Voľbami poslancov do NR SR 30. septembra a 1. októbra 1994 sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie sa skončilo dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady sa začalo 26. septembra 1998. Toto volebné obdobie zavŕšil parlament na slávnostnom rokovaní 20. augusta.
NR SR v tomto volebnom schválila 540 zákonov, množstvo medzinárodných a bilaterálnych zmlúv. Na porovnanie, v prvom volebnom období v rokoch 1994 -- 1998 parlament schválil 313 noriem. Prezident nepodpísal vyše 50 zákonov, parlament preto o nich rokoval dvakrát. Vláda predložila do parlamentu 413 návrhov zákonov alebo ich noviel. V skrátenom legislatívnom konaní národná rada prerokovala 105 návrhov.
Ako povedal vo svojom záverečnom príhovore v národnej rade predseda Národnej rady SR Jozef Migaš, za najväčšiu prekážku práce poslancov v končiacom sa volebnom období považuje prirýchlu atomizáciu parlamentných strán. Migaš vidí príčinu v tom, že premiér Mikuláš Dzurinda rozdelil svoju volebnú stranu Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK) a poslanci druhého najsilnejšieho klubu sa začali štiepiť. V koalícii sa k nim pridali poslanci za SDĽ, rozdelila sa opozičná SNS a posledným dejstvom delenia parlamentnej politickej scény bol vznik Hnutia za demokraciu (HZD) jedného z lídrov HZDS Ivana Gašparoviča. Predseda parlamentu podľa vlastných slov nikdy nepredpokladal, že aj také monolity, akými sa javili HZDS alebo SNS, sa rozdrobia. Štiepenie politických strán vyvolalo pohyby v parlamentných kluboch. Do histórie patrí, že mandát začal oficiálne vykonávať 29. 10. 1998 aj Ivan Lexa ako náhradník na uprázdnený post poslanca Vladimíra Mečiara. Peter Dvorský pomohol k volebnému výsledku SOP a vzdal sa mandátu. To isté urobil Ján Smerek z HZDS. Do parlamentu sa vrátili tí členovia vlády, ktorí museli odísť z ministerských postov -- Gabriel Palacka (SDK), Tibor Šagát (SDK), Pavol Kanis (SDĽ), Pavol Hamžík (SOP), Ladislav Pittner (SDK), Brigita Schmögnerová (SDĽ) a Milan Ftáčnik (SDĽ).
Z parlamentu odišiel po odchode z ministerstva hospodárstva Ľudovít Černák.
Pozitívom NR SR v tomto volebnom období je určite schválenie eurolegislatívy, ktorá sa týka 27 predvstupových kapitol.
Parlament schválil ústavný zákon č. 332/1998 Z. z. o predĺžení volebného obdobia orgánov samosprávy obcí zvolených v roku 1994, ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. Schválením kompetenčného zákona a zákona o VÚC sa začala reforma verejnej správy. "Najťažším politickým rozhodnutím bolo vyslovenie súhlasu s preletom lietadiel NATO počas vojny v Kosove," zhodnotil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský. Za významné, ale v negatívnom zmysle slova, považuje, že štyri roky sa parlament nedokázal vyrovnať s amnestiami Vladimíra Mečiara, ktoré udelil ako zastupujúci prezident. Oslabenie morálky poslancov v druhom volebnom období podpredseda parlamentu hodnotí negatívne. Tvrdí, že Národná rada SR tým stratila autoritu.
Žiaden parlament neurobil pre priblíženie sa Slovenska k Európskej únii toľko ako súčasná slovenská snemovňa. Vyhlásil to premiér Mikuláš Dzurinda pri hodnotení štvorročnej práce zákonodarného zboru. Dzurinda zdôraznil, že vláda mala počas celých štyroch rokov podporu väčšiny Národnej rady SR a podarilo sa jej presadiť takmer všetky svoje návrhy zákonov, i keď niektoré v zmenenej podobe. Pripomenul, že poslanci sa vždy načas dohodli na štátnom rozpočte a podarilo sa im využiť ústavnú väčšinu, najmä pri zavedení priamej voľby prezidenta a rozsiahlej novele ústavy. Parlament zároveň opustil nedemokratické praktiky z predchádzajúceho volebného obdobia a opozícia dostala ponuku obsadiť niektoré parlamentné funkcie, uviedol líder SDKÚ.
