Asociácia obchodníkov s cennými papiermi je záujmové združenie obchodníkov s cennými papiermi a bánk. Záujmy týchto inštitúcií ochraňuje od roku 1994. Jej cieľom je stabilizovať podnikateľské prostredie pri poskytovaní investičných služieb a stanovením vysokých štandardov prispieť k dôvere investorov v tento dôležitý segment ekonomiky.
V súčasnosti prebieha proces prelicencovania obchodníkov s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Ako tento proces prebieha a ako ho hodnotí Asociácia obchodníkov s cennými papiermi?
- Požiadavky nového zákona prinášajú pre obchodníkov výrazné zmeny a náročnosťou na organizačné predpoklady ich zaraďujú skôr k bankám. Prispôsobenie vyžaduje vypracovanie veľkého množstva interných materiálov a postupov, ktoré sa postupne predkladajú Úradu pre finančný trh. Ten ich veľmi podrobne posudzuje, takže proces sa neúmerne predlžuje. Nebankoví obchodníci pociťujú nerovné zaobchádzanie v porovnaní s bankami, ktorým boli povolenia udelené kampaňovito už v decembri, kým prelicencovaných obchodníkov je len zopár. S obchodnými činnosťami sa totiž v bankách nezaoberá viac ľudí, ako u najmenších obchodníkov, ktorým úrad vytýka personálne poddimenzovanie.
Zníži sa počet obchodníkov s cennými papiermi po prelicencovaní?
- Počet obchodníkov sa zníži dosť výrazne. V minulosti pôsobili ako obchodníci s cennými papiermi mnohé firmy, ktoré však skutočnými obchodníkmi s cennými papiermi nikdy neboli. Príčin je viac. Podľa pôvodného znenia zákona bolo licencovaným podnikaním obchodovanie s cennými papiermi, to znamená aj ich opakovaný nákup a predaj. Pritom kupovať alebo predávať cenné papiere mohol ktokoľvek. Hranica nebola zo zákona jasná, preto mnohé firmy získavali povolenie obchodníka len na splnenie nejakého cieľa.
Aká budúcnosť čaká obchodníkov s cennými papiermi na Slovensku po prijatí nového zákona, v čom budú musieť zmeniť svoju činnosť oproti doterajšej?
- Zákon o cenných papieroch platí už od 1. januára 2002 a prispôsobuje slovenské podmienky podmienkam EÚ. Myslím, že tento zákon a vôbec regulácia v EÚ nesedí na rozmer slovenského trhu. Výrazne totiž zvyšuje prevádzkové náklady obchodníka, na ktoré musí najprv obchodník zarobiť. Priemerná výška investície slovenského investora je podstatne menšia ako investora z bohatších krajín. Jedna veľkosť proste nesedí všetkým. Ale k zmenám. V prvom rade rozdeľuje obchodníkov do 3 kategórií podľa veľkosti ich kapitálu. V druhom rade striktne oddeľuje obchody na vlastný účet a klientske obchody, klientske prostriedky od vlastných prostriedkov obchodníka. Tým podstatne zvyšuje ochranu investora. Ďalšou povinnosťou je dodržiavanie primeranosti vlastných zdrojov. To znamená, že obchodník nemôže donekonečna zvyšovať riziko svojich operácií, pokiaľ ich nie je schopný pokryť dostatkom vlastného kapitálu. To nesporne prispieva k bezpečnosti celého systému. Pozitívom je, že sa podstatne prísnejšie a aj presnejšie pomenovali povinnosti obchodníka voči klientom. Poslednou zmenou je ochrana aktív zverených obchodníkovi kompenzačnou schémou - garančným fondom investícií. Je to obdoba Fondu ochrany vkladov v bankách. Čo je ale podľa mňa zrejmým negatívom, je rozbujnená povinnosť rôznych hlásení a rast byrokracie. Činnosti, ktoré boli schopní zabezpečiť a 10 rokov zabezpečovali 3 ľudia, teraz musia zabezpečovať desiati. Veci sa ale zmenia aj po obchodnej stránke, obchodníci sa budú viac špecializovať na jednotlivé investičné nástroje a jednotlivé činnosti.
