Väčšina svetového hospodárstva nejakou formou závisí od počasia. Ešte donedávna si firmy mysleli, že sa proti počasiu nedá nič robiť. Deriváty na počasie však ponúkajú efektívnu možnosť zaistenia sa proti poveternostným zmenám. Mnohé odvetvia hospodárstva sú dokonca priamo závislé od vývoja počasia. Stačí spomenúť poľnohospodárstvo. Ako uvádza denník Handelsblatt v celosvetovom meradle ovplyvňuje počasie priamo alebo nepriamo až štyri pätiny hospodárskych aktivít. Zároveň však donedávna neexistovali žiadne finančné produkty, ktoré by poskytli vhodné a inteligentné riešenie.
So vznikom derivátov na počasie v roku 1997 v USA pod tlakom fenoménu "EL Niňo" sa zlepšili rámcové podmienky pre mnohé hospodárske sektory a firmy. Rozvoj týchto produktov brzdia v súčasnosti len základné poznatky o skutočnej závislosti jednotlivých odvetví od počasia. Deriváty na počasie sú inovatívne finančné produkty, ktorých bázu tvoria údaje o počasí, ako napríklad množstvo zrážok, počet daždivých dní, počet hodín kedy svieti slnko, teplota vzduchu alebo rýchlosť vetra. Skutočnosť, že bázické údaje sú úplne nezávislé od tovarových a finančných trhov, je najväčším rozdielom v porovnaní s ostatnými finančnými inštrumentmi.
Deriváty na počasie môžu byť, odhliadnuc od rizikového manažmentu, aj nástrojmi marketingu na diferenciáciu od konkurencie a zabezpečenie dodatočných výhod na predaj produktu. Jednou z možností je, napríklad, navrátenie časti nákladov na dovolenku v prípade, že sa nevydarí počasie. V súčasnosti je obchodovanie s derivátmi v Európe ešte len v začiatkoch. K zväčšeniu trhu by mohlo prispieť aj zlepšenie požadovaného know-how, ako aj zníženie nákladov na získavanie údajov o počasí a ich dostupnosti. Týmto by sa zvýšila akceptácia zo strany potenciálnych účastníkov trhu ako aj ich počet. Negatívom je skutočnosť, že doteraz nebol na tento typ derivátov ešte vypracovaný model oceňovania.
Trh s derivátmi na počasie sa podľa štúdie firmy PricewaterhouseCoopers v USA, Ázii a Európe rapídne zvyšuje. V štatistickom roku 2001 (od apríla 2001 do marca 2002) sa celkový počet uzatvorených obchodov zvýšil o 43 % na 3 940 derivátov na počasie. Podľa objemu sa trh dokonca zväčšil až o 70 % na celkovú sumu 4,3 mld. USD. Najväčší nárast zaznamenala Európa, ktorá dosiahla až 11-násobné zväčšenie. Nárast o 50 % v Ázii a v Severnej Amerike sa zdá byť oproti tomu pomerne mizivý. V absolútnom vyjadrení však dosiahol už zrelý americký trh nárast o 1,2 mld. USD, čo je dvakrát viac ako je celkový objem európskeho trhu s derivátmi na počasie. Zo strednodobého hľadiska by mali byť podľa Handelsblattu ročné prírastky v dvojcifernom vyjadrení. Deriváty na počasie sa už v mnohých prípadoch stali užitočným inštrumentom na zvládnutie vonkajších prevádzkových rizík spôsobených počasím.
Výzvou však zostáva zaradenie derivátov na počasie do rizikového manažmentu podnikov. Popri záujmu firiem by k rozvoju mohlo prispieť aj zapojenie sa tretích strán. Motorom rozvoja by sa mohli stať súkromní ako aj inštitucionálni investori, ktorí by mohli deriváty na počasie, vďaka ich nezávislosti od vývoja tradičných tovarových a finančných trhov, využiť na rozšírenie a obohatenie svojej pôsobnosti. Záujem už prejavili aj poisťovne, zaisťovne a banky, ktoré by sa v budúcnosti mohli stať ponúkateľmi týchto inštrumentov. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu náchylnosť na prírodné katastrofy rastie aj záujem o katastrofálne obligácie. Niektorí vizionári začínajú v súčasnosti hovoriť aj o derivátoch na vesmír, ktoré by chránili, napríklad, satelity alebo kozmické lode pred zlými vplyvmi v kozme.
StoryEditor