StoryEditor

Ekonomické udalosti pohľadom analytika

27.09.2005, 00:00

Hospodárstvo svižne rastie, inflácia spočíva na svojom tohtoročnom dne, zamestnanosť sa zvyšuje, štátna kasa sa napĺňa lepšie ako plán - to sú vcelku pozitívne hodnotenia slovenskej ekonomiky. Jednako nič nie je iba čierno-biele a za každou charakteristikou v predchádzajúcej vete by sa dalo dodať: ale.... A to ešte politické udalosti v posledných týždňoch, vrhajúc tieň predčasných parlamentných volieb, ďalší vývoj skôr zahmlievajú. Prieskumy verejnej mienky naznačujú uchopenie moci stranami, ktoré sú menej priateľské voči trhovej ekonomike. Stojí za zmienku, že ak by sa naplnil scenár júnových predčasných volieb, mohlo by možné oslabenie koruny skomplikovať plánované nastavenie centrálnej parity koruny oproti euru.
Svižné tempo rastu slovenskej ekonomiky pokračuje, držiac sa na čele vyšehradskej štvorky. Detailné údaje Štatistického úradu potvrdili augustový rýchly odhad o 5,1- percentnom medziročnom raste za druhý štvrťrok 2005. Ide teda o rovnaké tempo ako v prvých troch mesiacoch tohto roka. Pokiaľ pripustíme, že problémy s vývojom zahraničného obchodu, ktoré momentálne kazia štruktúru ekonomického rastu, sú iba dočasné, tak celkový obrázok hrubého domáceho produktu (HDP) možno vnímať pozitívne.
Skutočne, jedine čistý export aktuálne brzdil ekonomický rast, keď vykázal negatívny príspevok k celkovému rastu na úrovni 1,6-percentuálneho bodu, a to mu ešte napomohli výmenné relácie. Vyšší deflátor cien importu ako exportu, najmä pre silno rastúce ceny dovážanej ropy a zemného plynu, znižoval pri prepočte do stálych cien viac hodnotu dovozu ako vývozu. Naopak, za rastom HDP stála najmä spotreba domácností (rast o 5,6 percenta, resp. príspevok 2,6-percentuálneho bodu), podporená zvyšujúcou sa zamestnanosťou a naďalej rýchlym rastom disponibilného dôchodku domácností. A to ešte aj miera úspor vzrástla. "Útraty" obyvateľstva zvýšili svoje tempo rastu už štvrtý kvartál za sebou, pričom smerovali najmä do potravín, bývania a zariaďovania domácností. Naopak, spotreba vlády pôsobila na celkový rast hospodárstva neutrálne. Príjemnou správou je akcelerácia dynamiky rastu hrubých investícií (na 18 percent), a to už nielen zásluhou zmeny stavu zásob, ale aj samotnej tvorby hrubého fixného kapitálu. Investície do strojov a dopravných zariadení tvoria zhruba 60 percent tejto položky, avšak investície do budov, ktoré tvoria necelú tretinu, zaznamenali silnejší rast. Práve akcelerácia investícií by v nadchádzajúcom období mala podporiť momentálne slabý rast exportu. Priaznivejší vývoj čistého exportu pri udržaní dynamiky investícií by tak mal napomôcť zvýšiť tempo rastu hospodárstva až cez hranicu 6 percent v budúcom roku.
Vyššia dynamika rastu HDP síce zabezpečí rýchlejšie dobiehanie ekonomickej úrovne vyspelých krajín, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Slovensko za rok 2004 dosahovalo podľa Eurostatu len 52 percent priemeru európskej dvadsaťpäťky, pričom najchudobnejší "starý" člen, Portugalsko, vykazovalo 73 percent priemeru.
Je dobré dodať, že domáci dopyt rástol za druhý štvrťrok 2005 najvyšším tempom od tretieho štvrťroku 2001, čo je dodatočný argument, aby Slovensko pristúpilo na výraznejšie znižovanie schodku verejných financií, ako vláda plánuje. Bohužiaľ, politická vôľa sa však sotva nájde. Napriek zvoľneniu svojho tempa rastu, dynamika objemu hrubých miezd naďalej prevyšuje tempo rastu produktivity práce v ekonomike. Ak by takéto tempo miezd aj naďalej pokračovalo, je to podľa môjho názoru na pomedzí toho, čo sa dá nazvať udržateľným tempom.
Rast zamestnanosti nielen vďaka reformám
Pretrvávajúci silný ekonomický rast je rozhodujúci faktor, ktorý napomáha generovať nové pracovné miesta. Avšak neplatí to naopak, že nové miesta boli vytvorené len vďaka ekonomickému rastu a reformám. Pod zhruba 45-tisíc nových pracovných miest, vytvorených v druhom štvrťroku 2005, sa podpísali tí, ktorí pracujú v zahraničí, nakoľko podľa výberovej metódy zisťovania pracovných síl aj títo odpovedia, že si našli prácu.
Ako každý štvrťrok, vynoril sa problém rozdielnej výšky miery nezamestnanosti. Avšak vzhľadom na rozdielne používanú metodiku je to pochopiteľné. Štatistický úrad, používajúc zber údajov pomocou dotazníkov, vykázal mieru nezamestnanosti za druhý štvrťrok 2005 na úrovni 16,2 percenta. Priemer mesačných údajov, zverejňovaných ministerstvom práce (na základe databáz úradov práce) predstavoval za rovnaké obdobie 11,4 percenta. Napriek rozdielu zhruba 5 percentuálnych bodov je však trend poklesu pri oboch údajoch podobný.