Aké nové povinnosti čakajú na obchodníkov s cennými papiermi po vzniku centrálneho depozitára?
- Nenazval by som to novými povinnosťami. Jednoducho tak ako doteraz, uzavretý obchod musí byť vyrovnaný. Kupujúci musí dostať cenné papiere a predávajúci peniaze. Táto funkcia bola doteraz rozdelená medzi viaceré inštitúcie, centrálny depozitár by ich mal zlúčiť do jedného systému. Podobne umožní vedenie cenných papierov u obchodníka, čím na jednej strane zvýši bezpečnosť, na druhej strane umožní obchodníkom zlepšiť služby správy cenných papierov. Nepríjemnosťou sú náklady. Len vstupný poplatok do centrálneho depozitára, ktorý bude pôsobiť na členskom princípe podobne ako burza, dosiahne asi 1 milión korún. S ďalšími nákladmi je potrebné rátať pri prevádzke. Samozrejme, systém musí obchodník zvládnuť a obslúžiť príslušným personálom a technikou.
Nový zákon o cenných papieroch a investičných službách sa podľa názoru ľudí - najmä z radov obchodníkov s cennými papiermi - až príliš venuje obchodníkom a málo emitentom. Je to podľa vás v poriadku?
- Emitenti prinášajú do systému rovnaké riziko ako obchodníci. S kapitálom investorov podnikajú v skutočnosti emitenti a nie finanční sprostredkovatelia. Aj keď obchodníci mali nesporne vplyv na nafúknutie bubliny technologických akcií, za podvodné účtovné praktiky ich rozhodne nemožno viniť. Mám pocit, že etika emitentov je na Slovensku nižšia ako u väčšiny obchodníkov. Majoritní akcionári stále na investorov pozerajú ako na škodnú, ktorá ich chce pripraviť o ich majetky. To sa dá dokumentovať sťahovaním akcií z burzy, aj neochotou dodržať zákonné podmienky verejných ponúk, alebo okrádanie investorov prelievaním aktív. Čo je najhoršie, takto sa správajú aj firmy ovládané zahraničným kapitálom. ÚFT má na ochranu investorov pred podobnými praktikami slabé kompetencie a často aj nechuť ich použiť. Žiadny príspevok do garančného fondu investícií neochráni pred zverejnením vysokého predbežného zisku a následne jeho roztopeniu v opravných položkách, ako sa to stalo u nás v niekoľkých významných spoločnostiach minulý rok.
Pre obchodníkov s cennými papiermi je obchodovanie s cennými papiermi biznis. Na to, aby mohli byť v tomto biznise úspešní ,potrebujú ďalšiu skupinu účastníkov trhu, investorov a emitentov. Ako ich podľa vášho názoru na náš kapitálový trh prilákať?
- Investorov láka investičná príležitosť, emitentov dostupný kapitál. Lákadlom pre investorov je nesporne úrokový diferenciál dlhopisových aktív v slovenských korunách oproti aktívam v iných menách a predpoklady dlhodobého zhodnocovania koruny. Na slovenský trh, s výnimkou štátu, toho emitenti veľa neumiestnia ani v budúcnosti. Podnikov v slovenských rukách, ktoré by sa financovali na domácom kapitálovom trhu, je žalostne málo. Tých niekoľko emisií podnikových dlhopisov, ktoré boli vydané aj z dôvodu daňových arbitráži voči úverom, stratí opodstatnenie. Podniky zahraničných vlastníkov si prinášajú financovanie z domovských krajín. Nové verejné emisie akcií môžete spočítať na prstoch jednej ruky. Na druhej strane finančné trhy sú medzinárodné a s liberalizáciou devízového režimu sú plne otvorené pre slovenských investorov a ponuka je obrovská a nepreberná. To, samozrejme, dáva šance aj tuzemským obchodníkom, aj keď so vstupom do EÚ budú vystavení veľkej konkurencii. Bratislava sa teda nikdy nestane dôležitejším finančným centrom.
