Parlament na svojej 60. schôdzi neprijal novú úpravu, riešiacu tzv. konflikt záujmov. Potreba legislatívne zabrániť možnosti vzniku rozporu medzi osobným a verejným záujmom verejného činiteľa bola zdôraznená aj v pravidelnej hodnotiacej správe Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v EÚ za rok 2001.
Návrh predloženého ústavného zákona vymedzoval povinnosti a obmedzenia pre verejných činiteľov, upravoval tiež podávanie priznaní o majetkových pomeroch a v porovnaní s platnou legislatívou rozšíril okruh osôb, na ktoré sa mal zákon vzťahovať. Platiť mal pre všetkých ústavných činiteľov, prokurátorov, funkcionárov územnej samosprávy, štátnych zamestnancov a funkcionárov, štatutárnych zástupcov organizácií a inštitúcií podliehajúcich zákonu o verejnej službe, riaditeľov štátnych a iných verejných podnikov a zástupcov štátu a iných verejných subjektov v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Každý verejný činiteľ by bol povinný do 30 dní, odo dňa keď sa ujme funkcie, podať oznámenie, v ktorom uvedie či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcií, jeho ďalšie zamestnania, činnosti a majetkové pomery. Tieto údaje by bol potom povinný podať aj počas výkonu funkcie verejného činiteľa vždy k 31. marcu. V porovnaní s doterajším stavom zákon verejným činiteľom ustanovil povinnosť oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery manželky a ďalších osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, čo by malo zúžiť priestor na obchádzanie zákona v praxi.
Keď poslanci hlasovali o tom, či posunú návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov do tretieho čítania, zo 121 prítomných zákonodarcov bolo 101 za. O necelé dve minúty neskôr sa však nenašlo potrebných 91 hlasov a zákon, ktorý už sedem rokov čaká na zmenu ostal nezmenený. O potrebe upraviť zákon, ktorý má zabrániť konfliktu záujmov pritom nik nepochybuje, podporu našiel v každom poslaneckom klube s výnimkou kresťanských demokratov. Proti boli len siedmi poslanci (z opozície Tibor Cabaj, Ján Jasovský, Jarmila Michalovová, Dušan Švantner a Štefan Zelník, z koalície František Mikloško a Vladimír Palko) a tak pri konečnom účtovaní chýbalo len 21 hlasov. Po hlasovaní vyjadrili v podstate všetky parlamentné subjekty ľútosť nad neúspešným hlasovaním. Rozdiely boli len v tom, koho, prípadne čo označovali za príčinu.
Podľa SDKÚ zákon pripravili experti z radov koalície i opozície, čiastočné výhrady a rozdielne názory na okrajové otázky podľa SDKÚ poslanci nadradili nad verejný záujem. Kým postoj opozičných strán vraj SDKÚ neprekvapuje, sklamanie vyjadrili z postoja poslaneckých skupín a jednotlivcov z radov vládnej koalície. Nezávislý poslanec Milan Ftáčnik vyhlásil, že tí, čo zákon o konflikte záujmov nepodporili, konali v konflikte záujmov.
Jeden z predkladateľov, poslanec SDĽ Ladislav Orosz, označil najmä hlasovanie poslancov KDH za paradoxné. Žiadali totiž, aby poslancovi NR SR, ktorý sa stane štátnym tajomníkom spočíval jeho mandát, v opačnom prípade by vraj hrozilo, že schopní a šikovní ľudia, ktorých občania zvolia do parlamentu nebudú mať záujem o pôsobenie vo funkcii štátnych tajomníkov. Z týchto postov by sa tak stali "obyčajné" úradnícke funkcie. Keďže tento návrh v pléne neuspel, KDH zákon ako celok nepodporilo. "Po prijatí zákona o štátnej službe sa jedinými politickými funkciami, ktoré sú sprostredkovane zodpovedné občanom stali funkcie ministra a štátneho tajomníka," poznamenal podpredseda KDH Daniel Lipšic s tým, že zákon v navrhovanej podobe by zo štátneho tajomníka spravil kariérneho úradníka. Pre KDH je to vraj principiálna otázka. Naopak Orosz považuje tento argument za barličku, ako sa vyhnúť podpore zákona o konflikte záujmov. Podobne to vraj bolo pri hlasovaní niektorých poslancov SMK. Tí mali výhrady voči tomu, aby daňové priznanie podávali aj rodinní príslušníci poslancov obecného zastupiteľstva a vyšších územných celkov. "Považujem to za zbytočné. Nevedeli mi vysvetliť, prečo by to bolo dobré," tvrdí poslanec László Hóka s tým, že toto je jeho jediná výhrada voči zákonu.
StoryEditor