Ceny zlata lámu všetky rekordy. Analytici vydávajú odvážne vyhlásenia, že o rok môže stáť drahý kov dvoj- až trojnásobok súčasnej ceny. Extrémne odhady vidia cenu zlatu až na hranici 10-tisíc dolárov za uncu. Poukazuje sa na voľnú monetárnu politiku centrálnych bánk, ktoré zaplavujú trhy peniazmi bez ohľadu na možné riziko budúcej inflácie. Zlato predstavuje nielen investičnú istotu, ale aj príležitosť na nevídané zhodnotenie peňazí. Dôvody na kúpu a držbu investičného zlata sa dajú zhrnúť takto:
- Zlato nepodlieha času. Drahé kovy sa ako platidlo používajú minimálne 6 000 rokov. Nezožerú ich mole ani hrdza. Spomeňme si, koľko štátov a menových reforiem sa vystriedalo na našom území za posledných 100 rokov. Po každej z nich zostali z platných bankoviek len papierové smeti a z mincí smiešne pliešky. Zlatu čas neprekáža.
- Zlato je istota v neistých časoch. Firmy vznikajú a zanikajú. Cenné papiere majú rovnaký osud. Investovali ste všetko do podielového fondu a bojíte sa, že prasknutie burzovej bubliny z vás urobí chudáka? Keď akcie strácajú cenu, zlato ide nahor. Veľmi dobre sa to ukázalo v čase burzových krachov v roku 1987, 2000 a 2008.
- Drahé kovy sú dobrý nástroj na diverzifikáciu portfólia. Rozumný investor nestaví všetko na jedného koňa. Investovať do rôznych krajín už nestačí. Dnes sú kapitálové trhy vo svete pospájané miliónmi nitiek, a keď padajú akcie v New Yorku, spadnú aj v Tokiu. Ceny drahých kovov sa vyvíjajú opačne.
- Zlato je likvidné. Idú po vás? Potrebujete ujsť do Karibiku alebo Juhoafrickej republiky? Bojíte sa, že vaše peniaze tam nevezmú? Zlato vezmú vždy a všade.
Zlato ako investícia
Je teda zlato dobrou investíciou? Kým sa necháme oslepiť trblietavým kovom, spočítajme si niekoľko čísiel.
Naivný investor rýchlo vypočíta, že kým pred 40 rokmi stála jedna unca zlata 38 dolárov, v novembri 2010 to bolo 1 330 dolárov. Zisk bol teda 35-násobný. Hotová bonanza! Rýchly prepočet je však nanič, lebo neberie do úvahy infláciu. V rokoch 1971 - 2010 stúpol americký index spotrebiteľských cien 5,5-krát. Cena zlata v stálych cenách v januára 1971 teda nie je 1 330 dolárov, ale len 242 dolárov. Zisk je stále veľmi slušný, ale už nie taký ohromujúci.
Poďme sa však pozrieť na ďalšie faktory ovplyvňujúce reálny výnos investora. Ak sa pozrieme na cenový graf zlata, vidíme, že najvyšší nárast cien sa zaznamenal v obdobiach politických a menových kríz. K takým patrili ropné šoky spojené s vojnami na Strednom východe v rokoch 1973/1974 a 1979/1980. Počas prvého ropného šoku narástla cena za uncu zo 100 na 160 dolárov, počas druhého dokonca z 300 na 680 dolárov! Spúšťačom cenovej horúčky neboli zmeny v reálnej ekonomike, ale psychologické faktory. Panika na trhoch nafúkla cenovú bublinu. Čo sa stalo, ak niekto kúpil v septembri 1980 uncu zlata za 680 dolárov v bežných cenách (= 312 dolárov v stálych cenách z januára 1971)? Dodnes čaká, kým sa mu investícia vráti. Za 30 rokov jeho investícia po očistení od inflácie priniesla výnos mínus 22 %. Výnos teda veľmi závisí od toho, v ktorom okamihu investor vstúpi na trh. Je dobré investovať vtedy, ak je cena na spodku, ako to bolo v roku 1971. Naivní investori však kupujú vtedy, keď je cena vysoko. Nevieme povedať, či ceny zlata už dosiahli svoj strop. Pohľad na graf však napovedá, že sú určite bližšie k stropu ako spodku. Kto kupuje zlato, kupuje drahý tovar. Tvar cenovej krivky mimochodom veľmi pripomína vývoj v rokoch 1973/74 a 1979/80.