Rast spotrebiteľských cien zostal za august zatiaľ na svojom tohtoročnom minime. Vďaka výraznejšiemu ako očakávanému sezónnemu poklesu cien potravín (najmä ovocia a zeleniny), inflácia medzimesačne mierne poklesla (-0,1 percenta) a medziročná dynamika zostala na rovných dvoch percentách. Jedine zdraženie pohonných látok spolu s rastom cien dovoleniek a miernym zvýšením cien v zdravotníctve vytvárali proinflačné tlaky. Keďže sa zber údajov nekryje s kalendárnym mesiacom, vykázaný augustový rast pohonných látok o 3,5 percenta bol iba akýmsi predjedlom pred svojím septembrovým zvýšením. Avšak spotové ceny benzínu na Rotterdamskej burze začali už týždeň po hurikáne Katrina klesať, takže je dôvod, aby smerom nadol zamierili aj ceny benzínu na Slovensku a vykázaný septembrový nárast nemusí byť až taký vysoký. Lenže, ako obyčajne, zdraženie pohonných látok je rýchle, avšak zlacnenie vždy akosi uviazne. Nič to však nemení na fakte, že udalosti v posledných týždňoch zvýraznili dôležitosť energetických komodít pre vývoj globálnej ekonomiky. Obavy o vplyve na jednej strane na infláciu a na druhej na hospodársky rast získavajú na intenzite.
Ak však očistíme vývoj celkovej cenovej hladiny nielen od regulovaných cien, ale aj od volatilných cien potravín a pohonných látok (indikujúc dopytovú infláciu), zostáva takto vyjadrená medziročná dynamika na Slovensku už štvrtý mesiac za sebou viac--menej stabilná. Pri pohľade do štruktúry sa dopytové tlaky javia zatiaľ ako nie veľmi výrazné, keď o pohyb cenovej hladiny sa starajú len sezónne a nákladové faktory. Pre ďalšie mesiace bude určujúce zvýšenie regulovaných cien plynu a tepla. S rastom cien energií pôjde miera celkovej inflácie nahor a očakávam, že koncom roka 2005 budeme atakovať hranicu štyroch percent. Bude dôležité, aký postoj zaujme NBS k nárastu inflačných očakávaní a sekundárnych dosahov nákladových faktorov.
Kam zaveje politika korunu ?
Vyjadrenia guvernéra centrálnej banky Ivana Šramka naznačujú, že NBS sa zatiaľ neobáva ohrozenia svojich ambicióznych inflačných cieľov kvôli vplyvom vysokých cien ropy. Avšak práve pre udržanie inflácie na uzde by centrálna banka rada videla domácu menu mierne silnejšiu, než kam ju zaviali okolnosti politickej krízy. Koruna pod ťarchou politických udalostí sa oslabila z 38,15 oproti euru na začiatku septembra (6-mesačná najsilnejšia hodnota od marcovej korekcie na trhoch rozvíjajúcich sa ekonomík) o vyše jedno percento. Posun poľského zlotého k trojročnému maximu, keď sa uprostred septembra zlepšil sentiment v stredoeurópskom regióne, dopomohol aj korune vymazať časť svojich strát. Jednako pri pretrvávajúcom ignorovaní domácich ekonomických správ majú ďalší vývoj koruny v rukách práve politici.
Spomínané oslabenie domácej meny centrálnu banku zatiaľ neznepokojuje. Ako sa však vyjadril guvernér NBS: "Pokiaľ by sa slovenská koruna výrazne odklonila takým spôsobom, že by ohrozila naše základné ciele, týkajúce sa napríklad trvalého procesu znižovania inflácie, NBS použije nástroje na skorigovanie tohto výkyvu." Príde k odpredaju zbytočne vysokých devízových rezerv? Na rast kľúčových úrokových sadzieb si však budeme musieť ešte počkať. Koncom augusta ponechala centrálna banka v súlade s očakávaním svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené (od začiatku marca spočíva základná sadzba na rovných troch percentách). A na rozdiel od predchádzajúcich komentárov NBS ten aktuálny už vyznel umiernenejším "jastrabím" tónom.
Príjemne prekvapil zahraničný obchod, ktorého júlový schodok bol len mierny (podľa Štatistického úradu na úrovni 3,9 mld. Sk). Medziročný rast exportu bol už druhý mesiac za sebou vyšší, ako rast importu, hoci tentoraz dynamike vývozu napomohla aj porovnávacia základňa v súvislosti s dovolenkami. Jednako kumulatívny 12-mesačný deficit sa znížil na necelých 62 mld. Sk z necelých 64 mld. Sk v júni. Strana dovozov je zaťažovaná rastom cien energetických komodít, zatiaľ čo vývoz naďalej trpí nižšou výrobou vo Volkswagene, kľúčovom domácom podniku. Je to už obohratá pesnička (hoci pravdivá), ale nábeh nových výrob by ku koncu roka mal priniesť výraznejšie zlepšenie exportu. A čím viac domácich subdodávateľov bude zapojených, tým lepšie, a to nielen pre zahraničný obchod.
Na rozdiel od zahraničného obchodu, výroba dopravných prostriedkov v rámci priemyselnej produkcie sa zo svojho tohtoročného štandardného poklesu o zhruba 10 percent prehupla do priaznivejších hodnôt už od júla. Dôvodom však bol technický faktor, a to nižší medziročný základ (-28,3 percent v júli 2004, avšak 7,3 percent v júni), ktorý zabezpečil vyše 15-percentný rast produkcie vo výrobe dopravných zariadení. A následne tak podporil aj rast celkovej priemyselnej produkcie (5,2 percenat), doposiaľ najvyšší v tomto roku. Za júl sa však darilo všetkým odvetviam priemyslu s výnimkou výroby potravín, textilu a odevov.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/peniaze-a-investicie, menuAlias = peniaze-a-investicie, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
29. november 2022 11:58