Spolupráca medzi parlamentom a prezidentom bola podľa Rudolfa Schustera dobrá aj napriek názorovým rozdielom. Pozitívne hodnotí aj spoluprácu s predsedom vlády. Ak by však prácu Národnej rady SR hodnotil z pozície vrátených zákonov, nemuselo by byť jeho hodnotenie také pozitívne. Dôkazom nedobrej vizitky parlamentu sú zákony, ktoré vrátil do NR SR na opätovné prerokovanie -- "a tie sa v tichosti upravili". Prezident tiež vyzdvihol prácu opozície, ktorá podporila integračné zákony. Kritike podrobil fakt, že parlament veľa návrhov neprijal iba preto, že pochádzali z dielne opozície.
Medzi desiatku najviac absentujúcich poslancov na hlasovaniach v NR SR sa zaradili výlučne poslanci opozície, pri čom do štatistiky Občianskeho oka boli zahrnuté aj ospravedlnené neúčasti. Prvé miesto patrí Ivanovi Lexovi, ktorý chýbal na 96,7 percenta hlasovaní. Na druhom mieste za ním je predseda PSNS Ján Slota s 93,4-percentnou neúčasťou. Medzi TOP 10 absentérov zaradilo Občianske oko Jozefa Prokeša (77,3 %), Víťazoslava Morica (73,7 %), Annu Malíkovú (72,9 %), Milana Topoliho (70,6 %), Sergeja Kozlíka (70,2 %), Petra Baca (69,5 %), Gustáva Krajčiho (69,4 %) a Miroslava Maxona (68,8 %). Pavol Vrždák, Stanislav Škoda (obaja SDK), Dušan Kovačič (SOP-LDÚ-SZS) a Miklós Duray (SMK) vyhrali súťaž o najmenej aktívneho poslanca. Víťazom organizátori súťaže z Inštitútu pre občianske vzdelávanie odovzdali cenu -- Vankúš II. volebného obdobia. Ako poznamenal koordinátor projektu Nevyberaj úsmev Paľo Draxler, v prípade, že sa niektorému z menovaných podarí zasadnúť aj po voľbách do poslaneckých lavíc, možno sa im bude na ňom lepšie spať. Najlepšie vyhliadky na to má vraj poslanec M. Duray.
V septembrových voľbách nebude do parlamentu opätovne kandidovať tretina súčasných poslancov, do volieb nepôjde takmer polovica členov vládneho kabinetu. Nekandiduje Milan Kňažko, Roman Kováč, Ľubomír Harach, Peter Magvaši (SDĽ), Mária Machová, Mária Kadlečíková a Ján Čarnogurský. V HZDS sa s poslaneckým mandátom rozlúčil napríklad Július Binder, Peter Brňák, Pavol Deling, Marián Augustín Húska, Oľga Keltošová, Milan Rehák a Ivan Lexa. V parlamente nebude ani Roman Hofbauer, ktorý na protest proti svojmu vyradeniu z kandidátky vystúpil z HZDS. Odchod z parlamentu ohlásili aj Ladislav Pittner, Gabriel Palacka,Tibor Šagát a Vladimír Bajan z SDK. SDĽ nepočíta s Vladimírom Faičom, Viliamom Sopkom, Milanom Ištvánom, Pavlom Kanisom, Vladimírom Maňkom. Orosz kandiduje za Ftáčnikovu SDA.
Ferdinand Petrák a Igor Presperín patria k tým, s ktorými nepočíta SOP. V parlamente končí aj Eva Slavkovská a podpredseda NR SR Marián Andel zo SNS. O mandát sa neuchádza ani Jozef Tuchyňa, ktorý kandidoval za SDĽ a neskôr bol nezávislý.
StoryEditor