Na ostatnej schôdzi parlamentu v tomto volebnom období sa opakovane objavili zákony, ktorých prijatie sprevádzali živé diskusie politikov i odborníkov. Medzi právnymi normami, ktoré prezident Rudolf Schuster nepodpísal, sa objavili zákon o ochrane utajovaných skutočností a zákon o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Na ich prijatie bolo potrebné získať podporu aspoň 76 poslancov. Za zákon o ochrane utajovaných skutočností hlasovalo len 67 poslancov, medzi 12, ktorí boli proti, boli najmä poslanci SDĽ, dvaja zo PSNS a jeden nezávislý. Zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách podporilo len 69 zákonodarcov. Proti boli viacerí poslanci SDĽ a nezávislí, bývalí členovia SDĽ, dvaja z SOP a jeden z HZDS-ĽS.
Utajované prístupné mnohým?
Cieľom novely zákona o utajovaných skutočnostiach bolo zúžiť okruh osôb, ktoré sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami bez absolvovania bezpečnostných previerok Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Podľa platnej legislatívy takýmto previerkam okrem najvyšších predstaviteľov štátu nepodliehajú napríklad sudcovia, starostovia a primátori obcí. Práve oni by podľa predkladateľa novely Vladimíra Palka (KDH) mali podliehať previerkam. V prípade, že by neprešli, nemohli by sa ani pri výkone svojich funkcií oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Doterajší rozsah oprávnených osôb podľa Palka nie je akceptovateľný pre NATO, navrhol preto, aby osobou s osobitým postavením podľa tohto zákona bol v rozsahu svojej funkcie len prezident SR, poslanci NR SR, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, členovia vlády a verejný ochranca práv. Práve sem smerovali výhrady prezidenta. "Schválením zákona sa nerešpektuje postavenie niektorých osôb, resp. orgánu podľa Ústavy SR. Ide o sudcu, predsedu a podpredsedu NKÚ a generálneho prokurátora SR," uvádza sa v stanovisku prezidenta. Novela tiež mala za cieľ presunúť niektoré kompetencie Vojenského obranného spravodajstva na NBÚ. "Zákon neodôvodnene priznáva vojenskému spravodajstvu postavenie orgánu, ktorý neprimerane v porovnaní so SIS vykonáva bezpečnostné previerky osôb, ktoré s vojenským spravodajstvom nemajú žiaden vzťah," tvrdili predkladatelia. Voči tomu malo námietky Ministerstvo obrany SR aj niektorí poslanci. Ladislav Orosz (nez.) tvrdí, že prijatie novely by neúmerne posilňovalo kompetencie NBÚ a vytváralo by priestor pre "nekontrolovateľnú činnosť úradu".
Spoľahlivý a spoľahlivejší
Zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách poslanci na prvý pokus schválili 10. júla, v texte však bola uvedená platnosť od 1. júla. Podľa predkladateľa návrhu zákona Jána Langoša (nez.) zámerom zákona je zaviesť novú definíciu pojmu tajné služby a nová podmienka pre prácu v Slovenskej informačnej službe a vo vojenskom spravodajstve -- podmienka spoľahlivosti. Podmienku spoľahlivosti nespĺňa osoba, ktorá bola pred rokom 1990 príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) zaradená v zložke Štátnej bezpečnosti v správe rozviedky, kontrarozviedky, vojenskej kontrarozviedky, v správe sledovania, ochrany straníckych a štátnych činiteľov, v správe operatívnej techniky, pasov a víz. Nespoľahlivými sa stali tiež bývalí pracovníci krajských správ ZNB, Federálneho ministerstva vnútra ČSSR, vojaci v Spravodajskej správe Hlavnej správy pohraničnej stráže a ostrahy štátnych hraníc a Spravodajskej správe Generálneho štábu. Previerku spoľahlivosti mal vykonať NBÚ. Príslušníci tajných služieb, ktorí boli zaradení v zložke štátnej bezpečnosti, môžu po preverení využiť trojmesačnú lehotu a ukončiť služobný pomer dobrovoľne, v opačnom prípade by boli v prípade schválenia zákona po troch mesiacoch prepustení. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR L. Orosz naopak upozornil na skutočnosť, že podobným spôsobom riešil problematiku zákon o podmienkach výkonu funkcie v policajnom zbore. Ústavný súd SR v roku 1994 vyhlásil, že toto ustanovenie je v rozpore s ústavou.
StoryEditor