Dôchodkové sporenie je najčastejším motívom investovania peňazí všade vo svete. Existuje viacero pohľadov na to, akým spôsobom by sme si mali plánovať dôchodok. Tým najjednoduchším a najmenej správnym je spoliehať sa, že sa o nás postará štát. Je pravda, že štát sa bude vždy snažiť poskytnúť svojim občanom nejakú starostlivosť. Otázkou, samozrejme, zostáva, na akú úroveň starostlivosti mu zostanú prostriedky. Vzhľadom na rýchlo rastúci počet dôchodcov je zrejmé, že štátny dôchodok sa bude čoraz viac približovať k úrovni životného minima. Kto bude chcieť mať viac, bude si musieť naplánovať vlastnú cieľovú úroveň finančného komfortu. Slovo naplánovať neznamená namaľovať si krásne vzdušné zámky, ale vychádzať z reálne existujúcich parametrov dôchodkového systému a finančných trhov, a tiež z demografických premenných.
Parametre dôchodkového investovania
Plánovanie dôchodku musí zodpovedať nasledujúce okruhy otázok:
- Aká je očakávaná dĺžka dožitia? Toto je najzákladnejší údaj, lebo nám povie, na aký dlhý čas treba plánovať vyplácanie súkromného dôchodku. Čím dlhšie budeme žiť, tým väčšiu sumu renty dostaneme a tým väčší objem kapitálu si musíme nachystať.
- Ako sa bude vyvíjať inflácia? Ročná renta vo výške 10-tisíc eur bude mať inú hodnotu v roku 2010 a inú v roku 2030. Aby sa zachovala reálna kúpna sila renty, bude potrebné rentu indexovať o výšku inflácie.
- Aký výnos poskytnú investované úspory? Výnos závisí od dvoch vecí: (1) od dĺžky sporenia a (2) štruktúry aktív. Čím dlhšie je obdobie sporenia, tým vyššie je zhodnotenie kapitálu, najmä vďaka efektom zloženého úrokovania. Úspory budú prinášať výnos aj po ukončení akumulačnej fázy sporenia a odchode do dôchodku.
- Aký dôchodok poskytne Sociálna poisťovňa? Ani bohatí ľudia nemôžu tento dôchodok zanedbať, najmä vďaka jeho vlastnostiam indexácie a zabezpečenia minimálneho štandardu životnej úrovne. Na základe skúseností z iných krajín sa dá odhadnúť, že dôchodok zo Sociálnej poisťovne bude pri stredných vrstvách tvoriť asi tretinu až polovicu príjmu v dôchodkovom veku.
- Akú časť príjmu je možné odkladať na sporenie? Každá investícia sa začína úsporami. Na vybudovanie zásoby finančného kapitálu, dostatočnej na vytvorenie rentového toku, potrebujeme sporiť pravidelne a dlhodobo.
Ako sa jednotlivé parametre podpisujú pod očakávanú výšku dôchodku, to si znázorníme na príklade.
Počty pána Predvídavého
Manažér Ján Predvídavý má 55 rokov, mesačný príjem 1 000 eur a úspory vo výške 40 000 eur. Koncom každého roka odloží 2 000 eur. Investuje ich do mixu finančných nástrojov, vďaka ktorým zhodnotí svoj kapitál o 6 % ročne. Pán Predvídavý plánuje, že na dôchodok sa utiahne v 65. roku života. Potom začne zo svojich úspor čerpať 8 000 ročne, pričom výber uskutoční vždy na začiatku roka. Pretože po odchode na dôchodok už nechce riskovať, uloží svoje peniaze na termínovaný vklad, ktorý bude zarábať priemerne 4 % ročne. Koľko bude mať na účte peňazí, keď bude mať 80 rokov? Alternatívne, dokedy mu jeho úspory vydržia?
Na príklade vidíme dve rozdielne fázy života pána Predvídavého. Medzi 55. a 65. rokom svojho života bude sporiť, po 65. roku bude čerpať (graf 1). Najprv treba zistiť budúcu hodnotu peňazí pána Predvídavého pri odchode do dôchodku. Táto suma sa v nasledujúcej fáze stane predmetom čerpania. Jednoduchým výpočtom v Exceli alebo s finančnou kalkulačkou zistíme, že pán Predvídavý bude mať pri odchode na dôchodok úspory vo výške 97 996 eur. Budovanie kapitálu je znázornené v ľavej časti grafu. Potom budeme počítať rozvrh čerpania. Z celkovej nasporenej sumy 97 996 eur bude pán Predvídavý čerpať 8 000 eur ročne, súčasne mu však budú pribúdať aj úroky vo výške 4 % ročne. Ak chceme vypočítať finálny zostatok v 80. roku jeho života, hľadáme budúcu hodnotu týchto peňazí. Opäť použijeme jednoduchú finančnú matematiku a zistíme, že v 80. roku života bude mať pán Predvídavý na účte ešte stále sumu 1 964 eur. To však znamená, že v 81. roku života mu zostanú peniaze len na tri mesiace. Vzhľadom na predlžujúci sa ľudský vek by sme pánovi Predvídavému poradili upraviť výšku ročných dávok smerom nadol.
