Emerging markets (rýchlo sa rozvíjajúce trhy) sú zaujímavým miestom na investovanie. Dynamické ekonomiky novoindustrializovaných krajín v juhovýchodnej Ázii či transformujúce sa krajiny v strednej a vo východnej Európe ponúkajú investorom nadpriemerné tempá rastu HDP, ktoré sa prenášajú aj do atraktívnych úrokových výnosov či rýchlo rastúcich kurzov akcií. Vysoký zisk však kráča ruka v ruke s vyšším stupňom rizika. Emerging markets sú známe chronickým prepukaním finančných kríz a niet vo svete regiónu, ktorý by v posledných rokoch aspoň jednu z nich neprekonal. Či už to bolo v roku 1993 v Mexiku, v roku 1997 v juhovýchodnej Ázii, v roku 1998 v Česku a Rusku, v roku 1999 v Brazílii a o trochu neskôr v Turecku. Charakteristickou črtou týchto kríz bolo, že sa z pôvodného ohniska v jednej krajine rýchlo rozšírili aj na jej susedov s podobným investičným profilom. Zvykne sa preto hovoriť o finančnej "nákaze" (contagion). O príčinách finančných kríz sa už napísalo veľa. Menej sa skúmal mechanizmus prenosu nákazy, a to aj na krajiny, ktoré sa predtým tešili dobrému makroekonomickému zdraviu.
Finančná nákaza má v jednotlivých svetových regiónoch obyčajne podobný harmonogram. Na začiatku je úspešná novoindustrializovaná krajina typu Mexika alebo Kórey, ktorá pokrýva svoj veľký deficit obchodnej bilancie vysokým prítokom zahraničného (súkromného) kapitálu. Z tohto vývoja čoskoro začnú profitovať aj susedia úspešnej krajiny a jej hlavní obchodní partneri. Tým, že do nej exportujú značnú časť svojej vlastnej produkcie, nielenže si zlepšia svoje vlastné makroekonomické ukazovatele, ale aj zvýšia svoju dôveryhodnosť v očiach súkromných zahraničných investorov a po istom čase sa tiež stávajú investičnými destináciami.
Prenos "nákazy" prostredníctvom obchodnej výmeny je najzákladnejšou a najčastejšou formou rozširovania zahraničných investícií v danom regióne. Charakteristickou vlastnosťou tejto fázy je, že prílev kapitálu je vyvolaný analýzou fundamentálnych charakteristík cieľových trhov, ako sú rast HDP, inflácia, vývoj platobnej bilancie a pod. Faktory tohto typu sú totožné s faktormi interného prostredia (pull factors). V tejto fáze investujú najmä skúsení investori s veľkou znalosťou cieľovej krajiny, ktorí si dokážu zhromaždiť a zanalyzovať dostupné informácie. Investori tohto druhu sú lídrami trhu. Obyčajne ide o špecialistov na emerging markets ako celok.
Prenos cez finančné trhy
Neskôr nasleduje prenos cez finančné trhy. Veľkí inštitucionálni investori začínajú obracať pozornosť na nové príležitosti, vyhodnocujú správanie sa lídrov trhu na jednotlivých emerging markets a urobia principiálne rozhodnutie, či do daného regiónu pôjdu aj oni. Toto rozhodnutie nezávisí len od momentálnej situácie v potenciálnej cieľovej krajine, ale najmä od situácie na hlavných svetových trhoch v USA, EÚ a Japonsku. Prvoradými faktormi pre rozhodnutie o pohybe kapitálu medzi emerging markets a vyspelými trhmi sú: vývoj akciových indexov, celový objem voľných prostriedkov a najmä vývoj úrokových mier. Ide o faktory externého prostredia. Ak majú veľkí hráči na svetových finančných trhoch dojem, že dlhopisový ani akciový trh v týchto krajinách neposkytnú počas najbližších mesiacov dostatočný výnos, sú ochotní presunúť časť prostriedkov aj do niektorých rizikovejších regiónov, ktoré však môžu ponúknuť zaujímavé príležitosti. Svetové finančné trhy sa v posledných piatich rokoch prepojili neobyčajne tesne, a to nielen informačnými sieťami. Mnohí zahraniční investori sa na dôležitých emerging markets usadili natrvalo a významným spôsobom ovplyvňujú vývoj tak vo finančnej, ako aj v reálnej ekonomike týchto krajín. Externé faktory sú pre emerging markets Damoklovým mečom, pretože nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť také skutočnosti, ako vývoj úrokovej miery na londýnskom trhu bankových depozitov či rast indexu NASDAQ. Ak má, napríklad, medzinárodný investor dojem, že za danej kombinácie rizika a výnosu sa lepšie oplatí dať peniaze do akciového trhu v USA, môže mať potenciálny emerging market priam vzorové makroekonomické výsledky, no kapitál z neho odtečie. Nie náhodou najmenej kapitálu pritieklo na emerging markets v rokoch 1998 -- 2000, keď vrcholila investičná bublina v USA a EÚ.
