Poslanci už 11. apríla schválili vládny návrh zákona o Štátnej pokladnici. Pokladnica by mala zabezpečovať plánovanie, kontrolu verejných financií, riadenie výdavkov a aktív, platobný styk. Na centralizovaný systém budú napojené všetky rozpočtové a príspevkové organizácie hospodáriace s prostriedkami štátu, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, pozemkové fondy a tiež vyššie územné celky. Domáci platobný styk by mala vykonávať pokladnica a zahraničný platobný styk by mala zabezpečovať prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Pokladnica bude tiež viesť účty klientov -- organizácií hospodáriacimi so štátnymi prostriedkami. Zákon mal začať platiť od 1. mája, prezident ho však 29. apríla vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. Prezident namietal, že zákon neobsahuje žiadnu garanciu vedenia a spravovania účtov klientov, ochranu týchto účtov a najmä garanciu realizovania verejného rozpočtu, včasnej a riadnej realizácie platieb. Zákonom sa zriaďujú dva orgány štátnej správy, a to Štátna pokladnica a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Agentúra bude rozpočtovou organizáciou, napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtových kapitol MF. Úlohou agentúry bude najmä vypracovávať stratégiu splácania štátneho dlhu, pripravovať úverové zmluvy za štát a zabezpečovať tiež emisie štátnych cenných papierov. Mala by vystupovať ako obchodník s cennými papiermi, pričom jej zamestnanci budú odmeňovaní zmluvným platom a nie ako pracovníci štátnej správy. Voči zriadeniu agentúry mal prezident tiež výhrady. Prezident jej existenciu považoval za zbytočné rozšírenie administratívy. Poslanci zákon opätovne schválili 21. mája bez toho, že by akceptovali prezidentove pripomienky. Prezident ho však 4. júna opäť neschválil. Napriek jeho rozhodnutiu zákon vstúpi do platnosti, pretože NR SR ho schválila aj po jeho predchádzajúcom vrátení.