenskú ekonomiku. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy na zostrenia boja proti klimatickým zmenám. Jediným riešením pre ľudstvo sa dnes ukazuje zníženie množstva škodlivých emisií vypúšťaných do ovzdušia. Aj slovenská vláda si dala do roku 2017 za cieľ znížiť spotrebu energií v krajine o deväť percent.
Výrazný krok vpred v zápase s globálnym otepľovaním sa všeobecne očakáva o dva týždne. Začiatkom decembra sa totiž v Kodani bude konať celosvetová konferencia v súvislosti s klimatickými zmenami, kde sa má prijať radikálne stanovisko. Európska únia už dávnejšie prijala záväzok do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti stavu z roku 1990, celosvetové dohody zatiaľ narazili na odpor Spojených štátov, ktoré dosiaľ akékoľvek záväzné čísla a termíny odmietajú. Pre nesúhlas najväčšieho znečisťovateľa životného prostredia prakticky stroskotal aj Kjótsky protokol zo začiatku 90. rokov. Po zmene v Bielom dome sa však očakáva aj radikálna zmena postoja Washingtonu.
Konať treba dnes
Vývoj z posledných rokov ukázal, že žiadna dohoda bez účasti Spojených štátov nemôže byť úspešná. "Klimatické problémy môžu byť vyriešené len v trojuholníku USA - Európa - Čína. Čína sa pripojí, ak sa Amerika ujme vedenia. A som si istý, že Barack Obama nezostane bokom,“ povedal minister životného prostredia Nórskeho kráľovstva Erik Solheim pre HN. Budúci prezident Spojených štátov, podobne ako jeho protikandidát John McCain, mal zmenu postoja svojej krajiny k otázkam životného prostredia vo volebnom programe a vyzerá to tak, že kodanský summit by skutočne mohol priniesť prelomové rozhodnutie. Ako argumentuje Solheim, konať treba dnes. Ak by sme čakali ďalších niekoľko rokov, čelili by sme kríze oveľa väčšej, ako je tá dnešná finančná a náklady na zachovanie životného prostredia pre budúce generácie by boli niekoľkonásobne vyššie.
December v Kodani
Začiatkom decembra sa v Kodani bude konať celosvetová konferencia o klimatických zmenách, kde sa má prijať radikálne stanovisko. Európska únia už dávnejšie prijala záväzok do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti stavu z roku 1990, celosvetové dohody zatiaľ narazili na odpor USA (najväčšieho znečisťovateľa životného prostredia), ktoré doteraz akékoľvek záväzné čísla a termíny odmietajú. Pre ich nesúhlas prakticky stroskotal aj Kjótsky protokol zo začiatku 90. rokov.