Stádovité správanie
Existuje aj tretí typ prenosu nákazy, ktorý nesúvisí s obchodnými alebo finančnými linkami medzi jednotlivými emerging markets, ale je vyvolaný stádovitým správaním sa finančných investorov (tzv. investor herding). Najmä pre malých investorov nie je ekonomicky efektívne, a často ani prakticky možné analyzovať momentálny vývoj situácie na vzdialených trhoch, kde veľká časť informácií existuje len v miestnych jazykoch a je prístupná iba pre vybratý okruh osôb. Pre takýchto malých investorov, ktorí obyčajne investujú cez podielové fondy, je omnoho výhodnejšie imitovať kroky skúsených a dobre informovaných investorov, lídrov trhu na emerging markets. Po istom čase začnú malí investori revidovať niektoré svoje rozhodnutia tým smerom, že pôvodná investičná destinácia im už nestačí a investujú na základe regionálneho susedstva alebo povrchných makroekonomických podobností. Ak bolo, napríklad, v rokoch 1979 -- 1993 pôvodnou investičnou destináciou Mexiko, veľmi rýchlo sa ňou stala aj Kostarika, Dominikánska republika, Ekvádor, či dokonca Uruguaj. Keď sa však výrazne zmenia fundamentálne makroekonomické charakteristiky v pôvodnej destinácii, malí investori masovo utečú zo všetkých podobných druhotných destinácií, bez hlbšej analýzy svojej reálnej situácie.
Ako vidno, finančná nákaza má rôzne fázy, ktoré sú generované odlišnými typmi investorov. Na rozdiel od všeobecného dojmu, že nákaza sa prejavuje len pri finančných krízach a hromadnom úteku z emerging markets, prejavuje sa aj v štádiu prílevu kapitálu. Jedno bez druhého by bolo ťažko možné.
Kto za to môže?
Ktoré kanály sú pre prenos nákazy rozhodujúce? Majú väčší význam interné alebo externé faktory, alebo za všetko môže stádovité správanie sa investorov? Rozsiahla porovnávacia analýza výskumného tímu Medzinárodného menového fondu spracovala vzorku 30 krajín za roky 1977 -- 1997. Poukázala na veľký význam fundamentálnych ukazovateľov (interných faktorov) na pritiahnutie zahraničného kapitálu. Napríklad jednopercentný rast dlhovej služby (vyjadrenej ako podiel z HDP) sa prejaví v znížení prílevu súkromných úverov v objeme štvrť percenta HDP. Elasticita portfóliových tokov je len o niečo menšia. Pri podobnom raste zahraničného zadlženia tieto toky klesnú o jednu desatinu percenta HDP. Významnými faktormi pre prílev zahraničných investícií boli aj rast HDP a výška domácich investícií (opäť v pomere k HDP). Krajiny s podobnými ukazovateľmi vykazovali podobné vzory prílevu zahraničného kapitálu. Ako dôležitý kanál na prenos nákazy (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova) sa ukázalo prepojenie krajín v danom regióne prostredníctvom zahraničného obchodu. Keď napr. Mexiko muselo v dôsledku enormného deficitu obchodnej bilancie obmedziť dovozy od svojich susedov v Strednej Amerike, zahraniční investori sa stiahli nielen z Mexika, ale aj z oblasti jeho obchodných partnerov. Tí totiž prišli v Mexiku o významné odbytiská svojich tovarov a ich vlastná platobná bilancia sa rýchlo zhoršila. Výška deficitu platobnej bilancie sa zdá najdôležitejším ukazovateľom, na ktorý sa zahraniční investori sústreďujú pri rozhodovaní o umiestnení alebo stiahnutí investície. Pripomeňme si, že výška deficitu platobnej bilancie úzko koreluje s výškou dlhovej služby.
Menej zrejmý bol prenos nákazy cez finančné trhy. Celkový objem zahraničných investícií na emerging markets v rokoch 1998 -- 2000 klesol aj v dôsledku sústredenia sa investorov na trh USA, ale voľného kapitálu zostalo vo svete stále dosť. Okrem toho boli prípady, keď sa zahraniční investori počas finančnej krízy stiahli z jedného regiónu emerging markets, no investovali v druhom. Zaujímavý bol výsledok výpočtov zameraných na efekt stádového správania investorov. Efekt je nepopierateľný, ale na celkovej volatilite trhov sa podieľal približne len siedmimi percentami. Tento výsledok je v súlade s názorom, že stádovité správanie majú na svedomí hlavne malí investori investujúci prostredníctvom podielových fondov. Ich význam je však na emerging markets relatívne malý, pretože väčšina malých investorov sa sústreďuje na vyspelé trhy.
Fundamentálne charakteristiky teda zostávajú hlavným faktorom pri investovaní na emerging markets a zároveň sa stali aj hlavným kanálom prenosu finančnej nákazy. Prispela k tomu aj vzrastajúca integrácia svetových trhov tovarov a kapitálu v uplynulom desaťročí.