Motto
Globálna civilizácia môže uniknúť život-ohrozujúcej pasci fosílnych palív iba v prípade razantného prechodu na obnoviteľné a trvalo-udržateľné zdroje. Prechod na obnoviteľné zdroje energie (OZE) je zmena, ktorá nemá od čias priemyselnej revolúcie obdobu. Zastaví plíživý proces homogenizácie kultúr a ekonomických štruktúr, zvyšovania regionálnych rozdielov, je to jediná cesta ako zabezpečiť diverzifikáciu a trvalú udržateľnosť ekonomického rozvoja tak, aby bol prospešný tak pre jednotlivcov ako aj pre spoločnosť. Využívanie OZE stabilizuje regionálne ekonomické, sociálne a kultúrne štruktúry ako aj demokratické inštitúcie, čo je základný predpoklad bezpečnosti ľudskej spoločnosti v budúcnosti. Ekonomická výhodnosť výroby energie z fosílnych a jadrových palív je mýtus, ktorý stojí na štátom garantovaných privilégiách. Regionálne zdroje OZE je možné využívať efektívnejšie, environmentálne citlivejšie, a teda aj ekonomickejšie, pokiaľ fyzikálne zákony budú prevládať nad mutovateľnými zákonmi trhu súčasného ekonomického poriadku.
(Hermann Scheer, Slnečná ekonómia, 2004)
Energia v meniacom sa svete - web stránka Európskej komisie s aktualizovaným dokumentami z oblasti energetických politík.
Prečo obnoviteľné zdroje energie
Úvahy o alternatívach vo výrobe energie odštartovala energetická kríza začiatkom 70. rokov, po ktorej sa USA a ďalšie vyspelé krajiny začali hľadať možnosti diverzifikácie výroby elektrickej energie, tepla a pohonných hmôt využitím iných zdrojov ako fosílnych palív. Rovnako ako o zdrojoch sa začala diskusia o kapacite elektrární a to nielen s ohľadom na životné prostredie ale aj na ich samotnú ekonomickú efektívnosť.
Tlak na energetické zdroje však nebol nikdy tak veľký, ako v ostatných rokoch. Spotreba energie rastie na celom svete, najmä však v Číne a Indii. EÚ25 je závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov na 47% (v prípade ropy až 77%). 94% emisií skleníkových plynov v Európe v roku 2003 možno pripísať energetike. Ekonomický rozvoj v takom tempe využívania fosílnych palív nie je trvalo udržateľný.
Vývoj svetových emisií CO2 podľa typu paliva (mil. ton CO2) v období 1971-2003. Zdroj: International Energy Agency, Key World Energy Statistics, 2005 Edition
Klimatická zmena dáva o sebe väčším výskytom extrémneho počasia. 1.5 miliardy ľudí na Zemi nemá prístup k elektrine a moderným energetickým službám. Väčšina tejto populácie žije na vidieku, kde centrálny spôsob výroby elektriny a elektrické distribučné siete nikdy nebudú ekonomicky efektívne. S rastom tlaku na fosílne zdroje sa zvyšuje riziko konfliktov, pričom väčšina zdrojov sa nachádza v politicky nestabilných oblastiach.
Vývoj cien ropy na svetových trhoch (USD/barrel) v období 1985-2005. Zdroj: International Energy Agency, Key World Energy Statistics, 2005 Edition
Ekonomické a bezpečnostné riziká konvenčných centralizovaných energetických zariadení zahŕňajú možnosti havárie pri prevádzke, preprave surovín a uskladňovaní odpadu, aktuálne je riziko sabotáží a konfliktov, možné výpadky dodávok surovín a elektriny. Konvenčná energetika je stále podporovaná nepriamymi dotáciami. Externé náklady nie sú premietnuté do cien elektrickej energie. Dovoz fosílnych palív zaťažuje ekonomiky, odčerpáva finančné zdroje, ktoré nemôžu byť použité na domáci rozvoj.
V Európe, vrátane Slovenska, z dôvodu nahradenia alebo doplnenia nových výrobných kapacít, prišiel čas rozhodovania o ďalšom smerovaní energetickej infraštruktúry. Vzhľadom na životnosť energetických zariadení, tieto rozhodnutia ovplyvnia vývoj na ďalších 30-50 rokov.
Východiská sú známe: je potrebné zvýšiť energetickú efektivitu v oblasti výroby elektrickej energie ako aj jej konečnej spotreby (v domácnostiach, priemysle a doprave), a zároveň zvýšiť dodávky energie z domácich zdrojov, t.j. zvýšiť podiel nových a obnoviteľných zdrojov energie.
