Pozoruhodný príbeh mladého južanského chlapca, ktorý premohol Wall Street a stal sa dôverníkom 6 amerických prezidentov, je naozaj unikátny. Bernard Baruch, finančník, štátnik a poradca prezidentov pôsobil v politike vyše 40 rokov, hoci nikdy nekandidoval na žiaden úrad.
Bernard Baruch sa narodil v Južnej Karolíne v r. 1870. Jeho otec bol nemecký prisťahovalec, ktorý prišiel do Ameriky v r. 1855, aby nemusel narukovať do pruskej armády. No armáde sa nevyhol, keď bol počas občianskej vojny poľným štábnym chirurgom generála Roberta E. Leeho pre armádu konfederácie. V roku 1881 sa rodičia presťahovali do New Yorku, kde Baruch v roku 1889 absolvoval College of New York. Začínal ako poslíček v maklérskej firme AA Housman &Co., kde zarábal 3 doláre týždenne. V tých časoch približne 60 % všetkých spoločností na burze bolo v železničnom odvetví. Tu sa aj prvýkrát popálil a stratil vyše 8 000 dolárov, ktoré si požičal od otca na špekulácii so železnicou pri jazere Erie. Nebol to jeho jediný omyl a v prvých rokoch zakúsil veľa strát z obchodovania. Nevzdal sa a poučil sa zo svojich chýb, kým neprišiel na správnu metódu špekulácie. Začal držať v rezerve hotovosť a príliš sa nevystavoval riziku 10 až 20 % marže toho obdobia.
O štyri roky neskôr ako 25-ročný bol mladším partnerom vo firme, avšak tak divoko špekuloval na trhu, že nezarobil žiadne peniaze. Prevrat pre neho nastal počas špekulácie na trhu s cukrom, kde zarobil 60 000 dolárov a za 18 000 dolárov (dnešných $ 430 000) si kúpil členstvo (seat) na burze v New Yorku. Špekulácia, ktorá ho posunula k prvému miliónu, bola náhodná a spojená s posvätným židovským sviatkom Jom Kippur.
Prvý milión
V septembri 1901 bol Baruch presvedčený, že na trhu je nadbytok medi, a tak začal predávať nakrátko akcie Amalgamated Copper. No jeho matka mu istého dňa pripomenula, že nasledujúci deň je Jom Kippur a nesmú sa konať žiadne obchodné transakcie. Hoci otáľal, nakoniec sa rozhodol, že sviatok dodrží a príde k nej. Keby bol Baruch zostal na burze, pravdepodobne by uzavrel svoje krátke pozície a zobral malý zisk. Nasledujúci deň ignoroval niekoľko telefonátov a telegramov od priateľov, ktorí mu radili zobrať profit a pozíciu uzavrieť. Z novín sa neskôr dozvedel, že hoci firma vyhlásila dividendy, akcie sa zlomili. Počas niekoľko hodín, čo strávil s matkou a dodržal svoj sľub, stal sa milionárom. Svoje krátke pozície nakoniec držal niekoľko mesiacov, až kým cena klesla na 60 dolárov a pozíciu uzavrel so ziskom okolo 700 000 dolárov. Vo svojej autobiografii "Baruch: My own story“ o tých časoch píše: "Ako 32-ročný som mal 100 000 dolárov na každý rok svojho života a mal som ich v hotovosti.“
V roku 1903 už mal vlastnú maklérsku firmu a vyslúžil si povesť "vlka samotára na Wall Street“, pretože sa odmietal pripojiť k iným maklérskym domom. V roku 1905 kúpil barónstvo Hobcaw, 70 km2 (17 500 akrov) na pobreží Južnej Karolíny. Pôvodne bolo súčasťou koloniálneho majetku darovanému barónovi Carteretovi v r. 1718 kráľom Jurajom II. Baruch opisuje Hobcaw takto: "Je prirodzené, že som sa v r. 1905 chopil príležitosti a kúpil v mojej rodnej Južnej Karolíne barónstvo Hobcaw, ktorého piesočnaté pláže a slané močiare ponúkali najlepšiu poľovačku na kačice v Spojených štátoch so svojimi štyrmi riekami, zátokou oplývajúcou rybami, panenskými lesmi a žiadnym telefónom. Dlhé roky jediná cesta k sídlu bola len po vode, približne 3 míle od Georgetownu.“ Od r. 1906 vlastnil Baruch aj wolfrámové bane pri mestečku Atolia v Mohavskej púšti v Kalifornii. Kedysi prosperujúca komunita 4 000 obyvateľov sa stala mestom duchov, keď po prvej svetovej vojne už volfrám nebol považovaný za strategický materiál. V r. 1907 s bratom kupuje medzinárodnú spoločnosť Hart H. Hentz &. Co., s kanceláriami na Wall Street, v Paríži, Londýne, Berlíne a ďalších mestách. Naďalej špekuluje na trhu s cukrom, meďou, kaučukom, cínom, zinkom a ďalšími komoditami. Do r. 1910 sa mu podarilo nazhromaždiť značné imanie a stať sa jedným z finančných lídrov na Wall Street.