Ďalším faktorom, ktorý "rýchle výpočty“ neberú do úvahy, sú náklady na držanie zlata a výnosy z alternatívnych investícií. Sofistikovaný investor porovnáva viacero alternatív, kým sa rozhodne. Predpokladajme, že namiesto zlata niekto investuje do termínovaných vkladov a/alebo štátnych dlhopisov. Tieto aktíva po očistení od inflácie v dlhodobom priemere prinášajú výnos na úrovni cca 2,0 % p.a. Zlato samotné výnos nenesie, skôr naopak. Ak investor nakúpil investičné zlato vo väčšom množstve, pravdepodobne by ho neuložil v pivnici, ale v bankovom trezore. Takáto služba nie je zadarmo. Nech priemerné ročné náklady na uskladnenie dosahujú len 0,5 % p.a. Investor do úrokových aktív teda dosahuje výnos 2,5 % p.a. vyšší ako investor do zlata. Za 30 rokov by hodnota úrokového aktíva narástla na 2,1- násobok. Ak teda niekto v septembri 1980 vložil 680 dolárov do vkladu/dlhopisu, súčasná hodnota tejto investície v stálych cenách by bola 1 426 dolárov. Hodnota investičného zlata by v stálych cenách bola len 514 dolárov. Po započítaní výnosov z alternatívnych investícií by teda investor nedosiahol výnos mínus 22 %, ale mínus 64 %. Samozrejme, že výška výnosu je veľmi ovplyvnená voľbou vhodného obdobia vstupu a výstupu. Tie sa však nedajú dopredu odhadnúť. Kým otvoríte peňaženku, popremýšľajte. Centrálne banky dobre vedia, prečo sa zlata vo veľkom zbavujú a do svojich rezerv radšej nakupujú úročené cenné papiere.
Ako sa zlato kupuje
Vo filmoch môžeme vidieť efektné zábery z bankových trezorov, kde na sebe ležia poukladané hromady zlatých tehál. Normálni investori však o zlaté tehly väčšinou nezakopnú. Pre nich sú určené iné nástroje.
Zlaté mince a malé prúty (vo váhe od niekoľko gramov až po 1 kg) sú najbežnejšou formou investovania do zlata. Najznámejšou zlatou mincou určenou na bežné investovanie je Krugerrand, ale dnes už takéto mince vydali desiatky krajín. Netreba si ich však mýliť s početnými razbami numizmatických mincí, kde je rozhodujúcou zložkou ceny vzácnosť mince a jej povrchová úprava.
Zlaté účty. Pri alokovaných účtoch sa zlaté prúty a mince držia v trezoroch, kde sú očíslované spolu s údajmi o váhe, čistote a, samozrejme, aj o ich majiteľovi. Investor môže navštíviť svojho depozitára a tešiť sa z pohľadu na poukladané a pekne označené zlaté tehličky, prípadne ich aj poťažkať. Čo môže byť príjemnejšie? Každý špás však niečo stojí a investor musí platiť depozitárovi za úschovu a poistenie. Veľa investorov preto dáva prednosť nealokovaným účtom, ktoré sa podobajú na devízové účty. Investor v tomto prípade nevlastní konkrétnu tehličku (nemôže si ju teda pozrieť ani poťažkať), ale ani neplatí za jej úschovu a poistenie. V prípade potreby si však môže svoje zlato vyzdvihnúť, spravidla do dvoch pracovných dní. Nevýhodou nealokovaných účtov je riziko normálneho krachu banky (depozitára) a následná strata prostriedkov. Banky obchodujúce so zlatom (Bullion banks) obyčajne nenarábajú s menšími množstvami ako je 1 000 uncí (cca 31 kilo) zlata a vystupujú ako veľkoobchodníci so zlatom. Najväčšie banky tohto typu sú združené v London Buillon Market Association (LBMA). Členovia asociácie vykonávajú prevažnú väčšinu obchodov so zlatom na investičné účely. Ich zákazníkmi sú najmä centrálne banky a komerčné banky, ktoré nakupujú zlato pre svojich klientov. Kto má záujem, môže si na webovej stránke LBMA nájsť zoznam jej členov a ich zastúpení v jednotlivých krajinách sveta. Kto však chce kúpiť menšie množstvá zlata, môže kupovať zlato v rámci austrálskeho programu Perth Mint Certificate. Inou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodnú spoločnosť KITCO a kúpiť si zlato v hodnote už od jednej unce. Investor sa v tomto prípade stáva podielnikom združeného zlatého účtu.
Zlaté akumulačné plány. Zaviedla ich v roku 1980 japonská spoločnosť Tanaka Kikinzoku Kogyo a postupne ich prevzali nielen banky obchodujúce so zlatom, ale aj banské firmy a obchodné spoločnosti. Podstatou plánov je pravidelné mesačné investovanie malých súm do zlatých účtov. Výhodou týchto programov oproti normálnemu nákupu zlatých certifikátov je, že sa pri nich neplatí prémia, ktorá býva pri minciach a malých prútoch relatívne vysoká. Zvláštnosťou tohto programu je to, že hoci investor posiela peniaze raz za mesiac, kúpa zlata sa koná každý deň. Investor napríklad pošle 1 000 dolárov. Tie sa rozdelia na nákupy v jednotnom objeme 50 dolárov počas 20 obchodných dní. Umožňuje to kúpiť viac zlata, keď je cena nízka, a menej zlata, keď je vysoká. Investor tak dostáva fyzicky väčšie objemy zlata pri nízkych cenách. Akumulačný plán môže, samozrejme, kedykoľvek ukončiť a prevziať si svoje zlato v podobe mincí, prútov alebo dokonca šperkov.
