V novembri 2003 sa v sídle OSN v New Yorku konala konferencia na zaujímavú tému: Inštitucionálni investori a klimatické riziká. Venovala sa predovšetkým dôsledkom globálneho otepľovania na investičné rozhodnutia. Globálne otepľovanie je až banálne známy fakt, no len málo ľudí si ho spája s otázkami ako je štruktúra či výnosové krivky portfólií. Je to chyba, pretože popri starnutí populácie a technologických zmenách sa klimatické zmeny najviac podpíšu pod zmenenú tvár sveta v tomto storočí. O význame konferencie svedčí aj to, že jej predsedal generálny tajomník OSN a zúčastnili sa nej ministri financií ôsmich členských štátov USA, manažéri veľkých penzijných fondov, ako aj experti z oblasti energetiky, životného prostredia a výskumu. Diskutovali o troch podstatných otázkach:
-- Ako sa prejavia klimatické zmeny v ekonomikách vyspelých krajín
-- Význam klimatických rizík v investovaní
-- Potenciálne reakcie investorov na klimatické riziká
Účastníci konferencie v prvom rade identifikovali odvetvia, ktoré budú globálnym otepľovaním najviac postihnuté. V druhom kroku sa snažili prognózovať dosahy regulačných opatrení v oblasti životného prostredia na vybrané ekonomické aktivity. Mimoriadna pozornosť sa v tejto súvislosti venovala najmä zavedeniu limitov na emisie skleníkových plynov. Záverečná časť diskusie sa sústredila na štrukturálne posuny v ekonomike, ktoré globálne otepľovanie prinesie. Tieto posuny nemusia byť len negatívne. Klimatické zmeny predstavujú aj veľkú investičnú príležitosť vyplývajúcu z investovania do nových, ekologicky čistých technológií a zo zavedenia úplne nových investičných produktov.
Odvetvia ohrozené fyzickým rizikom
Existuje niekoľko odvetví, ktorým prinesú klimatické zmeny priam fyzické ohrozenie. Medzi ne patria najmä poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo, zdravotníctvo, poisťovníctvo, cestovný ruch, nehnuteľnosti a vodné hospodárstvo. Očividný je vzrastajúci počet živelných pohrôm. Patria medzi ne tak suchá, ako aj náhle záplavy a veterné smršte.
Poľnohospodárstvo a lesníctvo: Tradičné poľnohospodárske oblasti v USA a Európe sú ohrozované hlavne suchom. Vyššie priemerné teploty síce prispievajú k skráteniu vegetačného obdobia, ale zároveň si vyžadujú väčšie investície do závlah. Komplikovanejšia je situácia v lesníctve, pretože produkčný cyklus tu trvá 60 až 100 rokov a nie je schopný prispôsobiť sa náhlym výkyvom počasia. Zvlášť ohrozené sú lesné porasty závislé od vysokého prísunu zrážok, pretože nie je možné využiť závlahy.
Poisťovníctvo: V USA dosahujú ročné škody spôsobené uragánmi a záplavami 10 miliárd dolárov a sú 11-krát vyššie ako pred 40 rokmi. Podľa Munich Re (najväčšej svetovej zaisťovne) predstavovali v roku 2002 celosvetové škody spôsobené počasím 55 miliárd dolárov. Sucho v Austrálii (ktorá je druhý najväčší exportér pšenice na svete) napríklad znížilo výnosy o 40 %, čo pre farmárov znamenalo stratu 3,8 miliardy dolárov.
Energetika: Extrémne klimatické výkyvy sa podieľajú na náraste počtu hurikánov a tornád, ktoré v USA a Kanade v uplynulých 3 rokoch spôsobili obrovské škody na elektrickej rozvodnej sieti. Výpadky energie spôsobili v ekonomike miliónové škody. Suchá v Kanade a západnej časti USA len za rok 2002 znížili výrobu elektriny v hydroelektrárňach o 15 %.
Cestovný ruch: Veľká časť svetového trhu cestovného ruchu sa sústreďuje do úzkeho pásu krajiny pozdĺž pobrežia. Ak v dôsledku globálneho otepľovania stúpne morská hladina o jeden až dva metre, značná časť infraštruktúry cestovného ruchu sa ocitne v ohrození.