A čo inflácia?
Predchádzajúci príklad mal jeden veľký nedostatok: počítal s konštantnými hodnotami splátok sporenia i vyplácanej renty. To nie je správne. Vo všeobecnosti, s pribúdajúcimi rokmi v zamestnaní rastie aj príjem. Na druhej strane stúpajú tiež výdavky, minimálne v súvislosti s infláciou. Ak chceme zachovať kúpnu silu úspor, musíme ich zvyšovať minimálne o výšku inflácie. To isté platí aj o výplate dávok. Výpočet musíme pozmeniť v tom zmysle, aby prvá ročná renta po odchode do dôchodku mala výšku 8 000 eur pri súčasných cenách a ďalej sa indexovala o infláciu.
Vzhľadom na svoj rastúci príjem a obavy z inflácie sa pán Predvídavý rozhodne, že bude sporiť viac, a navyše zvyšovať svoje úspory o 10 % ročne. Predpokladá, že priemerná miera inflácie bude po jeho odchode do dôchodku 3 %. O túto sumu chce zvýšiť aj svoju ročnú rentu po odchode do dôchodku. Podstatná otázka znie: akú sumu musí ročne odložiť, aby mal pri odchode do dôchodku ročnú rentu vo výške 8 000 eur v súčasných cenách a aby mu táto renta vydržala minimálne 15 rokov? Stále predpokladáme, že 40 000 eur už má odložených. Problém vyriešime tak, že najprv zistíme, koľko peňazí vlastne bude pán Predvídavý potrebovať, t. j. vyriešime problém čerpania. Keď budeme túto sumu poznať, môžeme vyriešiť aj problém sporenia. Z uvedených údajov o vývoji inflácie, zhodnotení úspor a zvyšovaní miery úspor zistíme, že objem úspor, ktoré pán Predvídavý musí mať nasporené pri odchode do dôchodku, je 150 855 eur. Pán Predvídavý musí už v tomto roku odložiť sumu 3 948 eur. Túto sumu musí každý rok zvýšiť o 10 %, ak sa chce dostať na sumu 150 855 eur (Graf 2).
Vplyv dlhovekosti
Pri pohľade do rozvrhu splátok sporenia a čerpania dávok si pán Predvídavý uvedomil, že jeho plán na finančný komfort v dôchodku nie je veľmi realistický. Ak by si chcel po odchode do dôchodku ročne vyplácať ekvivalent súčasných 8 000 eur, peniaze by sa mu vyčerpali v 80. roku života. Obaja jeho rodičia sa však dožili vyššieho veku. Pán Predvídavý verí, že pokroky v medicíne aj jemu umožnia dožiť sa minimálne deväťdesiatky. Čo však peniaze? Má žiť posledných 10 rokov len zo štátneho dôchodku? Alebo má sporiť ešte viac ako doteraz? To mu jeho súčasné príjmy a kapitál neumožňujú. Čo keby zľavil zo svojich požiadaviek a namiesto ekvivalentu súčasných 8 000 eur ročne by si vyplácal len ekvivalent súčasných 6 000 alebo dokonca len 4 000 ročne? Aké splátky sporenia by musel ročne odložiť, aby mu nasporené peniaze postačili do deväťdesiatky?
Ak by sa rozhodol vyplácať si rentu v súčasnej hodnote 6 000 eur ročne, musel by prvý rok odložiť 5 397 eur, aby mu peniaze vydržali do 90. roku. Ak by sa uspokojil s rentou v súčasnej hodnote 4 000 eur ročne (333 eur mesačne), stačilo by mu v prvom roku odložiť len 2 409 eur ročne a sumu pravidelne zvyšovať o 10 % ročne.
Budú tieto peniaze stačiť? Opäť si pripomeňme, že ani štátny dôchodok nebude úplne na zahodenie. V súčasnosti predstavuje asi 56 % posledného priemerného platu pred odchodom na dôchodok. Možno v budúcnosti tento podiel klesne, ale mohol by predstavovať aspoň 50 % náhrady príjmu. V súčasnosti má pán Predvídavý čistý mesačný príjem cca 1 000 eur mesačne. V tom prípade by kombinácia očakávaného štátneho dôchodku 500 eur a 333 eur súkromného dôchodku (v súčasných cenách) poskytla slušný komfort 83 % súčasného príjmu do 90. roku života aj pri úsporách 4 000 eur ročne.
Uvedené príklady sú založené na priemerných predpokladaných hodnotách výnosov z finančných aktív a inflácie. V jednotlivých rokoch sporenia a čerpania sa môžu meniť smerom nahor alebo nadol. Poskytujú nám však aspoň orientačnú predstavu o tom, koľko by sme mali na dôchodok šetriť, ak si chceme zachovať aký-taký finančný komfort. Kto ročne odloží menej ako 20 % svojho príjmu, v podstate verí, že sociálny štát je perpetuum mobile a vydrží naveky. Realisti neveria a šetria.