Zlaté cenné papiere. Špecializované Bullion Banks a veľké komerčné banky emitujú dlhopisy naviazané na zlato. Spájajú výhody zlata a cenných papierov. Investor sa teší z úrokového výnosu a súčasne je chránený proti náhlemu pádu cien zlata. Takéto dlhopisy a pokladničné poukážky sú denominované vo všetkých hlavných svetových menách.
Finančné futurity a opcie na zlato. Ide o klasické komoditné deriváty. Investor kupujúci kontrakt si môže po jeho vypršaní zvoliť buď finančné vyrovnanie, alebo dodávku zlata v zodpovedajúcom objeme (čo sa však takmer nikdy nedeje). Najmä pri opciách môže investor využiť silu pákového efektu a s pomerne malými sumami robiť veľké obchody. Opcie a futurity na zlato sa obchodujú najmä na špecializovaných komoditných burzách, z ktorých najväčšie sú New York Mercantile Exchange Comex Division a Tokyo Commodity Exchange.
Fondy investujúce do zlatých baní. Firiem ťažiacich zlato je veľa a existuje aj veľa fondov zameriavajúcich sa na tentosegment trhu. Ceny akcií takýchto firiem sú určované predovšetkým ich ekonomickými výsledkami a cenou drahých kovov na svetových trhoch. Upozorňujeme, že ide o veľmi riskantné investície a ceny akcií sú tri- až štyrikrát volatilnejšie ako ceny samotného zlata. Zlato sa ťaží najmä v politicky nestabilných a problémových krajinách (Juhoafrická republika, Rusko, Šalamúnove ostrovy) a investor nemá veľa možností skontrolovať hospodárenie firiem. Treba si dať pozor na podvody. Dva najväčšie krachy na komoditných burzách boli spojené s falošnými výsledkami geologických prieskumov v zlatých baniach. Investori šaleli za akciami firiem dolujúcich "v nevídane bohatých“ baniach v Indonézii. Ako sa ukázalo neskôr, na mieste činu bola len prázdna jama a veľkolepá budova banskej spoločnosti.
Oplatí sa zlato?
Nespornou prednosťou zlata je jeho psychologická hodnota "istoty v neistých časoch“. Praktická hodnota je viac otázna. Predstavme si, že celý vyspelý svet postihne pustošivá hyperinflácia, ktorá premení bankové účty na zábavné čísla a bankovky na farebné papieriky. Nám však zostane 100 kg zlata. Zachránili sme hodnotu investícií? Problém s problematickými časmi je ten, že spoločnosť sa v nich správa inak, ako za normálnych okolností. Pokiaľ budeme mať zlaté tehly v bankovom trezore, veľmi pravdepodobne o ne prídeme pri krachu bankového systému, resp. konfiškácii majetku vládou. Veľké finančné katastrofy sú takýmito udalosťami sprevádzané takmer vždy. A čo ak si tehličky schováme v pivnici do suda s kyslou kapustou? Tam na ne vláda nedovidí. V tomto prípade si položme otázku, čo budeme so zlatom robiť? Budeme chodiť so zlatou tehličkou do hypermarketu a pilníkom ukrajovať platbu za nákup? Zlato môže v problematických časoch poskytnúť ilúziu uchovania hodnoty, ale aj pritiahnuť nežiaducu pozornosť. Aby sme nechodili ďaleko: na Slovensku kedysi držali časť majetku v zlate Židia a podnikatelia. Prvých poslali do koncentrákov nemeckí fašisti, druhých do lágrov naši komunisti. Zlato bohatým veľmi nepomohlo, často skôr naopak.
Vylučovať zlato z investičných aktív netreba. Treba však zvážiť, čo od neho očakávame a čo sme ochotní za kúpu zlata obetovať (úroky, dividendy a poplatky za úschovu). Psychologická hodnota zlatej investície nie je na zahodenie, ak nám poskytne ilúziu trvania peňazí a uchovania hodnoty. Alokovanie investícií do zlata v hodnote neprevyšujúcej 5 % celkovej hodnoty majetku môže byť príjemným osviežením investičného štýlu. Neprikladajme však zlatu väčšiu hodnotu, ako pre reálny život skutočne má.