Keď sa americký prezident George W. Bush zišiel v piatok s predstaviteľmi 11 afrických štátov, bolo jednoznačné, že na programe rokovaní boli okrem otázky útoku na Irak aj dodávky ropy pre USA. Väčšina štátov, ktorých prezidenti rokovali v rámci dvoch stretnutí s prezidentom USA, sú producentmi ropy, prípadne sa podieľajú na ťažbe ropy v západnej Afrike. Stretnutie sa uskutočnilo v situácii, keď kľúčový dodávateľ ropy pre Spojené štáty, Blízky východ, je zo dňa na deň nervóznejší pre americké úsilie presadiť útok na Irak.
USA sa v ostatnom desaťročí stali výrazne závislými od zahraničných dodávok ropy, pričom dovážajú až 2/3 z celkovej spotreby. Keďže väčšinu ropy na svetové trhy vyvážajú krajiny Blízkeho východu, USA sa obávajú, že prípadný útok na Irak by ich mohol narušiť. V ostatných rokoch sa preto Washington čoraz viac začal zameriavať na dodávky zo subsaharskej Afriky, najmä z Nigérie a Angoly. Je jednoznačné, že pri rokovaniach prezidentov z krajín západnej a strednej Afriky s G. W. Bushom, ktoré sa oficiálne zamerali na korupciu a na boj proti aidsu, neobišli ani otázku dodávok ropy.
Spojené štáty dovážajú denne okolo 8,5 mld. barelov ropy. Takmer 2/3 z tohto množstva pochádzajú zo Saudskej Arábie, z Venezuely, Mexika a Kanady, pričom však aj Nigéria, Kuvajt, Alžírsko, Nórsko a Veľká Británia vyvážajú do USA nemalé množstvá tejto komodity. Hrozba útoku na Irak by mohla ohroziť dodávky zo Saudskej Arábie a Kuvajtu, otázne je aj Alžírsko. Inštitúcia Economist Intelligence Unit varovala, že v prípade útoku sa krajiny Blízkeho východu môžu spojiť a ovplyvniť celosvetové dodávky, čo výrazne vytlačí ceny ropy. To by zasiahlo aj ďalších členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). USA preto hľadajú možnosti v iných oblastiach. Väčšina afrických producentov nie je súčasťou ropného kartelu OPEC, ide hlavne o Angolu, Gabun, Rovníkovú Guineu, Kongo-Brazzaville a Kamerun. Subsaharská Afrika má pritom jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ropných sektorov na svete. Podľa USA do 10 rokov sa západná Afrika môže na dodávkach do USA podieľať priemerne 25 %. Dnes to je približne 16 %.
Centrom ropného rozmachu je Angola. Produkcia tu vzrástla zo 722-tisíc barelov/deň v roku 2001 na 930-tisíc v tomto roku a do roku 2020 by mala dosiahnuť 3,28 mil. barelov. Produkcia Nigérie by do spomínaného roku mala tiež vzrásť, a to dvojnásobne na 4,4 mil. barelov. Navyše, aj menší producenti ako Rovníková Guinea, Čad a Sudán by mohli svoju produkciu ropy prinajmenšom strojnásobiť. To chcú využiť USA, ktorých firmy Exxon a Chevron sú súčasťou projektu výstavby ropovodu z Čadu do kamerunského prístavu na pobreží Atlantického oceána.
StoryEditor