Odvetvia ohrozené regulačným rizikom
Vlády vyspelých krajín (ktoré produkujú drvivú časť svetového HDP) už dnes začínajú prijímať opatrenia na redukciu emisií škodlivých látok spôsobujúcich globálne otepľovanie. Každý čitateľ už zrejme počul o Kjótskom protokole či obchode s emisiami. Vedecké odhady hovoria, že v nasledujúcich 50 rokoch bude treba znížiť emisie CO2 o 80 %, aby sa stabilizovala situácia v atmosfére. Dnes sa možno ešte oplatí kúpiť si v aukcii emisie nad povolený limit, ale v budúcnosti budú spoločnosti s vysokou produkciou emisií nakoniec nútené vykonať vysoké investície na ich odstránenie. Ohrozené sú najmä tzv. špinavé odvetvia, ako výroba elektrickej energie z uhlia, ťažba ropy a plynu, ale aj spracovateľský priemysel, výroba automobilov a doprava.
Trend v súvislosti s prijímaním Kjótskeho protokolu je jasný a jeho prijatiu sa nevyhnú ani USA. Čo pre ne bude prijatie protokolu znamenať? Účastníci konferencie sa pokúsili kvantifikovať niektoré riziká.
Výroba elektrickej energie: Americké elektrárne sú zdrojom 40 % všetkých emisií v USA a 10 % v celosvetovom meradle. Ak sa prijme Kjótsky protokol, viac ako polovica energetických firiem bude čeliť regulačným nákladom vo výške 10 % ich ročného obratu. Celkové náklady v tomto sektore sa odhadujú na 5 až 35 % jeho trhovej kapitalizácie, v závislosti od radikálnosti prijímaných opatrení.
Výroba kovov: Toto odvetvie patrí k najväčším "žrútom" elektrickej energie a producentom skleníkových plynov. Spotreba energie tvorí v hutníctve asi 30 % prevádzkových nákladov. Zvlášť náročná na spotrebu energie je výroba hliníka, ktorá je zároveň zdrojom perfluorkarbonátov (PFC). Produkcia PFC podlieha regulačným opatreniam, pretože ide o mimoriadne agresívny skleníkový plyn. V USA sa v znižovaní emisií PFC angažovalo 12 z 13 najväčších producentov hliníka a dosiahli celkové zníženie emisií o 45 %.
Výroba buničiny a papiera: Aj tieto odvetvia sú náročné na spotrebu energie. Zavedenie prísnejších emisných limitov na výrobu elektrickej energie sa prejaví vo zvýšených prevádzkových nákladoch na výrobu buničiny a papiera.
Automobilový priemysel: Takmer všetky súčiastky automobilov sú veľmi náročné na spotrebu energie pri ich výrobe. Platí to najmä o výrobe kovových karosérií, motorov, prevodoviek a plastových dielcov. Existujú však veľké rozdiely v energetickej náročnosti výroby. Automobilky zahrnuté v indexe Financial Times 500 majú náročnosť výroby vyjadrenú v produkcii CO2 na jeden automobil rozdielnu až 35-krát. Automobilky s vysokou náročnosťou na produkciu CO2 sa po zavedení prísnejšej regulácie ocitnú v konkurenčnej nevýhode.
Železničná doprava: Ak americké elektrárne nahradia 4 % spotreby uhlia plynom, náklady dvoch najväčších železničných spoločností stúpnu o 11 %.
Environmentálna konkurencia: riziko i príležitosť
Rastúce náklady na produkcie energie a zvýšená regulačná záťaž nemusia pre modernú ekonomiku znamenať pohromu. Naopak, predstavujú veľkú investičnú výzvu. Mnoho spoločností a investorov už zistilo, že pozitívny prístup k otázkam globálneho otepľovania sa prejavuje aj v lepších ekonomických výsledkoch. Spoločnosti využívajúce čisté technológie sú skôr schopné ovládnuť nové trhy, resp. zväčšiť svoj podiel na existujúcich trhoch. Prepočty vykonané v spoločnostiach vchádzajúcich do indexu S & P500 dokázali nasledujúce prínosy "čistých" spoločností pre investorov. Portfólio pozostávajúce z "čistých" spoločností zarobilo v rámci toho istého sektora o 1,5 -- 2,4 % viac ako priemerná vzorka. V určitých sektoroch (ako napríklad ropný a chemický priemysel) bol rozdiel vo výnosoch až 5 %. Elektrárenské spoločnosti využívajúce nadštandardné metódy environmentálneho manažmentu zarobili akcionárom až o 30 % viac ako spoločnosti so zastaranými metódami. Aké sú teda príležitosti v jednotlivých odvetviach?
