Minulý rok začala ako Ľudová banka, ukončila ho už ako Volksbank Slovensko. O dôvodoch tejto zmeny ale aj ďalších plánoch, ktoré majú zvýšiť obľúbenosť banky, hovorí predseda predstavenstva Volksbank Slovensko Kurt N. Kapeller.
V bankovníctve pôsobíte vyše 30 rokov. Za ten čas sa tento biznis výrazne zmenil, aj keď podstata ostala rovnaká. Dokáže vás v bankovom sektore ešte niečo prekvapiť?
Nemôže ma prekvapiť už vôbec nič. V bankovníctve som zažil všetky rozumné aj nerozumné veci, ktoré sa môžu stať. (Možno poznáte známu vetu Alberta Einsteina, že Dve veci sú nekonečné -- vesmír a hlúposť ľudí.)
Ktoré obdobie považujete za najúspešnejšie?
V podstate sú to tri veľmi dôležité obdobia. Prvé je z môjho pôsobenia v Reiffeisenbank, kde som bol šéfom úverovej divízie. Druhým je obdobie, keď som sa dostal do skupiny Volksbank a tretím bol rok 2000, keď som začal pôsobiť v zahraničí.
Do Ľudovej banky ste prišli pred viac ako rokom. V akom stave ste našli banku?
Ľudová banka bola usporiadaná, solídna, univerzálna banka. Bola to milá banka, ktorá nebola zvlášť vyprofilovaná.
Kde by ste banku chceli vidieť napríklad o 5 rokov?
Chcel by som ju vidieť ako banku pre dynamický stredný stav krajiny. Týka sa to práve obyvateľstva, ktoré je veľmi široko zastúpené hlavne v tej oblasti, ktorá sa snaží byť strednou vrstvou. Samozrejme, nesmieme zabúdať na malé a stredné podniky. Verím, že táto skupina bude čoraz širšia. V tejto súvislosti by som chcel, aby Volksbank bola sexi.
Ste Rakúšan, ale na Slovensko ste prišli z maďarskej Volksbank Hungary. Môžete porovnať úroveň bankovníctva v Maďarsku a na Slovensku, prípadne s Rakúskom, kde ste tiež pôsobili?
Každá krajina má inú mentalitu ľudí, čo vidieť aj na údajoch o ich národnom hospodárstve. Bankovníctvo ako také je však v podstate rovnaké. Vidím tu len jeden rozdiel, a to, že Slováci sú sporivejší, zatiaľ čo maďarská mentalita je iná. Maďari si povedia: "Môžete mi všetko predať, ja idem do neba." Slováci sú skôr opatrnejší. Celkovo však v bankovníctve nových krajín Európskej únie nie sú veľké rozdiely. Mierne zaostávajú iba v efektivite. Pokiaľ mzdové náklady ešte nie sú také vysoké, nie je taký veľký ani tlak na efektivitu. To sa však podľa mňa čoskoro zmení.
Ktorá krajina má väčší potenciál, resp. ktorá má lepšie predpoklady pre tento biznis?
Krajiny, ktoré sú blízko k bývalej železnej opone, ako Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko, už nie sú rozvojovými krajinami, považujeme ich za rozvinuté. Medzi staršími členmi únie a novšími sú určite ešte rozdiely v kvalite života, najmä v regiónoch. Bratislava nie sú Košice, tak isto ako Budapešť nie je Debrecín.
Na konci minulého roku sa Ľudová banka premenovala na Volksbank, podľa svojho najväčšieho akcionára. Prečo ste sa rozhodli na tento krok?
Sme súčasťou medzinárodnej skupiny, ktorá má desať bánk v deviatich krajinách. Štruktúra vlastníkov siaha do Rakúska, Nemecka a Francúzska, pričom v jednotlivých bankách sú aj podiely z Talianska. Ide o to, aby sme vo všetkých krajinách vystupovali jednotne. Ľudová banka mala určitý problém s tým, že znela "ľudovo". Aj napríklad Volkswagen, ktorý má v názve časť slova ľudový, sa tiež už volá VW. Je to symbol toho, že sa banka mení.
