Vydavateľstvo IURA Edition prinieslo na prelome rokov na pulty kníhkupectiev monografiu Kolektívne investovanie autorov Boženy Chovancovej a Vladimíra Bačišina, ktorí pôsobia na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Publikácia sa venuje teórii portfólia, ktorej ťažiskom je optimálna alokácia zdrojov, kapitálu s cieľom dosiahnuť maximálny výnos z vložených prostriedkov. Jej hlavným predstaviteľom je aj nositeľ Nobelovej ceny (1990) H. Markowitz. V jeho šľapajach pokračovali ďalší ekonómovia, ktorí sa venovali hlavne problematike oceňovania portfólia a tvorbe efektívnych modelov. K nim patria predovšetkým W. F. Sharpe a G. J. Alexander.
Odhad rizika každého výnosu je kritickým a najošemetnejším bodom celej analýzy portfólia. Autori sa preto v monografii venujú problematike merania a rozloženia rizika v dvoch modeloch -- modeli Sharpa a CAPM (Capital Asset Pricing Model).
Monografia sa podrobne venuje podstate kolektívneho investovania. Definujú ho ako podnikateľskú činnosť, na základe ktorej dochádza k zhromažďovaniu peňažných prostriedkov od vopred neurčitého a neobmedzeného okruhu právnických a fyzických osôb. Základnou entitou kolektívneho investovanie je fond. Vzhľadom na veľmi širokú ponuku fondov vo svete, ale i u nás je nevyhnutné, aby investor poznal aj hodnotenie jednotlivých fondov, ktoré realizujú na základe dôsledných analýz nezávislé ratingové agentúry. Preto sa autori venujú popisu hodnotenia finančných nástrojov, ktoré umožňujú porovnanie jednotlivých fondov z hľadiska nielen výnosov, ale aj miery rizika.
Fondy sa dajú porovnávať aj podľa iných ukazovateľov. Jedným z nich je index. Je to súhrnný ukazovateľ, ktorý vyjadruje smer vývoj, stav kapitálového trhu, resp. jednotlivých segmentov. Tento ukazovateľ je štatistickou veličinou, ktorá zachytáva zmeny v portfóliu určitého druhu aktív.
Rast akciových trhov najmä v 90. rokoch minulého storočia vyvolal veľkú explóziu v oblasti kolektívneho investovania. Standard and Poor´s evidoval na prelome tisícročia viac ako 40 000 fondov v celosvetovom meradle, čo je viac ako počet akciových titulov obchodovaných na Wall Streete. Fondový priemysel obhospodaruje veľkú časť svetových finančných aktív, pričom dominantné postavenie na tomto trhu majú USA.
Primeranú pozornosť autori venujú problematike postavenia penzijných fondov na kapitálových trhoch. Penzijné fondy majú charakter finančných sprostredkovateľov. Zhromažďujú peňažné prostriedky kvôli akumulovaniu a správe kapitálu pre výplatu budúcich penzijných dávok. Fondy sa stávajú významným hráčom na kapitálových trhoch v Európe. Monostrafia sa preto venuje vývoju tohto segmentu finančných služieb aj na starom kontinente. V priebehu 90. rokov sa priemysel podielových fondov stal najrýchlejšie rastúcim odvetvím vo finančnom sektore európskych krajín. Hodnota majetku v podielových fondoch sa zvýšila z menej ako 500 miliónov EUR na začiatku 90. rokov na 4,3 bilióna EUR na konci roku 2002.
Posledná kapitola publikácie sa venuje stručnému pohľadu na vývoj kolektívneho investovania na Slovensku. Prvé podielové fondy na Slovensku, presnejšie v bývalom Československu, vznikli na základe zákona o Štátnej banke Československej. Zhromažďovali finančné prostriedky, ktoré investovali do cenných papierov, nehnuteľností a umeleckých predmetov. Prvé investičné fondy vznikli na základe zákona o prevode majetku štátu na iné osoby z roku 1991. Ich primárnym cieľom bolo nadobúdanie akcií privatizovaných podnikov. Monografiu uzatvára stručný anglicko-slovenský výkladový slovník z oblasti investičných a podielových fondov.
StoryEditor