Bratislava (hn/Alena Gottweisová)
Prezident SR Rudolf Schuster po druhý raz nepodpísal zákon o Súdnej rade, ten však napriek tomu vstúpi do platnosti a vyšiel v Zbierke zákonov. Ide o zákon, ktorý parlament prerokúval štyri razy.
Prvý raz ho prijal v novembri 2001, avšak prezident ho vrátil. Pri opätovnom schvaľovaní poslanci prijali niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa ministra spravodlivosti zásadne menili charakter zákona, ten sa stal chaotickým. Poslanci nakoniec zákon ako celok neprijali. Druhý raz návrh predložil vo februári 2002, a to so žiadosťou o skrátené legislatívne konanie, parlament ho 21. marca schválil a svoje rozhodnutie definitívne potvrdil 11. apríla 2002, keď prehlasoval druhé prezidentovo veto. R. Schuster sa rozhodol zákon nepodpísať, keďže neboli akceptované niektoré jeho pripomienky. Vylúčil však možnosť, že by sa obrátil na Ústavný súd SR, pretože takýto krok by mohol predĺžiť proces vstupu zákona do platnosti. Predseda Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefan Harabin však vyslovil názor, že zákonom sa bude zaoberať Ústavný súd SR, pretože obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú v rozpore s ústavou. To však podľa neho nebude brániť pri procese kreovania Súdnej rady.
Opozícia odmietala o zákone druhý raz rokovať, pretože podľa jej predstaviteľov je v rozpore s rokovacím poriadkom, aby sa parlament pred uplynutím 6-mesačnej lehoty opakovane zaoberal zákonom, ktorý nebol prijatý. Podľa právnych expertov koalície, ktorý podporili aj odborníci z Právnickej fakulty UK v Bratislave, však toto pravidlo nemôže platiť na tento prípad, pretože zákon bol ešte stále len v polohe návrhu.
Vznik Súdnej rady SR predpokladá novela Ústavy SR. Má ísť o najvyšší samosprávny orgán v súdnictve. Súdna rada má 18 členov. Zo zákona jej predsedom je predseda NS SR. Osem členov zvolia sudcovia, po troch ďalších členov vyberie vláda, prezident a zvolí NR SR. Okrem iného bude Súdna rada SR predkladať prezidentovi návrhy na vymenovanie sudcov vrátane predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR). Bude tiež rozhodovať o pridelení a preložení sudcov na iné súdy, bude voliť a odvolávať členov a predsedov disciplinárnych senátov. Bude sa tiež vyjadrovať k návrhu rozpočtu NS SR. Sudcovia budú môcť byť dočasne preložení na súd vyššieho stupňa aj na účely prehlbovania si kvalifikácie, v tom čase budú môcť vykonávať sudcovskú funkciu len na tomto súde. Súdna rada bude mať tiež právomoc podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi. Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh, na základe ktorého bude možný disciplinárny postih sudcu za zbytočné prieťahy v konaní bez ohľadu na to, kedy došlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia. Podľa platnej právnej úpravy sa totiž lehota na disciplinárny postih ako taký premlčala po uplynutí dvoch rokov od spáchania previnenia. Sudcovia budú mať povinnosť predkladať majetkové priznanie, v ktorom musia deklarovať aj majetkové pomery manžela a neplnoletých detí žijúcich s ním v spoločnej domácnosti. Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady bude vykonávať kancelária. Jej vedúceho vymenúva a odvoláva predseda Súdnej rady.
Počas rokovania v NR SR o samotnom zákone sa predmetom sporu stali najmä otázky spôsobu, akým budú voliť členov Súdnej rady samotní sudcovia. Právni experti opozície sa prikláňali k názoru, ktorý prezentoval predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin a podľa ktorého by títo sudcovia mali byť volení na regionálnom princípe. Parlament sa však priklonil k názoru predkladateľa, ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, ale aj Združenia sudcov Slovenska (ZSS), podľa ktorého by sa malo voliť na základe osobnostného princípu (pôvodný návrh, schválený v novembri 2001, obsahoval regionálny princíp, pričom z každého regiónu mal byť zvolený jeden člen. Proti tomu protestovalo ZSS a požiadalo prezidenta o vrátenie návrhu, keďže ide o porušenie princípu rovného volebného práva, pretože medzi regiónmi sú veľké rozdiely a znevýhodnení by boli kandidáti aj voliči regiónov s najvyšším počtom sudcov). Najvážnejším predmetom diskusie sú však tzv. štvorroční sudcovia. Tí boli do funkcií zvolení ešte na základe pôvodného textu ústavy, pričom 34 z nich zanikol 17. apríla mandát sudcov. Prezident ich však nemôže vymenovať do funkcií na doživotie, pretože právo navrhovať ich vymenovanie prešlo z NR SR na Súdnu radu SR. Počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov sa však tento problém bude týkať viac ako stovky sudcov, čo by mohlo viesť k ochromeniu súdnictva. Podľa niektorých právnych analýz týmto sudcom zaniká výkon funkcie, čo znamená, že strácajú platnosť aj ich pracovno-právne vzťahy. Tento názor prezentoval predseda NS SR Š. Harabin, podľa ktorého sa títo sudcovia budú môcť obrátiť na Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pretože prišli o prácu vinou štátneho orgánu -- Ministerstva spravodlivosti SR. Otázka štvorročných sudcov sa podľa neho bude môcť vyriešiť len novelou Ústavy SR a vyzýval poslancov na jej urýchlené prijatie. Navrhoval pritom, aby sa právomoc navrhovať sudcov preniesla na Radu sudcov SR, teda orgán, ktorý už existoval. Parlament sa priklonil k názoru, že im nezaniká funkcia, ostanú teda zamestnancami súdov, avšak nebudú môcť súdiť až do ich opätovného vymenovania Súdnou radou. Do jej kreovania a prvého zasadania však pravdepodobne ubehne niekoľko mesiacov.
Ako hlasovali:
prítomní -- 120
za -- 80
proti -- 33
zdržali sa -- 4
nehlasovali -- 3
StoryEditor