Obchodný názov Ľudová banka možno znel "obyčajne", zvyknú si však podľa vás Slováci na Volksbank?
Som o tom presvedčený. Ľudia sú prispôsobiví, o čom svedčia aj výsledky prieskumu, ktorý sme si dali urobiť. Novým klientom to možno znie trošku exoticky, ale ja v tom nevidím žiadny problém. Navyše slovo Volksbank sme používali už aj predtým. Rebranding iba odstránil slová Ľudová a banka.
Od spustenia rebrandingu síce prešlo relatívne málo času, ale aké boli reakcie klientov a verejnosti?
Je to vždy ťažké povedať, ale my to vidíme veľmi pozitívne. Môže to však byť zákon kognitívnej disonancie, že to vnímame lepšie, než to v skutočnosti je. Je to ako keď jazdíte na BMW a vidíte okolo seba jazdiť iba samé "bavoráky". V každom prípade, súčasní klienti s novým názvom problém nemajú a noví nás berú ako banku, ktorá je súčasťou medzinárodnej skupiny.
Koľko bude trvať celý rebranding?
Realistický odhad je, že ju skončíme približne do leta. Nie je to však otázka peňazí, ale nápadov. Keď ste malou bankou, musíte byť rýchlejší, kreatívnejší a flexibilnejší.
Nakoľko je to náročná operácia, finančne aj časovo?
Celú operáciu pokrývame z riadnych marketingových nákladov. Samozrejme, vždy sa dá urobiť viac, ale myslím si, že v tejto chvíli komunikujeme dostatočne.
Bude zmena loga jedinou zmenou alebo môžeme očakávať aj ďalšie zmeny? Mení sa niečo v stratégii?
Novú stratégiu sme zvolili ešte na začiatku minulého roka. Prvým ťažiskom je financovanie nehnuteľností, čo znamená od projektového financovania až po hypotekárne úvery, jednoducho produkty zamerané na zvyšovanie kvality života ľudí. Druhým ťažiskom sú kreatívne produkty v oblasti vkladov a tretím je malé a stredné podnikanie. Určite nie sme masová banka, sme, takpovediac, butik.
Veľkosť nezvykne bývať prioritou pri privátnom bankovníctve. Pre vás by to mohla byť výhoda.
Treba si uvedomiť, čo je banka zaoberajúca sa privátnym bankovníctvom. Skutočné privátne banky sa starajú o klientov s minimálnym vkladom 500-tisíc až milión eur, čo na Slovensku veľmi nie je reálne. Ja to skôr chápem z hľadiska spokojnosti klientov a kvalitných služieb. Skupina Volksbank v Rakúsku má spomedzi ostatných bánk najvyššiu spokojnosť zákazníkov. To isté by sme chceli dosiahnuť aj na Slovensku. V banke sa držíme hesla: Kvalita služieb musí byť naším úspechom.
Na internetovej stránke banky uvádzate, že hlavnou filozofiou je nezávislosť, vysoká kvalita poskytovaných služieb, obozretné podnikanie a zdravé a efektívne obchody. Môžete to rozmeniť na drobné (byť konkrétnejší)?
Pre banku je najdôležitejšia likvidita. Klient musí mať vždy istotu, že dostane svoje peniaze. Kríza, ktorá vznikla na americkom trhu s nehnuteľnosťami, je v podstate kríza likvidity. Banka musí mať dostatok peňazí. Druhou dôležitou vecou je, že banka sa musí dopracovať k ziskom, ktoré zodpovedajú medzinárodným štandardom. V tomto roku budeme mať návratnosť kapitálu okolo 15 percent. V medzinárodnom obchode treba dosiahnuť 15 až 20 percent. Popri zdraví banky musíme dbať na to, aby bolo riziko správne rozložené. Aj z toho hľadiska sme veľmi zdravou bankou.
