Slovenský audiovizuálny fond (SAF), o ktorom sa viedli dlhé diskusie na odbornej aj parlamentnej pôde, nakoniec nevznikne. Rozhodli o tom poslanci na poslednej 63. schôdzi, keď nepotvrdili platnosť pôvodne prijatého zákona, ktorý prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Za prijatie zákona hlasovalo len 39 zo 102 prítomných poslancov, 5 bolo proti, 55 sa zdržalo a 3 nehlasovali. Svoje rozhodnutie vrátiť zákon R. Schuster odôvodnil rozpormi medzi jednotlivými ustanoveniami, týkajúcimi sa voľby a odvolávania členov orgánov SAF, ale aj nejasnosťami v kompetenciách Rady SAF. Za vážnejšie príčiny vrátenia návrhu však označil skutočnosť, že SAF má vykonávať práva výrobcu slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ktorých výrobcom je zrušená štátna organizácia a neboli prevedené na inú osobu. Podľa prezidenta by mala takáto činnosť spadať do kompetencie Slovenského filmového ústavu (SAF). Prezident podal návrhy na odstránenie nedostatkov zákona, nežiadal však, aby ho parlament neschválil ako celok.
Návrh zákona, ktorý NR SR schválila na 61. schôdzi, predpokladal vznik špeciálneho neštátneho fondu, do ktorého by prispievali všetky súkromné televízne a rozhlasové stanice (s výnimkou tých, ktorých viac než 50 percent programu tvorí spravodajstvo), ale aj majitelia kín, videopožičovne a predajne video- a audiokaziet. Proti návrhu zákona protestovali viaceré organizácie. Predovšetkým to boli súkromné televízne a rozhlasové stanice. Podľa Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS) štát zasahuje do súkromného podnikania tým, že žiada od nich príspevky na tvorbu a podporu audiovizuálnych diel vo výške 3 % z príjmov. Proti návrhu sa postavili aj majitelia kín, ktorých by zaťažilo odvádzané 1 percento príjmov zo vstupného. Zriadenie SAF naopak podporil filmový režisér a riaditeľ sekcie audiovízie a médií Ministerstva kultúry SR Dušan Trančík, podľa ktorého by mal vzniknúť viaczdrojový, alternatívny systém financovania slovenskej kinematografie. Podľa D. Trančíka vo svete majitelia rozhlasových a televíznych staníc platia za pridelenú licenciu milióny, z týchto peňazí vznikajú fondy na podporu domácej tvorby. V SR získala TV Markíza licenciu na 12 rokov za poplatok 3 000 Sk. V rozprave počas prvotného schvaľovania zákona vystúpil František Mikloško (KDH), ktorý prečítal list, v ktorom americký veľvyslanec v SR Ronald Weiser vyjadril proti návrhu vážne výhrady. Po definitívnom zamietnutí návrhu F. Mikloško veľvyslancovi zagratuloval, že sa mu podarilo cez prezidenta zákon o SAF zlikvidovať.
StoryEditor