Energetika: Veľkou príležitosťou je rozvoj trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov (ako sú slnečné články či veterné elektrárne). Tento trh by mal do roku 2020 len v USA narásť na hodnotu 1,9 trilióna dolárov. Rezervy sú však aj vo využívaní existujúcich zdrojov. Na náleziskách plynu ročne unikne do atmosféry metánový plyn v objeme 200 miliónov dolárov. Zavedenie prísnejších emisných limitov sa po čase prejaví aj v lepšom zhodnotení tejto suroviny.
Priemysel: Vzrastá dopyt po úsporných a spoľahlivých energetických zariadeniach. Veľká budúcnosť sa vkladá do používania palivových článkov a iných "mikrozdrojov" energie. Na druhej strane stoja veľkí priemyselní producenti. Tí sa poučili z výpadkov dodávok elektriny a študujú možnosti zavedenia alternatívneho skladovania energie, napríklad pomocou supravodičov.
Poisťovníctvo a ostatné finančné služby: Poisťovacie spoločnosti začínajú pracovať na produktoch, ktoré budú pokrývať riziká z emisných záväzkov spoločností. Sľubne sa rozvíja aj trh derivátov na počasie. V súčasnosti sa už dá s nimi obchodovať na niekoľkých burzách v USA a Európe.
Poľnohospodárstvo a lesníctvo: Stromy a lesná pôda sú schopné absorbovať veľké objemy CO2. V budúcnosti sa regulácia emisií skleníkových plynov nebude uberať iba cestou obmedzovania ich produkcie, ale aj cestou ich likvidácie. Lesníctvo môže v budúcnosti získať významný zdroj príjmov zo "skladovania" skleníkových plynov. Bude však potrebné vypracovať systém transferu ekologických daní smerom od producentov emisií k ich likvidátorom. Aj tu vznikajú príležitosti na vývoj nových finančných produktov a obchodovanie s nimi. Ďalším zdrojom príjmov sa pre poľnohospodárstvo a lesníctvo stáva produkcia ekologickej energie v podobe biomasy. Vlády vyspelých krajín výrobu "čistej" energie podporujú nielen z environmentálnych, ale aj bezpečnostných príčin, aby znížili závislosť od dodávok ropy z arabských krajín. Bushova administratíva napríklad pripravila Národný energetický plán. V jeho rámci fungujú daňové úľavy vo výške 1 centu za každú kilowatthodinu vyrobenú z "čistých zdrojov". Štáty Európskej únie zas požadujú, aby sa určité percento elektrickej energie vyrábalo z obnoviteľných zdrojov.
Proaktívny prístup k manažmentu životného prostredia zlepšuje imidž firiem v očiach verejnosti a spotrebiteľov, kým negatívne postoje imidž firiem poškodzujú. Napríklad vo veľkej Británii je spoločnosť ExxonMobil predmetom bojkotu, pretože odmieta reagovať na problém klimatických zmien. S rastúcimi cenami ropy, plynu a iných prírodných zdrojov sa aj nákladné opatrenia v oblasti "čistých" technológií dostávajú do iného svetla. Energetická spoločnosť British Petrol napríklad dokázala zredukovať emisie pochádzajúce zo spaľovania prírodného plynu a ušetrila tak 650 miliónov dolárov.
Ako spoločnosti reagujú na riziká klimatických zmien
Americká komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) žiada od kótovaných spoločností, aby investorov informovali o svojich environmentálnych záväzkoch a finančných rizikách vyplývajúcich z klimatických zmien. Zvlášť vyžaduje, aby investori boli informovaní o nákladoch vzťahujúcich sa na pravdepodobné skoré zavedenie limitov na emisie CO2. Osem veľkých spoločností -- ExxonMobil, General Electric, General Motors, Honda, IBM, Alcoa, ChevronTexaco a International Paper -- sa tvári, že sa ich tieto otázky netýkajú a požadované údaje nezverejňujú. Minoritná časť akcionárov týchto spoločností sa snažila prinútiť ich vedenia na väčšiu zodpovednosť, ale bezúspešne. Niekoľko organizácií na ochranu akcionárov sa preto obrátilo na SEC, aby vyvinul štandardný spôsob zverejňovania environmentálnych rizík. Je však možné, že viac ako administratívny tlak sa pod ochotu firiem zverejňovať klimatické riziká podpíšu rastúce ceny surovín a energií. Tie budú predstavovať čoraz významnejšiu časť podnikových nákladov a nebude ich možné ignorovať. Dá sa predpokladať, že s rastúcim uvedomením investorov (a stúpajúcou regulačnou záťažou) sa uverejňovanie informácií o klimatických rizikách stane bežnou súčasťou výročných správ kótovaných spoločností.