Nezávislosť znamená ponúknuť klientovi najlepší produkt na trhu. Ako je to vo vašom prípade? Nie ste limitovaní ponukou vašej bankovej skupiny?
Samozrejme, pre každú banku sú prioritou jej vlastné produkty. Navyše sme presvedčení o tom, že máme dobré produkty. Ale keď príde klient a povie, že chce nejaký iný fond, tak ho môže u nás dostať rovnako ako inde. Prioritou sú produkty našej skupiny, ale nie v takom zmysle, že by sme boli otrokmi vlastných produktov. V skupine Volksbank sú napríklad produkty, ktoré na Slovensku nezavedieme. Nemyslím si totiž, že by sa hodili na tento trh. Majitelia skupiny nás vnímajú ako toho, kto má na Slovensku predávať ich produkty, ale v tomto prípade si musím zastať pozíciu predsedu predstavenstva a to rozhodnutie urobiť.
V strednej Európe je trendom rozširovanie siete pobočiek. Aké máte plány s distribučnou sieťou?
Chceme sa uberať troma smermi. Prvým je kvalitatívne zlepšenie siete pobočiek. To znamená, že by sme chceli odbúrať priehradky a nahradiť ich poradenskými miestami. Možno budeme musieť zaviesť franchisingové pobočky, ktorými budeme spolu so zmluvnými partnermi pokrývať určité oblasti.
V krátkom čase sprevádzkujeme ďalší elektronický distribučný kanál našich služieb -- direct banking. Tretia cesta sú externí sprostredkovatelia, s ktorými sme začali intenzívne budovať sieť. Čo sa týka samotnej siete pobočiek, chceme sa dostať na úroveň 55 pobočiek.
Aká je podľa vás optimálna veľkosť siete vzhľadom na kapacitu slovenského trhu?
Čo je optimálne pre Slovensko, treba vidieť v závislosti od zisku. Optimálne je to, čo je ziskové.
Sme na začiatku nového roka. S akými plánmi ste doň vstúpili?
V prvom rade by sme chceli dobudovať súčasnú stratégiu. Interne sme v banke uzatvorili "service level agreement" -- dohodu medzi jednotlivými útvarmi banky o poskytovaní služieb a zladení jednotlivých úkonov. Smerom von chceme poskytovať kvalitu, chceme mať istotu, že procesy prebiehajú skutočne rýchlo. Nemusíme byť najrýchlejší, ale musíme byť rýchli. Aj klient musí vedieť, že banka robí svoje rozhodnutia v krátkom a jasne stanovenom časovom horizonte. Pretože rýchle povedanie nie je lepšie, ako keď sa rozhodnutie naťahuje.
Rok 2008 je pre Slovensku v znamení finálnych príprav na euro. Ako ďaleko ste v prípravách na spoločnú európsku menu?
Nebude to môj prvý prechod na spoločnú európsku menu. Už som to absolvoval s bankou pri prechode zo šilingu na euro. Pre banku to znamená, že máme projekt, ktorý presne stanovuje jednotlivé kroky až do konca roka. V tomto smere však ešte bude treba počkať na rozhodnutia vlády, respektíve Národnej banky Slovenska. Najpodstatnejším bodom bude identifikácia s novou menou. Platí to však pre všetky banky. Prechod na novú menu je skôr eticko-filozofická otázka ako záležitosť bánk. Technicky to problém nebude. Bude to záležitosť srdca.
Predpokladám, že využijete skúsenosti bánk v rámci skupiny, ktoré už zmenou meny prešli.
V zásade áno, budeme sa opierať o ich skúsenosti. Ony však mali iné podmienky. Napríklad v Rakúsku sme mali obdobie prechodu na euro oveľa dlhšie ako bude mať Slovensko. Treba však dodať, že v praxi sa všetko odohrá v priebehu štyroch týždňov.