Prípravu máloktorej legislatívnej normy sprevádzala taká intenzívna diskusia ako v prípade zákona o obaloch. Vo verejnej diskusii prebiehajúcej takmer dva roky sa postupne sformovali dva prakticky nezmieriteľné tábory. Na jednej strane stáli mimovládne ochranárske združenia a niektoré mestá a obce, na druhej strane organizácie zastupujúce záujmy výrobcov nealkoholických nápojov, nenávratných obalov a obchodných reťazcov. Prezident tento zákon odmietol podpísať a vrátil ho s pripomienkami Národnej rade SR. Tá ho však na svojej poslednej, augustovej schôdzi opätovne schválila, takže by mal začiatkom budúceho roku vstúpiť do platnosti.
Asi najbúrlivejšie sa diskutovalo o ustanovení, ktorým sa zavádza povinnosť zálohovať nenávratné obaly, čo sa týka predovšetkým plastových a sklenených fliaš. Podľa ochranárov sa týmto opatrením zníži množstvo odpadu v SR ročne až o 40 tis. ton. Záloha ako ekonomická motivácia by mala viesť k zníženiu množstva voľne pohodených fliaš v prírode a na uliciach. Od zálohového systému sa tiež očakáva, že zníži náklady samospráv na odpadové hospodárstvo a vytvorí surovinovú základňu pre tvoriaci sa recyklačný priemysel.
Zástupcovia obchodu a priemyslu naopak tvrdia, že záloha je finančnou záťažou spotrebiteľa a zavedenie tohto systému len prenesie zodpovednosť za časť komunálneho odpadu zo samospráv na obchodné reťazce. Tie si náklady na jeho skladovanie, odvoz a likvidáciu budú musieť započítať do obchodnej marže. Zákazník tak podľa obchodu zaplatí viac ako doteraz, keď platil za nenávratný obal a potom za jeho likvidáciu ako súčasti komunálneho odpadu. Predstaviteľom tejto skupiny sa tiež nepozdáva, že výška záloh nebude stanovená zákonom, ale len vyhláškou, čo namietal aj prezident. Ústavnoprávny výbor NR SR však túto námietku označil za neopodstatnenú.
Ďalším často diskutovaným ustanovením zákona je zavedenie povinnosti pre obchody s predajnou plochou nad 100 m2 predávať nápoje aj v návratných, opakovane použiteľných obaloch, ak sa také vyskytujú na trhu. Podľa ochranárov to zaistí spotrebiteľovi právo na výber a zároveň to prispeje k ďalšiemu zníženiu množstva odpadu. Podľa zástupcov obchodu to však poškodzuje podnikateľské prostredie v SR a zároveň vytvára bariéry obmedzujúce voľný pohyb tovaru, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť integračné ambície SR. Zástupcovia obchodu dokonca tvrdili, že toto ustanovenie môže ohroziť zásobovanie základnými potravinami v malých sídlach.
Keďže obaly tvoria približne 30 % hmotnosti a 40 % objemu komunálneho odpadu, nadväzuje zákon o obaloch na zákon o odpadoch, ktorým sa, okrem iného, zriadil Recyklačný fond (RF). Nemožno si preto nevšimnúť, že najväčšie výhrady proti zákonu o obaloch majú tie isté organizácie, ktoré nesúhlasili so vznikom RF a naďalej neustále spochybňujú jeho existenciu. Poukazujú tiež na to, že zákon o odpadoch zaviedol povinné platby do RF a zákon o obaloch teraz zavádza ešte aj povinnosť plniť pomerne vysoké limity recyklácie, čo považujú za dvojité spoplatnenie.
Obchod a priemysel nesúhlasí:
-- s povinným zálohovaním nevratných obalov
-- s povinnosťou predávať nápoje aj v návratných, opakovane použiteľných obaloch
-- s povinnosťou plniť vysoké limity recyklácie a zároveň prispievať do Recyklačného fondu
-- s tým, že o tom, ktoré obaly sú nebezpečné, bude rozhodovať ministerstvo životného prostredia