Inštitúcie, ktoré by mali trhu slúžiť, sú najmä stredisko cenných papierov, ktoré sa transformuje na centrálneho depozitára, burza a Úrad pre finančný trh. Ako hodnotíte ich postavenie a činnosť v zmysle novej legislatívy?
- Existujúcimi inštitúciami je štruktúra trhu štandardná. Ale z pohľadu na skutočnosti, ktoré som uviedol, bude mať burza aj centrálny depozitár v budúcnosti len minimálny význam a len Úrad pre finančný trh sa zaradí do systému obdobných inštitúcií v rámci EÚ a to bez ohľadu, či zostane samostatným alebo sa začlení do štruktúr NBS. Čo je vážnym problémom, výkonní pracovníci úradu nedisponujú takmer žiadnou praxou z pôsobenia na finančnom trhu. Centrálny depozitár by sa podľa mňa mal zamerať na minimalizáciu nákladov, lebo tých pár emisií, ktoré budú mať na Slovensku nejaký obchodný potenciál, sa bude s nižšími nákladmi obchodovať v zahraničí.
V súvislosti s dôchodkovou reformou by v druhom pilieri mali vzniknúť penzijné fondy, ktoré by mali investovať nemalé sumy na kapitálovom trhu. Čo to bude znamenať pre obchodníkov s cennými papiermi?
- Dôchodková reforma určite podporí jednu stranu obchodu, stranu dopytu. Penzijné fondy ale vzhľadom na nedostatok príležitostí v tuzemsku, presunú svoje investície z veľkej väčšiny do zahraničia. Zakladateľmi dôchodkových inštitúcií budú silné finančné inštitúcie, ktoré vo svojej skupine už obchodníka majú, takže výraznejší rast klientely pre obchodníkov dôchodková reforma nevygeneruje. To by, samozrejme, neplatilo v prípade zrovnoprávnenia účtov u obchodníkov s inými formami v treťom - dobrovoľnom pilieri dôchodkovej reformy.
Ako hodnotíte prebiehajúcu dôchodkovú reformu?
- Prvý pilier, aspoň podľa návrhu zákona, sa zdá v poriadku. Uvidíme, čo z neho urobia poslanci. Druhý pilier sa mi už páči menej. Presun invalidného a pozostalostného poistenia na súkromné inštitúcie považujem za zvýšenie rizika a nákladov podobne, ako to bolo pri povinnom zmluvnom poistení áut. Podobne sa mi zdá, že zaťaženie dôchodkových správcovských spoločností povinnosťou naháňať neplatičov znamená len výrazný rast nákladov. Samotný výber sporenia by som asi ponechal na Sociálnej poisťovni so štátnym represívnym aparátom v pozadí. Podobne nevidím veľké šance u 70-ročného dôchodcu, aby sa domáhal svojich práv na súde, ak sa dôchodková správcovská spoločnosť rozhodne z rôzneho dôvodu nevyplácať dôchodok. Dôchodkové správcovské spoločnosti by sa mali koncentrovať na zhodnocovanie úspor v dôchodkových fondoch a nevidím dôvod, prečo by to nemohli byť súčasné správcovské spoločnosti podnikajúce úplne v duchu EÚ princípov. Poplatky za správu navrhnuté v zákone považujem za veľmi nízke, návratnosť investícií pre akcionárov dôchodkových správcovských spoločností je veľmi vzdialená.
