Investičné fondy vetria miliardy

V Manhattane, centre metropoly New York, hlasoval v nedávnych voľbách za prezidenta Georgea W. Busha len každý piaty volič. Napriek tomu je možné, že práve jeho obyvatelia, najmä správcovia najrôznejších fondov a obchodníci s cennými papiermi, budú mať zo znovuzvolenia najväčší profit.
Americký prezident totiž pomýšľa na čiastočnú privatizáciu dôchodkového systému. V jej dôsledku by miliardy dolárov už netiekli, tak ako doteraz, do štátnej pokladnice, ale skončili by na súkromných kontách príslušných správcov majetku. "Koniec koncov, niekto ich spravovať musí," krčí plecami Neal Epstein, jeden z partnerov newyorskej firmy OAM Avatar, ktorá sa špecializuje práve na túto činnosť.
Nie teda div, že kurzy akcií viacerých amerických fondov -- napr. T. Rowe Price či Franklin Resources -- po Bushovom znovuzvolení 2. novembra značne vzrástli. "Prílev nových prostriedkov z dôchodkovej reformy môže pre americké fondy znamenať až štvrtinový prírastok vkladov ročne," odhaduje Guy Moszkowski z investičnej banky Meryll Lynch. Podľa návrhu príslušného amerického úradu (Social Security Administration) môže ísť ročne o 54 miliárd dolárov. Takáto hypotetická suma by vznikla, ak by vlastné osobitné konto pre správu dôchodkového poistenia zriadili dve tretiny všetkých zamestnávateľov.
Bushov plán predvída, že zamestnanci by až tretinu svojich príspevkov na dôchodkové zabezpečenie ukladali na osobitné konto vo vlastnom podniku, aby tak uľahčili štátnej pokladnici. V dôsledku toho budú mať aj isté daňové výhody. Bush sa však nemieni uspokojiť len s jednoduchým sporením, ale chce, aby sa uložený kapitál zhodnocoval -- lenže reforma sa fondom vyplatí len vtedy, ak im vláda nepredpíše príliš nízke správne poplatky. G. Moszkowski pripomína, že hranica dohodnutá v súčasnosti (0,06 percenta za rok) je mimoriadne nízka. "Pri takejto výške poplatkov by sa dôchodkové kontá mnohým investičným spoločnostiam nevyplatili," hovorí. Domnieva sa, že by sa to netýkalo len špecialistov ako je Barclays alebo Vanguard.
Neskôr sa však pomery môžu zmeniť. Po niekoľkých prechodných rokoch by totiž zamestnanci získali väčšiu slobodu v alokácii vlastných peňazí a pravdepodobne by sa rozhodovali pre drahšie, ale aktívne spravované fondy. Tak to aspoň naznačuje skutočnosť z 90. rokov, keď americká vláda umožnila daňovo výhodné investovanie podľa známeho predpisu 401 (k). Investičné fondy vzápätí zaznamenali nebývalý rozmach.
Pri terajšej dôchodkovej reforme môže podľa G. Moszkowského trvať ešte 5 -- 8 rokov, kým fondy pocítia jej výhody v plnej miere. Vo svetle tohto odhadu expert považuje nedávny vzostup kurzov niektorých investičných spoločností za predčasný. (hn/gaf)