Stavebné sporenie má za sebou asi najťažší rok v celej svojej 20-ročnej histórii. Poznamenal ho ostrý súboj s ministerstvom financií, ktoré sa snažilo podstatne znížiť podporu, a tým aj atraktivitu stavebného sporenia. I keď k zmenám napokon nedošlo, stavebné sporiteľne k 1. januáru 2012 znížili najfrekventovanejšie z poplatkov presne tak, ako to vlani požadovalo ministerstvo. Otázkou je, ako sa bude stavebné sporenie vyvíjať ďalej a ako ho môže ovplyvniť nová vláda.
Ako sa vyše roka trvajúca diskusia o možných zmenách odzrkadlila na trhu stavebného sporenia?
Tri mesiace v roku 2010 a deväť mesiacov minulého roku vláda útočila na stavebné sporenie. Myslím si však, že ani nevedela, prečo. Počas šiestich týždňov na jeseň uplynulého roka sa stavebné sporenie trikrát prerokúvalo v parlamente. A aký bol výsledok? Poslanci NR SR sa vo finále rozhodli, že o zmenách hlasovať nebudú. Samozrejme, klienti na negatívne vedenú diskusiu reagovali veľmi citlivo. Sporiteľne preto zaznamenali pokles novouzatvorených zmlúv aj pokles poskytnutých úverov.
Ako vnímate výsledky predčasných volieb z hľadiska budúcnosti stavebného sporenia?
Politiku sledujem, analyzujem, ale nekomentujem. Čo sa týka jej vplyvu na náš biznis, očakávam najmä to, že nová vláda bude na rozdiel od tej odchádzajúcej s nami komunikovať a problémy, ktoré vzniknú, bude riešiť jednoduchším spôsobom ako jej predchodkyňa. To, čo sa tu dialo v poslednom období, bolo neskutočné, videli sme aroganciu moci v praxi. Minister financií sa so zástupcami bánk za rok a pol nevedel stretnúť. To hovorí za všetko.
Aj nová vláda bude nútená hľadať úspory. Neobávate sa, že sa stavebné sporenie opäť dostane na pretras? Ako by ste argumentovali?
Je jasné, že nová vláda bude musieť riešiť ekonomické problémy, čo nie je jednoduché. Problém je v tom, že každá vláda si myslí, že stavebnému sporeniu rozumie. V princípe je to naozaj jednoduchý vstup a jednoduchý výstup. Súvislosti sú však oveľa zložitejšie. Za uplynulých 20 rokov fungovania stavebného sporenia štát vložil v podobe štátnej prémie do systému 1,2 mld. eur. Občania z úverov zo stavebných sporiteľní financovali obnovu a výstavbu svojho bývania sumou vyše 8,5 miliardy eur. Len odvody a dane z príjmov a DPH z týchto investícií predstavovali príjem štátneho rozpočtu viac ako 4,3 mld. eur. Čistý prínos zo stavebného sporenia pre štát predstavuje až 3,1 mld. eur. V konečnom dôsledku je teda stavebné sporenie pre štát veľmi výhodný biznis.
Každý štát rieši podporu bývania svojím spôsobom. Keďže náš štát sa v roku 1992 rozhodol pre stavebné sporenie, mal by v tom pokračovať, samozrejme, pokiaľ to nie je kontraproduktívne. A stavebné sporenie je určite prínosom tak pre občana, ako aj pre samotný štát.
Na základe čoho teda minister financií tvrdil, že podpora stavebného sporenia je pre štát neefektívna?
Politici pri debate o stavebnom sporení doteraz vždy argumentovali iba výdavkami a tým, koľko štátna prémia stojí štát. Žiaľ, aj podklady na rokovania vlády a parlamentných výborov boli často neúplné a jednostranné. Takmer vôbec sa nehovorilo o príjmovej stránke štátneho rozpočtu. Preto sme požiadali Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a špecializovaný ústav na štatistické sledovanie a vyhodnocovanie v stavebníctve -- UEOS Komercia, aby ako nezávislé inštitúcie analyzovali prínos stavebného sporenia pre štát.
Aké sú výsledky?
