Ľubomír Kyselý: Minulý rok sa nám vydaril

Minulý rok bol pre kolektívne investovanie rokom zmien. Akciové trhy sa po dlhom čase pozviechali, výrazne vzrástol počet investorov i majetok vo fondoch, začal platiť nový zákon o kolektívnom investovaní a nakoniec aj do vedenia Asociácie správcovských spoločností nastúpil nový výkonný riaditeľ - Ľubomír Kyselý. Porozprávali sme sa s ním o zhodnotení minulého roku a budúcom smerovaní Asociácie správcovských spoločností.

Ako by ste zhodnotili aktivity Asociácie správcovských spoločností v minulom roku?

- Život každej asociácie sa odvíja od toho, ako sa darí jej členom. Možno povedať, že minulý rok sa vydaril. Výrazne vzrástli investície do podielových fondov, počet fondov a aj počet členov asociácie. V praxi už začali platiť aj nové zákony, do ktorých sa premietli aj niektoré pripomienky a návrhy z našej strany.

Je teda nová legislatíva optimálna?

- Žiadny zákon, a už vôbec nie upravujúci také komplikované záležitosti, ako je správa cudzích peňazí, nemôže byť a ani nikdy nebude 100-percentný. Aké úpravy bude potrebné urobiť, ukáže vždy až prax.

Ktoré z plánov sa nepodarilo zrealizovať?

- Nepodarilo sa nám zasiahnuť do dôchodkovej reformy. Správa peňazí v penzijných fondoch bude pod záštitou nových subjektov na kapitálovom trhu - dôchodkových správcovských spoločností. Pritom biznis a praktická činnosť súčasných správcovských spoločností a dôchodkových správcovských spoločností sú, ak už nie úplne identické, tak prinajmenšom veľmi podobné. A súčasní správcovia už majú skúsenosti so správou majetku podielnikov. Pôsobenie dôchodkových správcovských spoločností bude spojené s rovnakými praktickými problémami, s akými sa stretali a stretávajú súčasní správcovia podielových fondov.
Spravovanie peňazí v slovenskom dôchodkovom systéme sa však začne až budúci rok a prax ukáže, čo bude treba na tomto mimoriadne komplikovanom systéme nevyhnutné opraviť. Možno, že nakoniec budú môcť dôchodkové správcovské spoločnosti - v snahe ušetriť náklady - presunúť niektoré činnosti aj na iné licencované subjekty, ako je to bežné vo väčšine vyspelých krajín.

Nové spoločnosti budú potrebovať aj nových ľudí, ktorí budú ovládať problematiku spravovania peňazí. Je na Slovensku dostatok odborníkov, aby spoločne vedľa seba pôsobili tak dôchodkové, ako i súčasné správcovské spoločnosti?

- Banky a veľké finančné inštitúcie si dokážu vychovať kvalitných odborníkov. Dôchodkové správcovské spoločnosti, založia podľa mňa najmä veľké finančné inštitúcie. Tie budú určite čerpať know-how od súčasných správcov, pretože všetci lídri trhu fondov patria do niektorej zo silných nadnárodných finančných skupín. Preto sa nedostatku kvalifikovaných ľudí neobávam.

Aké ciele si stanovila ASS na tento rok?

- Ciele ostávajú štandardné. V prvom rade je to spoluúčasť na tvorbe legislatívy, týkajúcej sa kolektívneho investovania a podieľať sa na dolaďovaní súčasného legislatívneho rámca.

Daňová reforma sa dotkla aj trhu kolektívneho investovania. Ako ovplyvnia zmeny v daňových zákonoch napríklad výšku investícií do podielových fondov?

- Reforma priniesla zmeny tak pre spoločnosti, ako i pre samotných podielnikov. Už dnes vidieť určité nedostatky a nezrovnalosti v zákone. Často stačí, aby z formulácie vypadlo jedno slovíčko a výsledok je úplne iný, ako pôvodný zámer. Reforma podľa mňa vôbec neovplyvní investovanie do podielových fondov. Je to už naštartovaný proces a obyvateľstvo je o výhodách podielových fondov už presvedčené. Verejnosť sa už podučila, z vlastných i z cudzích chýb. Dôkazom tejto dôvery je práve vlaňajší boom investovania do fondov. Ten pokračuje aj v tomto roku a myslím si, že ešte dlho neustane.

Čo by mohlo spomaliť prílev nových prostriedkov do podielových fondov?

