Ivan Duda (1965), riaditeľ pražskej pobočky Všeobecnej úverovej banky, je absolventom ČVÚT v odbore technická kybernetika; v bankovníctve pracuje od roku 1993 v rôznych funkciách a bankách, v ČR i SR. V rokoch 2000 -- 2002 pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa českej Komerčnej banky v Bratislave, neskôr bol predsedom predstavenstva a výkonným riaditeľom Stavebnej sporiteľne VÚB -- Wüstenrot. Vlani prešiel do pražskej pobočky VÚB, kde bol najprv zodpovedný za korporátne bankovníctvo. V septembri 2004 sa stal jej riaditeľom. Je ženatý, má dve deti.
Pán riaditeľ, donedávna sídlila česká pobočka VÚB v samom strede hlavného mesta, na Celetnej ulici. Prečo ste sa presťahovali a sústredili služby len na podnikovú klientelu?
-- Vlaňajší vstup oboch našich krajín do Európskej únie so sebou priniesol o. i. i to, čo sa nazýva jednotná európska licencia. Tá umožňuje pobočkám bánk pôsobiacim v rámci krajín EÚ vykonávať bankovú činnosť bez toho, aby v danej krajine mali vlastnú bankovú licenciu. Výhoda tohto procesu spočíva v tom, že pobočka už nepotrebuje mať množstvo útvarov a pracovníkov, ktorí sa starajú aj o naplnenie lokálnych regulatórnych požiadaviek. Dnes máme necelých 350 km odtiaľto silnú centrálu, ktorá má všetky nástroje na to, aby riadila a sledovala riziká tejto pobočky, čo nám umožňuje ušetriť pracovníkov, ktorí by túto činnosť museli vykonávať v prípade regulácie zo strany ČNB. Ako nevýhoda sa ukázalo, že súčasne sme začali spadať aj pod fond poistenia vkladov SR. Príspevok doň je výrazne vyšší ako v ČR. Tento dosah sa týkal hlavne vkladov fyzických osôb. Uvedená skutočnosť -- spolu s veľkou konkurenciou v retailovom bankovníctve na českom trhu -- viedla k rozhodnutiu sústrediť sa výhradne na vybranú korporátnu klientelu.
Je možné zaradiť pražskú VÚB medzi ostatné české banky, porovnať ju?
-- Myslím si, že nie, pretože patríme medzi tých najmenších -- a nezabudnite, sme pobočka. Zdá sa mi, že navzájom sa môžu porovnávať len banky, ktoré sú na prvých piatich-šiestich miestach rebríčka. Za nimi nasledujú banky špecializované a pobočky zahraničných bánk. Naším cieľom v ČR nie je bojovať o podiel na trhu, ale chceme kvalitne obslúžiť cieľových, vopred definovaných klientov.
Kto sú vaši zákazníci?
-- Predstavujú prierez všetkými odvetviami. Ich zloženie súvisí s hľadaním odpovede na otázku, čo by vlastne pobočka s našou veľkosťou mala robiť tu, na českom trhu, s jeho obrovskou konkurenciou. Majitelia na túto otázku odpovedali, že jej hlavnou úlohou má byť podpora obchodovania tých klientov -- firiem -- ktoré majú vzťah k našim vlastníkom, to znamená buď k VÚB a Slovensku alebo k banke Intesa a Taliansku, resp. voči klientom skupiny Intesa po celom svete. Teda naša pobočka je akousi predĺženou obchodnou rukou banky Intesa, resp. VÚB a pomáha v rámci korporátneho bankovníctva obchodne podporovať túto štruktúru v Českej republike.
Ako vo všeobecnosti hodnotíte terajšiu situáciu českého bankovníctva?
-- Myslím si, že je dobrá, český bankový trh je stabilizovaný a konkurencieschopný. Ako bankára ma však znepokojuje snaha českého ministerstva financií o väčšiu reguláciu najmä v oblasti cenotvorby. Hodnotím ju ako nepotrebnú, pretože trh sa za posledné roky -- po skončení privatizácie -- podstatne zmenil; vyčistil sa a stabilizoval; je taký konkurenčný, že dokáže eliminovať cenové excesy.
Myslíte si, že ešte môže skrachovať nejaká česká banka?