Výsledky analýzy údajov roka 2010 potvrdili to, čo tvrdíme už dlho, a to, že z jedného eura štátnej prémie sa do verejných financií v súčasnosti vracia až šesť eur v podobe daní a odvodov. Vďaka stavebnému sporeniu sa darí zabezpečovať v stavebníctve a v súvisiacich odvetviach každoročne takmer 30-tisíc pracovných miest. Spomenutá analýza porovnala aj štátnu podporu na vytvorenie jedného pracovného miesta. Formou štátnej prémie predstavuje podpora na jedno pracovné miesto cca 2 414 eur. Formou štátnych investičných stimulov sa však vynaloží na vytvorenie jedného pracovného miesta až 50-tisíc eur! Nech mi niekto vysvetlí, čo je na stavebnom sporení neekonomické... Veď bankový priemysel je krvou a kyslíkom tejto krajiny. A stavebné sporiteľne ako špecializované banky zohrávajú významnú rolu v oblasti financovania bývania.
A čo výhody z pohľadu klientov? Čo pre nich znamená štátna prémia?
Stavebné sporiteľne majú v súčasnosti spolu približne 1,2 milióna klientov. Sú to klienti od narodenia až po seniorský vek. Väčšinou sú to nižšie a stredné príjmové vrstvy obyvateľstva, teda tie, ktoré sú sociálne najzraniteľnejšie. Stavebné sporenie týmto ľuďom pomáha nasporiť si na prvé bývanie, na jeho zmenu alebo obnovu.
Klient stavebnej sporiteľne ročne našetrí priemerne 500 eur. Ak chce dostať štátnu prémiu v plnej výške, musí našetriť vyše 660 eur. To znamená, že príjem našich klientov im neumožňuje nasporiť ani takúto sumu. Preto sú pre nich veľmi dôležité stabilné a výhodné podmienky, ku ktorým určite prispieva aj štátna prémia a zákonný nárok na stavebný úver.
Aká je veková a regionálna skladba stavebných sporiteľov?
Veľa politikov sa pozerá na stavebné sporenie z hľadiska Bratislavy. Na vidieku je však 66 eur štátnej prémie veľká pomoc pre rodinu. Väčšina našich klientov pochádza z územia mimo veľkých miest, až polovica z nich má do 30 rokov, ale napríklad až sedem percent má nad 60 rokov. Títo klienti v seniorskom veku sú aj našimi úverovými klientmi. V komerčnej banke má klient nad 60 rokov minimálnu šancu dostať úver.
Viete o nejakej inej krajne v Európe, v ktorej funguje stavebné sporenie a čelí toľkým zmenám systému?
Pri stavebnom sporení je princíp všade rovnaký, ale odlišnosti sú obrovské. Štátna prémia je iná, systém financovania je iný, rozdiel je napríklad v existencii klientov ako právnických osôb. Ale čo sa týka počtu legislatívnych zmien, 16 noviel zákona za 20 rokov z nás robí absolútny svetový unikát. Napríklad v Česku mali za rovnaké obdobie len dve.
Ako by ste porovnali pozíciu slovenského stavebného sporiteľa so sporiteľmi v iných krajinách, kde tento systém funguje?
Priemerná cena štvorcového metra obytnej plochy je v EÚ 1 500 eur, na Slovensku je to približne 1 250 eur. Priemerná mesačná mzda na Slovensku je 786 eur, v Česku 990 eur a napríklad vo Veľkej Británii 3 800 eur. Na troj- až štvorizbový byt v cene zhruba 150-tisíc eur si tak Brit nasporí za 3 roky a 3 mesiace, Rakúšan za štyri roky a šesť mesiacov a Slovák za 16 rokov. Záver je jasný, bez podpory financovania bývania a možnosti získať lacný úver so stabilnými podmienkami by naši mladí bývali s rodičmi asi až do dôchodku.
Ako vnímate realitný trh z hľadiska výstavby nových bytov?
Aby sa Slovensko dostalo na európsky priemer počtu bytov na tisíc obyvateľov, chýba mu približne 250 000 bytov. Ale čo na trhu úplne absentuje, to sú malometrážne byty a nájomné bývanie. Len tri percentá z bytového fondu tvorí nájomné bývanie, čo nás zaraďuje na jedno z posledných miest v únii. Štartovacie byty pre mladé rodiny či byty pre fungujúci pohyb pracovnej sily tu takmer vôbec neexistujú. A práve to je úloha pre novú vládu, aby sa týmito otázkami začala zaoberať. Je to určite realizovateľné, treba však mať na to odvahu.