Zo špekulanta štátnik
Po vypuknutí 1. svetovej vojny jeho dobre premyslený plán na mobilizáciu obrany krajiny z r. 1915 upútal pozornosť demokratickej administratívy v Bielom dome. V r. 1916 slúžil v poradnom výbore národnej bezpečnosti prezidenta Woodrowa Wilsona. Výbor bol vytvorený, aby zistil, aké deficitné materiály budú USA chýbať v prípade vojny s Nemeckom. V r. 1917 Baruch slúžil v Komisii spojencov pre nákup, kde mal na starosti všetky nákupy materiálu v USA pre spojencov. V r. 1918 sa stal predsedom Rady vojnového priemyslu, kde zohral významnú úlohu pri rýchlom nabehnutí amerického priemyslu na vojnovú výrobu. Hoci Spojené štáty nedokončili svoju priemyselnú reorganizáciu a vyrábali vojnový materiál v požadovanom množstve až pred koncom vojny, Baruchovi sa podarilo skoordinovať americkú ekonomickú moc prvýkrát v dejinách krajiny. Ako Wilsonov ekonomický poradca sa zúčastnil v r.1919 na mierových rozhovoroch vo Versailles, kde sa spoznal s Winstonom Churchilom. Baruch varoval pred uvalením príliš ťažkých reparácii na Nemecko, ale nikto ho nepočúval. Po prvej svetovej vojne Baruch aktívne pôsobil v administráciách prezidentov Hardinga, Coolidgea a Hoovera v rôznych otázkach hospodárskej politiky. Bol členom blízkeho okruhu poradcov prezidenta Roosevelta v jeho programe "Novej dohody“ v boji proti veľkej hospodárskej kríze.
Začiatkom 30. rokov Baruch vyzýval k zvyšovaniu zásob kaučuku a cínu, ktoré sú potrebnými surovinami pre vojnu. Baruch predpokladal, že Spojené štáty môžu byť zatiahnuté do 2. svetovej vojny a neustále nabádal na vybudovanie ozbrojených síl.
Hoci takmer 70-ročný, stále mal veľký vplyv na Kongres. No niektorí politici nerešpektovali jeho názory na zbrojenie, ktorým by USA reagovali na vzostup fašizmu v Európe a Ázii. Symbolom jeho nesúhlasu s nedostatkom rýchlosti a komplexnosti Rooseveltovej administratívy v rokoch 1938 - 1941 bolo, že Baruch "úradoval“ vo Washingtone na lavičke v parku Lafayette, oproti Bielemu domu. Často ho tam novinári pristihli diskutovať v uvoľnenej atmosfére o štátnych záležitostiach, pričom mu prischla prezývka "štátnik z parkovej lavičky“.
Keď sa búrkové mračná 2. svetovej vojny priblížili, navrhol niekoľko hospodárskych opatrení vrátane plánov priebežného platenia daní, moratória na zvyšovaniu nájmu a programu syntetického kaučuku. Po japonskom útoku na Pearl Harbor bol vyzvaný prezidentom Rooseveltom, aby opäť pomohol vojnovému úsiliu USA, pretože dobre poznal národné hospodárstvo a jeho ekonomické zdroje. Ponúkol mu miesto ministra financií, ktoré Baruch odmietol a ostal v úlohe neoficiálneho poradcu. A práve "Baruchova správa“ pripravila pôdu pre vyriešenie strategickej krízy v r. 1942 s kaučukom, ktorá bola takým dôležitým faktorom pre rozhodujúce víťazstvo spojeneckých síl.
V roku 1946 prezident Truman vymenoval Barucha za zástupcu USA v OSN a požiadal ho sformulovať politiku povojnovej medzinárodnej kontroly atómovej energie. Baruchov plán na vytvorenie medzinárodnej agentúry na kontrolu jadrového zbrojenia však Sovietsky zväz zamietol a po šiestich mesiacoch vyjednávania Baruch na svoju funkciu rezignoval.
Studená vojna
Na slávnostnom prejave pri príležitosti odhalenia jeho portrétu v Snemovni reprezentantov v Južnej Karolíne 16. apríla 1947 povedal: "Nenechajme sa oklamať, dnes sme uprostred studenej vojny. Naši nepriatelia sú za hranicami, ale aj doma.“ Termín "studená vojna“ bol okamžite prijatý novinami a časopismi ako vhodný opis stavu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom: vojna bez boja a krvi, ale predsa len vojna. Tento výraz sa stal pojmom v jazyku diplomacie vyše 40 rokov. Počas vojny v Kórei vyzval Baruch na rozšírenie podpory rádia Hlas Ameriky na vyrovnanie sa s propagandou nepriateľa v zahraničí. Hoci bol väčšinu svojho života demokratom, v roku 1952 za prezidenta podporoval republikána Dwighta D. Eisenhowera. V jeho službách pokračoval naďalej ako externý poradca zahraničnej politiky.
Bernard Baruch pracoval posledné roky svojho života na svojich pamätiach a dobročinnosti, do ktorej ho kedysi nabádal jeho otec. Na pamiatku svojho otca, ktorý bol priekopníkom v hydroterapii v USA, daroval Universite Columbia milión dolárov. Finančne podporoval hlavne zdravotnícke školy a rehabilitačné projekty, pričom bol za celoživotné zásluhy veľkoryso odmeňovaný oceneniami a poctami.
Hoci svoj majetok zarobil na Wall Street, jeho najväčšou satisfakciou boli služby pre vlasť v priebehu oboch svetových vojen. Z príležitosti jeho 90. narodenín mu bola odhalená bronzová socha sediaca na lavičke v Lafayette Parku, neďaleko Bieleho domu vo Washingtone. Barónstvo Hobcaw, ktorého vzácnymi hosťami boli admirál Pershing, pani Wilsonová, prezident Roosevelt, Winston Churchill a ďalší, zostalo v súkromnom vlastníctve a dnes je z neho múzeum a environmentálne výskumné centrum.