-- Nikdy nehovor nikdy. Pri dnešnom stave bánk a pri dnešnej regulácii, ako aj vzhľadom na to, že za všetkým je už čitateľný súkromný kapitál, by som to nepredpokladal. Na druhej strane už skrachovali a problémy mali aj väčšie firmy než tie, aké pôsobia na českom trhu. Ale v zásade by som sa toho nebál.
Keď sa hovorí o bankových poplatkoch, každý má na mysli poplatky pre bežných zákazníkov, o firemných sa hovorí menej. Sú aj tie relatívne vysoké, ako sa hovorí o tých prvých?
-- Poplatky voči firmám sú zmluvné, sú stanovené v súlade so štruktúrou celého obchodného vzťahu banka -- klient. Mne na probléme regulácie retailových cien prekáža skôr iná vec. Existujú odvetvia, ktoré sa správajú veľmi podobne a tam sa nikto o reguláciu nesnaží. Ale bankovníctvo, ktoré je veľmi dobre vidieť, by štát chcel regulovať. Obávam sa, že to nie je principiálny postoj, skôr ide o druh populizmu, o snahu ukázať, že "toto je vinník a my sa už oňho postaráme". Ale veď predsa aj banky platia dane zo zisku a ak sa znížia zisky bánk, tak sa znížia aj príjmy štátnej pokladnice. Nie je to teda len čiernobiely problém.
Pozrime sa trochu za humná -- čo hovoríte ako odborník na fúziu bánk Unicredito a HVB?
-- Ide o veľkú transakciu, ktorá určite významne ovplyvní európsky bankový trh. Nová situácia pritom nebude jednoduchá ani pre jednu z oboch zúčastnených bánk, pretože v tejto súvislosti v nich asi dôjde k istým stretom firemnej kultúry. Vo všeobecnosti platí, že každá fúzia prináša so sebou veľa pozitívneho, ale súčasne aj isté negatíva. Ak sa zúčastnené strany dopustia chýb, tak tie môžu nový zlúčený subjekt aj oslabiť. Čo konkrétne prinesie táto fúzia, uvidíme v nadchádzajúcich mesiacoch.
Ako vnímate snahy Európskej komisie spriehľadniť bankový trh, naozaj ho zjednotiť -- na koľko rokov je to práca?
-- Nedokážem povedať. Po prvé preto, že som euroskeptik a súčasne aj odporca prehnanej snahy regulovať čokoľvek. Po druhé, zastávam názor, že Európa -- najmä západná -- má v súčasnosti dosť boľavých miest a že by sa mala venovať skôr riešeniu vlastných štrukturálnych problémov ako nejakej nadmernej regulácii súkromných subjektov. Brusel si uvedomuje, že Európska únia je "preregulovaná" a preto chce urobiť revíziu všetkých zákonných predpisov tak, aby sa pravidlá aspoň mierne uvoľnili a aby sa v Európe dalo viac dýchať.
Nie je však predsa len ešte stále príliš silná ochrana národného trhu, ktorá sa prejavila o. i. aj v prípade riaditeľa talianskej centrálnej banky A. Fazia, ktorý tak dlho bránil domáce banky, až ho to priviedlo pred prokurátora?
-- Som v pomerne nevhodnej pozícii, ak sa mám vyjadrovať o Taliansku, ktoré je krajinou nášho vlastníka. Ale vo všeobecnosti -- ak ochrana konkrétneho teritória vedie k tomu, že hospodárska sféra je silná a sebestačná, tak vďakabohu za to. Horšie je, ak ochranárske princípy a pravidlá bránia konkurencii či rozvoju trhu, ale nepoznám taliansky bankový trh do tej miery, aby som to dokázal objektívne posúdiť.
Veľa sa v súčasnosti hovorí o druhej bazilejskej dohode. Čo si myslíte, bude prínosom?
-- Ako pobočka máme istú výhodu v tom, že do celého procesu nie sme priamo zatiahnutí, pretože Bazilej II. sa rieši na úrovni materskej banky a celej skupiny. Ale ako človek, ktorý v oblasti riadenia rizík pracuje roky, si myslím, že otázka kvantifikácie hlavných operačných rizík a pripravenosti banky na ich zvládnutie je veľmi zaujímavá a dôležitá. Problém je v tom, že ide o vysoko sofistikovanú reguláciu, ktorá sa bánk dotkne nielen vo finále v rámci kapitálu, ktorý budú musieť alokovať na krytie spomínaných rizík, ale aj v rámci vybudovania potrebného systému a procesov, ktoré budú toto riziko monitorovať a riadiť. Sama idea je dobrá.