Rámcový scenár vývoja spotreby energie, uvažujúci zásadné nasadenie OZE a úsporných opatrení, tako ako je uvedený v záverečných dokumentoch Bonnskej konferencie Renewables 2004
Budúcnosť jadrovej energetiky je nejasná. Závisí od faktorov, ako je vyriešenie problému manipulácie a skladovania vysoko-aktívneho jadrového odpadu, ekonomickej efektivity nových zariadení, bezpečnosti prevádzok, ale aj zvyšujúca sa hrozba možných útokov a nelegálneho obchodu s jadrovým materiálom. V EÚ (okrem Fínska) je budovanie ďalších elektrární v najbližšom období pozastavené. Svoju úlohu tu zohráva aj verejná mienka – výber nových lokalít pre výstavbu jadrovej elektrárne je pri rozhodovacom procese, umožňujúcom účasť obyvateľstva, veľmi zložitý. Vzhľadom na vysokú investičnú náročnosť, technologické know-how a nároky na bezpečnosť, jadrová energetika nikdy nevyrieši problém nedostatku energie vo väčšine rozvojových krajín.
Snaha vyrábať energiu v dostatočnom množstve, ekonomicky efektívne a ohľaduplne k životnému prostrediu je doteraz nedosiahnutou métou, rovnako ako úsilie mnohých štátov necítiť ekonomický a prostredníctvom neho politický tlak zo strany štátov, ktoré tradičné zdroje energie vlastnia.
V r. 1997 bol Radou Európy a Európskym parlamentom prijatý "White paper for a Community Strategy and Action Plan". Do roku 2010 by sa podľa neho mal zvýšiť podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na 12%, a z OZE by sa malo vyrábať 20% elektrickej energie krajín EU. Najväčší nárast sa očakáva od biomasy, veternej energie a fotovoltiky, u ktorých sa očakáva nárast 10, 20 respektíve 100-násobný.
Vývoj rôznych technológií OZE má odlišnú históriu, niektoré už dosiahli v rôznych regiónoch sveta stav ekonomickej zrelosti, iné ešte len vyzrievajú. V Európskej únii stále nie sú jednotné názory a postoje k problematike využívania zdrojov, ktorých výskum a technológie je potrebné finančne a legislatívne podporovať. Je zrejmé, že bez politickej a ekonomickej podpory sa nestane sektor obnoviteľných zdrojov konkurencieschopný voči relatívne lacnej hoci často z mnohých strán kritizovanej energie fosínych a jadrových palív.
Viac o oze v EÚ v číslach.
Čo sú obnoviteľné zdroje energie
Renewable Energy Working Party (REWP) v rámci Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) definuje obnoviteľné zdroje energie nasledovne: zdroje neustále sa doplňujúcej energie, ktorá má rôzne formy, je priamo alebo nepriamo čerpaná zo Slnka alebo z tepla generovaného hlboko vo vnútri Zeme. Táto definícia zahŕňa energiu produkovanú zo:
- Slnka
- vetra
- biomasy
- geotermálnych zdrojov
- malých vodných zdrojov a oceánu
- biopalív a vodíka získaných z obnoviteľných zdrojov
Zdroj: REN21, Renewables global status report 2006 updates
Pozn: REWP k OZE zaraďuje aj veľké hydroelektrárne (často sa však z environmentálnych dôvodov do kategórie obnoviteľných, trvalo-udržateľných zdrojov nezaraďujú) a biodegradovateľný pevný komunálny odpad. Nie je zahrnutá rašelina, tradičné formy využívania biomasy a ostatné pevné odpady.
Aké sú možnosti využitia OZE
vykurovanie a ochladzovanie
solárny ohrev uvody, vykurovanie alebo ochladzovanie budov, teplo zo spaľovania biomasy, geotermálne ohrievanie, geotermálne pumpy.
elektrina
z veternej energie, z malých vodných elektrární a zo spaľovania biomasy. Prudký rozvoj nastal v oblasti fotovoltiky a výroby solárnymi koncentrátormi. V prípade vhodných zdrojov sa využíva na výrobu elektriny aj geotermálna energia. V budúcnosti sa očakáva väčšie využívanie energie mora.
Graf: Inštalovaná kapacita veternej energie vo svete v rokoch 1990-2006 (zdroj RESnapshots2007)
pohonné hmoty
rozsiahlejšie využitie drevnej a poľnohospodárskej biomasy na výrobu palív (v súčasnosti najrozšírenejší je biotetanol a biodiesel) čaká na politické a ekonomické rozhodnutia v oblasti daní a Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Graf: Výroba bioetanolu vo svete v rokoch 2000 a 2005
Zdroj: REN21, Renewables global status report 2006 updates
chemikálie
produkty z biomasy dokážu nahradiť ropu a zemný plyn v množstve produktov
Zdroj: ozeport.sk