Svetové centrálne banky chcú investovať značnú časť svojich devízových rezerv do rizikovejších aktív. V hľadáčiku majú akcie, čo pôjde na úkor dlhopisov. Hoci strážcovia menovej politiky sú už jasne rozhodnutí, vplyv tohto kroku na svetové meny zďaleka taký jasný nie je.
Pravdepodobne najohrozenejšou menou v tomto smere je americký dolár. Celkové známe rezervy centrálnych bánk sa odhadujú na 4,75 bilióna dolárov. Devízové rezervy z toho tvoria 3,151 bilióna dolárov, z čoho je až 65,6 percenta aktív denominovaných práve v americkej mene. Centrálni bankári sa začali viac správať ako trhovo orientovaní inštitucionálni investori a zaujímajú sa o skladbu svojich rezerv a ich vplyv na devízové trhy.
Úvahy o diverzifikácii rezerv sa objavovali už dávnejšie, po výraznom znehodnocovaní dolára v druhej polovici minulého roku sa však javili čoraz reálnejšie. Zelená bankovka začala strácať pôdu pod nohami po zastavení viac ako dvojročnej série zvyšovania úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. Zdražovanie peňazí bolo hlavnou podporou pre dolár. Keďže pritvrdzovanie menovej politiky za Atlantikom sa skončilo, zatiaľ čo v Európe pokračuje, dolár postupne prichádza o výhodu meny s vyšším úročením. Investori sa ho začali zbavovať a orientovali sa na iné meny, predovšetkým rozvíjajúcich sa krajín.
Podľa Davida Blooma, šéfa devízového výskumu a stratégie v londýnskej banke HSBC, centrálne banky sú zaplavené rezervami a pomaly nevedia, čo s nimi. Nakupujú širšie spektrum devíz a snažia sa ich rozložiť do viacerých aktív než kedykoľvek predtým. "Existuje množstvo premenných a žiadne stanovené pravidlo," vysvetľuje Stephen Jen, šéf devízových stratégií v Morgan Stanley. Podľa neho však existuje vzťah medzi devízami a ich umiestnením. Ako vodidlo označil globálny podiel trhovej kapitalizácie. 40 percent svetových akcií je v USA. V eurozóne je to iba 18 percent, v Japonsku 13 a vo Veľkej Británii iba deväť percent. Na trhu s vládnymi dlhopismi patrí Spojeným štátom 35 percent trhu, Japonsku 27, eurozóne 20 percent a vo Veľkej Británii necelé tri percentá.
Predovšetkým pre ázijské centrálne banky, hľadajúce vyššie výnosy, môže byť zaujímavejšie investovať do rozvíjajúcich sa trhov ako do USA. "Nemyslím si, že tu ide o súboj dolára s eurom, ale skôr hlavné svetové meny proti menším a regionálnym, prípadne akcie oproti dlhopisom," vysvetľuje Stephen Jen. Jim O´Neill, hlavný ekonóm Goldman Sachs, súhlasí s tým, že zvýšený záujem centrálnych bánk o vyššie výnosy z prebytočných rezerv je dobrou správou pre cenné papiere a riskantnejšie aktíva na úkor likvidnejších investícií. Tým môže utrpieť dolár, pretože väčšina likvidnejších aktív je v americkej mene. Prechod k agresívnejšej investičnej politike centrálnych bankárov potvrdzujú aj viacerí analytici.
Príkladom je Nórska centrálna banka, ktorá spravuje národný penzijný fond určený na hromadenie peňazí z predaja ropy pre budúce generácie. Banka plánuje umiestniť 60 percent aktív do rizikovejších cenných papierov. Fond v súčasnosti investuje 40 percent aktív do akcií a 60 percent do dlhopisov. Vo fonde sa vďaka vyšším cenám ropy nahromadilo viac ako 265 miliárd dolárov. Ešte viac peňazí z predaja čierneho zlata naakumulovali Rusi v takzvanom stabilizačnom fonde, kde sa momentálne nachádza 283 miliárd dolárov. Správca fondu sa rozhodol investovať do rizikovejších, ale výnosnejších cenných papierov. Riskantnejšiu politiku chcú aj strážcovia peňazí v Singapure, Južnej Kórei a Spojených arabských emirátoch. "Na mieste je otázka, prečo k tomu nepristúpili skôr. Sú to však štátne peniaze, takže banky si musia byť isté, že ich investujú správne," hovorí O´Neill.
Opačným smerom sa vybrala čínska centrálna bank, ktorej rezervy prevýšili závratný bilión dolárov. Banka ich chce diverzifikovať medzi meny a ďalšie aktíva. Hoci štruktúra čínskych rezerv nie je známa, odhaduje sa, že 70 percent je v dolároch. Väčšinou v pokladničných poukážkach a štátnych obligáciách.
StoryEditor