- Som naozaj presvedčený, že nárast bude pokračovať rovnako intenzívne i naďalej. Slovenskí investori mali na začiatku smolu, pretože najmä akciové fondy začali správcovia predávať práve v čase vrcholiacej bubliny na technologickom trhu. Vtedy boli ceny akcií vysoko a mnohí investori tak na vlastnej koži zažili najdlhší pokles v burzovej histórii. Na druhej strane to však bolo dobré ponaučenie, a to najhoršie majú už za sebou. V súčasnosti trhy rastú a podľa mnohých analytikov by mali mierne, ale iste stúpať aj v ďalšom období. Isté spomalenie investovania do fondov by mohlo byť spôsobené možno poklesom trhov alebo nepriamou konkurenciou vo forme penzijných fondov dôchodkových správcov. Neviem si však predstaviť, čo iné by mohlo spomaliť prílev majetku do podielových fondov. Tie budú mať vždy významné miesto na trhu. Moje presvedčenie podporuje fakt, že na slovenský trh vstupujú stále ďalšie spoločnosti a výrazne pribúda aj počet fondov. Odborníci vo finančných inštitúciách teda zrejme vidia na Slovensku dobrú príležitosť.

A čo by ho mohlo prílev peňazí ešte viac podporiť?

- Napríklad rast akciových trhov. Investori sú všade na svete rovnakí. Investujú v čase rastúcich trhov a vyberajú v čase klesajúcich trhov, teda presne naopak, ako by to mali robiť. Už tento rok sa však očakáva prinajmenšom mierny rast globálnej, ale aj pokračujúce zlepšovanie domácej ekonomiky. A to bude vplývať aj na náladu drobných investorov.

Objem predajov podielových listov v minulom roku bol taký vysoký, ako celkové predaje od začiatku pôsobenia fondov na Slovensku do konca roku 2002...

- V porovnaní s inými krajinami, či už s Českou republikou alebo s vyspelými krajinami západnej Európy, máme ešte stále čo doháňať. Pomer majetku v podielových fondoch k celkovým vkladom obyvateľstva je stále nízky. Podľa mňa viaceré zahraničné spoločnosti predvídali takýto nárast trhu a vstúpili na Slovensko s novými fondmi. Aj porovnanie s inými krajinami dáva tušiť, že rast investícií do fondov bude stále razantný.

Ako sa zmení trh kolektívneho investovania po vstupe Slovenska do Európskej únie?

- V podstate by sa nemal príliš zmeniť. Spoločnosti, ktoré majú fondy s tzv. europasmi, budú môcť predávať svoje finančné produkty po celej Európe, a teda aj u nás. Ale osobne si myslím, že tie spoločnosti, ktoré majú záujem pôsobiť na slovenskom trhu, tu už sú. Preto neočakávam prehnaný počet zahraničných spoločností prichádzajúcich na Slovensko. Určite sa však zvýši počet fondov a zároveň sa zostrí konkurenčný boj na trhu. A z toho môžu klienti len profitovať. Každá spoločnosť bude chcieť prežiť. Na trhu sa to prejaví novými produktmi či znižovaním nákladov, a teda aj poplatkov. Ohrozené by mohli byť malé spoločnosti, ktoré budú najviac pociťovať tlak veľkých a silných inštitúcií.
Samotný vstup do EÚ v podstatnej miere teda nič nezmení. Zlomový bod bude až vstup do menovej únie. V súčasnosti sú najpopulárnejšie bezpečné korunové fondy, ktoré výrazne profitujú z posilňovania slovenskej koruny oproti hlavným svetovým menám. Vstup do menovej únie bude znamenať prechod na euro. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s týmto vyrovnajú správcovia.

Dá sa očakávať aj výrazné zlučovanie fondov?

- Nemyslím si to. V počte fondov sa zatiaľ domáci správcovia nemôžu pretekať so zahraničnými. Traja najväčší hráči na trhu, Tatra Asset Management, Asset Management Slovenskej sporiteľne a VÚB Asset Management, majú v súčasnosti relatívne užšiu ponuku fondov a sú ich podľa mňa schopné na požadovanú veľkosť naplniť.

Počet členov asociácie sa z roka na rok zvyšuje. Aký význam má pre asociáciu nárast členov?

- S novými členmi prichádzajú nové myšlienky, názory a pohľady na vec. Zároveň sa, samozrejme, zvyšuje váha asociácie ako reprezentanta celého odvetvia. Som veľmi rád, že v ASS sú všetci licencovaní správcovia a predajcovia zahraničných fondov, ale aj ďalšie spoločnosti. A nové pribúdajú. Od minulého týždňa je napríklad novým členom Dexia banka Slovensko, ktorá prináša fondy svojej materskej banky. Noví členovia sú u nás vždy vítaní.

Riadni členovia ASS:

AMSLICO AIG Funds
Asset Management Slovenskej sporiteľne
Investičná a Dôchodková správ. spol.
Istro Asset Management
J & T Asset Management

PRVÁ PENZIJNÁ
Tatra Asset Management
VÚB Asset Management

Pridružení členovia ASS:
Across Investment Services
AFS - Nezávislý finančný poradca
ČSOB
Dexia Banka Slovensko
HVB Bank Slovakia
ING Bank N.V.
Ľudová banka