Ale americké banky nie sú ňou práve nadšené ...
-- Je otázka, do akej miery môže človek porovnávať európsky a americký systém, americký spôsob života nielen súkromný, ale hlavne firemný. Predsa len, Európa je iná, zviazanejšia, výraznejšie regulovaná, nie vďaka Európskej únii, ale kvôli historickým koreňom. Čiže otázka konsenzu je podmienená aj akceptáciou štýlu a vnímania, pochopenia pre fungovanie iných entít.
Aký je váš názor, kedy Česká republika zavedie euro a -- je kam sa ponáhľať?
-- Už som spomínal, že som euroskeptik a aj keď s naším pánom prezidentom v mnohom nesúhlasím, pokiaľ ide o zbytočnosť zhonu pri zavádzaní eura, som s ním zajedno. Zavedenie eura bude mať obrovské výhody pre firmy, ktoré sa pohybujú na medzinárodných trhoch, nech sú to exportéri alebo dovozcovia. Jedna mena im pomôže. Pre banky to bude znamenať, že budú robiť oveľa menej výmenných transakcií, ktoré dnes robia v rámci existencie rôznych národných platidiel, v tom aj eura, čo ovplyvní štruktúru ich výnosov. Podstatnejší je však makroekonomický dosah. Osobne sa domnievam, že rovnaká mena a rovnaký úrokový režim pre krajiny, ktoré vykazujú rôznu dynamiku rozvoja, predstavujú brzdu. Taliani sami tvrdia, že bolo chybou vstúpiť do eurozóny a dnes hovoria, že by mali radšej vyššie úrokové sadzby za cenu vyššej inflácie. Európa ako celok na jednotnú menu nebola pripravená, rozdiely od severu na juh a od východu na západ sú až príliš veľké na to, aby boli zastrešené jednou menou. A čo sa týka dátumu -- vláda s ČNB sa údajne dohodli, že ním bude rok 2010. Všetci ekonómovia sa v tejto súvislosti vyjadrujú v tom zmysle, že pôjde skôr o politické rozhodnutie, za predpokladu plnenia ekonomických kritérií.
Euru narástli v posledných rokoch krídla, najmä pokiaľ ide o výmenný kurz oproti doláru. Ako sa podľa vás bude ďalej vyvíjať vzťah oboch mien?
-- Dnes, pri globalizovanej ekonomike, je veľmi ťažké predikovať vývoj kurzov, i vo vzťahu euro -- dolár. Veľký vplyv na svetové peňažné vzťahy bude mať celkom iste ekonomický a finančný vývoj v Číne, ktorá predstavuje obrovský trh a stáva sa globálnym činiteľom svetového hospodárstva. Dôležitá je takisto odpoveď na otázku, ako dlho sa bude ešte cena ropy kótovať v amerických dolároch, t. j. či a kedy sa bude kótovať aj v eurách; premenných veličín je relatívne mnoho.
Na záver -- kedysi sa hovorilo, že zlato je istotou, neskôr sa však názory ekonómov na úlohu zlata v peňažnom systéme podstatne zmenili... Dnes ceny zlata rekordne stúpajú -- o čom to svedčí?
-- Som presvedčený, že ústup od zlatého štandardu bol chybou, pretože dovtedy, kým tento štandard fungoval, existovala nejaká hodnota, od ktorej sa odvíjali potom všetky ďalšie. Dnes to tak nie je. To, že cena zlata stúpa, môže byť dané dvoma faktormi. Buď zvýšenou spotrebou v priemysle -- ako to v poslednom čase vidíme aj pri ostatných kovoch -- alebo aj tým, že ľudia si znovu uvedomujú hodnotu tohto drahého kovu a skutočnosť, že keby nedajbože došlo k nejakej všeobecnej kríze -- trebárs teraz sa hovorí o nebezpečenstve pandémie vtáčej chrípky, ktorá môže spôsobiť aj ekonomický kolpas -- tak, samozrejme, kúsok žltého pliešku sa vždy dá ľahšie vymeniť za kus chleba než, povedzme, nejaký kus papiera. Zlato považujem stále za vhodnú investíciu.