Nad morálkou dočasne zvíťazila odbornosť

Poslanci NR SR na poslednej pracovnej schôdzi tohto volebného obdobia 19. augusta neprijali pripomienky prezidenta SR a už druhý raz schválili zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa (ÚPN). Po nadobudnutí účinnosti zákona v deň jeho zverejnenia v Zbierke zákonov, t. j. do 30 dní po jeho prijatí v NR SR, budú odtajnené dokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti (ŠtB), Hlavných správ vojenskej kontrarozviedky, rozviedky, tzv. sledovačky a spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti spravodajstva Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajskej služby Generálneho štábu Československej armády a predchodcov týchto zložiek.

- Orgánmi ústavu budú správna rada, výbor a dozorná rada. Ich jednotlivých členov bude vymenúvať parlament, vláda, prezident a v prípade dozornej rady aj ministerstvo spravodlivosti. Na uznášanie správnej rady však treba nadpolovičnú väčšinu a pri ôsmich členoch a jednom predsedovi stačí, aby NR SR odsunula hlasovanie o predsedovi a štyroch jej nominantoch a spomalí tak vytvorenie ÚPN. Už po prvom schválení zákona 10. júla sme upozorňovali, že orgány ÚPN by mali byť konštituované ešte pred parlamentnými voľbami. Teoreticky môže dôjsť k tomu, že zákon bude platiť, ale ústav fungovať nebude. Tak isto to dopadlo s lustračným zákonom, ktorý v SR platil po rozdelení ČSFR, ale lustračné osvedčenia sa nevydávali. Podobná situácia bola napríklad aj v Poľsku, kde podobný zákon prijali v roku 1998 a ich Inštitút pamäte národa začal fungovať až v roku 2000, v Maďarsku začal úrad pôsobiť v roku 1997, teda tri roky po prijatí zákona. Fungovanie ÚPN ďalej v prvom období významne ovplyvnia aj financie, pretože zhromaždenie, triedenie, spracovanie, rekonštrukcia a následné sprístupnenie a zverejnenie archívnych materiálov bude náročné na kvalitu a množstvo zamestnancov ÚPN. V Česku len sprístupňovanie dokumentov vykonáva sto ľudí.

Aký význam bude mať prijatie tohto zákona pre slovenskú spoločnosť?

- Mám dojem, že v SR sa odohral akýsi boj medzi odbornosťou a charakterom, v ktorom zvíťazila odbornosť. Dnes sa pri obsadzovaní funkcií a miest a pri zaraďovaní do služby nikto nepýta na morálne kvality uchádzača. Aj ten, kto pôsobil 20 rokov v ŠtB, sa za ten čas stal akoby odborníkom vo svojom odbore. Nemôžeme prijať argumenty, že ani 13 rokov po revolúcii Slovensko nemá odborníkov nezaťažených minulosťou. Vyrovnávanie sa s minulosťou znamená prekonanie jej dôsledkov. Na to je nutné zmeniť legislatívu, rehabilitovať a odškodniť poškodených či vytvoriť nové a ozdraviť staré inštitúcie. Prvým krokom k poznaniu minulosti je rekonštrukcia písomných prameňov, ich výklad a zverejnenie zatiaľ nedostupných informácií. Preto bude mať ÚPN v náplni aj publikačnú a osvetovú činnosť. Odstráni sa tým spochybňovanie historických skutočností, ale aj zneužívanie nepresných a neoverených informácií na vydieranie či dehonestáciu osôb zaradených napríklad do tzv. Cibulkových zoznamov agentov a spolupracovníkov ŠtB. Naša spoločnosť stále trpí na byrokraciu či prostredníctvom nespočetných policajných evidencií aj na militarizáciu. Zo zákonov sa stal fetiš a chýba ich prirodzený výklad. Dochádza k takým extrémom, že sa skúma aj lingvistický význam jednotlivých slov v ich znení. Opäť sa začína hovoriť o dvojitej morálke, o tom, že politika trpí na rozpor medzi slovami a skutkami. Nikdy nebudeme o minulosti vedieť všetko, ale množstvo vedomostí o predchádzajúcich 50 rokoch sa aj vďaka ÚPN môže enormne zvýšiť. Vo viacerých transformujúcich sa krajinách sa zapojili do dialógu o zlepšenie morálneho stavu spoločnosti skupiny intelektuálov, verejné autority či zoskupenia nespravodlivo prenasledovaných. Viac než desaťročné meškanie vyrovnania v SR treba pripísať aj na vrub všeobecnému nezáujmu verejnosti o túto tému. V Česku to bolo iné a napríklad Konfederácia politických väzňov zabránila prijatiu zákona o agentovi provokatérovi. V roku 1968 boli v ČSSR a potom v roku 1990 aj v ČSFR rehabilitované vyprovokované trestné činy. Napriek tomu zákon o agentoch provokatéroch v parlamente SR prešiel takmer bez povšimnutia a nikto neupozornil na základe minulých skúseností na jeho riziká. Mám dojem, že v SR sa bývalí politickí väzni či disidenti verejne vyjadrujú len vtedy, keď ide o odškodnenie.

Nestratí po zriadení ÚPN význam ďalšie fungovanie oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu?

- Zatiaľ sa o alternatívach ďalšieho pôsobenia oddelenia neuvažovalo. Bude pravdepodobne nutné nejakým spôsobom prepojiť činnosť ÚPN s ministerstvom spravodlivosti, pretože zákon v časti o úlohách ústavu predpokladá, že na Generálnej prokuratúre SR bude vytvorený tím prokurátorov určených na spoluprácu pri odhaľovaní nepremlčaných trestných činov totalitných režimov. Pravdepodobne v každom z rezortov obrany, vnútra či spravodlivosti však bude potrebné vytvoriť aj akési styčné útvary, ktoré budú pomáhať najmä spočiatku so sprístupňovaním dokumentov. Niektoré spisy bezpečnostných služieb sa v súčasnosti okrem archívov ministerstiev vnútra (Levoča, Nitrianska Streda), obrany (Trnava) a spravodlivosti (Bratislava) nachádzajú v rozpore s archívnym zákonom, ktorý neumožňuje do archívov odovzdať dokumenty obsahujúce tajné informácie, aj v štátnych archívoch a dokumentačných oddeleniach súdov, kde tvoria súčasť vyšetrovacích spisov. Zároveň sa značné množstvo písomností nachádza aj v archívoch Českej republiky. V žiadnej postkomunistickej krajine sa však nestalo, že by archív bývalej spravodajskej služby prebrala informačná služba demokratického nástupníckeho štátu. V SR však v rozpore so zákonom, ktorý po zrušení ŠtB určil za správcu jej archívov a právneho nástupcu ministerstvo vnútra, sa časť archívov dostala aj do poznatkových fondov SIS. Hlavným argumentom proti využívaniu týchto informačných zdrojov v zahraničí je, že vo väčšine prípadov neboli získané zákonným spôsobom. Oddelenie by sa malo zapojiť aj do prípravy ďalších zákonov na vyrovnanie s minulosťou, pretože vytvorenie ÚPN je len prvým krokom.