Tretí pilier, ktorý má byť len miernou modifikáciou druhého so štátnou dotáciou, sa mi už nepáči vôbec. Chápem síce purizmus tvorcov daňovej reformy, ale dotácia tým, ktorí na III. pilier budú mať, vyplácaná z rozpočtu namiesto, napríklad, nezdaňovaním výnosov z dôchodkových úspor je priam asociálna. Kumulovať II. a III. pilier v dôchodkových správcovských spoločnostiach je rovnakou kumuláciou rizika, ktorú tvorca zákona nechce podstúpiť pri správcovských spoločnostiach. Z tretieho piliera už vôbec nemali vypadnúť bežné inštitúcie kolektívneho investovania, životné poisťovne a, samozrejme, obchodníci s cennými papiermi. Myslím ale, že existuje ešte veľký priestor na zmeny.
Obchodníci s cennými papiermi si najmä v minulosti medzi bežnými ľuďmi neurobili dobré meno. Čo bolo toho príčinou a ako môžu dnes obchodníci získať späť dôveru drobných investorov?
- Takto by som to negeneralizoval. Myslím, že existuje celý rad obchodníkov, ktorí svoje meno budujú kvalitnými službami počas dlhého obdobia. Vyskytlo sa veľa parazitov, ktorí jednoducho využívali neinformovanosť ľudí, čo často mohlo hraničiť až s trestnou činnosťou. Aktivity mnohých firiem súviseli s privatizáciou, so získavaním majoritných podielov za každú cenu, alebo sa pustili do politických obchodov. K celkovému poklesu mravov prispela aj legislatíva, správanie sa štátnych orgánov, chýbajúci fungujúci dohľad a pravdepodobne aj korupcia.
Ako rieši asociácia "čierne ovce" vo svojich radoch?
- Asociácia má viacero možností od udelenia pokuty až po vylúčenie člena s možnosťou veľmi nepriaznivej publicity. Nie je ale skutočnou samoregulačnou organizáciou, ktorá je oprávnená dohliadať na činnosť svojich členov v štýle NASD (Národná asociácia obchodníkov s cennými papiermi v USA). Pomerne úzko spolupracujeme s Úradom pre finančný trh a zverejňovaním názorov prispievame k zlepšovaniu mravov.
Vyplatí sa vôbec o dôveru drobných bojovať? Nie je výhodnejšie obracať sa priamo na veľkých investorov?
- Investičné firmy môžu efektívne fungovať pri obsluhe veľkých investorov, tak isto ako pri poskytovaní služieb malým investorom. Otázka je v kritickej mase. Dokladá to svetový boom "discount brokerov" v minulom období. Samozrejme, na Slovensku je tých drobných investorov málo napriek kupónovej privatizácii, ktorá ich mala vygenerovať. Súvisí to s veľmi tenkou strednou vrstvou, z ktorej sa individuálni investori regrutujú, a ktorú, žiaľ, minulá ani súčasná politika veľmi nepodporili. Pre drobných investorov, samozrejme, existujú aj iné nástroje, napríklad podielové fondy, ktoré sú aj na Slovensku dobre dostupné.
Aké služby verejnosti poskytujú v súčasnosti obchodníci s cennými papiermi?
- Služby treba rozdeliť medzi služby pre individuálnych klientov, podniky a finančné inštitúcie. Pre obyvateľstvo je to predovšetkým obstaranie investícií do finančných nástrojov, investičné poradenstvo a aktívna správa klientových aktív, privátne bankovníctvo. Služby pre podniky okrem obchodných aktivít zahŕňajú poradenstvo pri financovaní, emisie cenných papierov a ich umiestňovanie, alokovanie zdrojov podnikov a zabezpečovacie operácie a poradenstvo spojené s fúziami a preberaním podnikov. Pre inštitúcie sú to analytické činnosti spojené s investičnými príležitosťami a vývojom trhu. Samozrejme, nie každý je expertom na všetko, preto by sa klient mal pýtať na skúsenosť v jednotlivej oblasti.
| Ing. Igor Hornák, CSc., je predsedom výkonného výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi už tretie dvojročné funkčné obdobie. Na kapitálovom trhu aktívne pôsobí nepretržite od roku 1993. V roku 2000 bol ocenený titulom Osobnosť na kapitálovom trhu, ktorý udeľuje Burza cenných papierov. |