Eximbanka sa bude musieť pretransformovať

Eximbanka podporuje slovenských exportérov už šiesty rok. Okrem zastupovania Slovenska v inštitúciách s podobným zameraním, medzi jej najdôležitejšie činnosti patrí financovanie, poisťovanie a zaisťovanie vývozných a dovozných úverov. Poskytuje aj záruky a poradenstvo.

S očakávaným vstupom Slovenska do Európskej únie prejde transformáciou pravdepodobne aj táto inštitúcia. Uvažuje sa s viacerými alternatívami a vybrať optimálny model nebude jednoduché.
doc. Dr. Ing. Ľudomír Šlahor, CSc.
sa narodil v roku 1947 v Trenčíne. V roku 1970 absolvoval numerickú matematiku na Prírodovedeckej fakulte UK, v roku 1982 automatizované systémy riadenia na VŠE v Bratislave. Od roku 1973 pracoval ako odborný asistent na Katedre numerickej matematiky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave, od roku 1980 ako docent. Roku 1982 odišiel do Švajčiarska, kde v rokoch 1982 -- 1987 pôsobil ako vedúci oddelenia nových technológií na generálnom riaditeľstve Schweizerische Volksbank. V období 1987 -- 1994 bol vedúcim projektov programu Eureka v spoločnosti Sandoz, a. s., v Bazileji. V rokoch 1994 -- 1996 pôsobil ako finančný poradca pre akciové spoločnosti Slovnaft, VÚB, Slovenská poisťovňa a iné slovenské podniky, v období 1996 -- 1998 vedúci projektov v Credit Suisse Group v Zürichu. Od novembra 1998 je guvernérom Exportno-importnej banky SR. Je ženatý a má dve deti.
Ako by mala vyzerať Eximbanka v budúcnosti?
-- Musíme čo najskôr podrobne zanalyzovať a rozhodnúť, ktorý model by bol pre slovenskú ekonomiku, teda pre štátnu podporu exportu, optimálny. Ja vidím dve možné alternatívy budúceho usporiadania Eximbanky, samozrejme za predpokladu, že štát bude mať záujem, aby naďalej existovala takáto inštitúcia slúžiaca podpore exportu. Som presvedčený, že aj v tomto prechodnom období, pred vstupom SR do EÚ, naši exportéri Eximbanku potrebujú. Približne 60 % exportu SR ide dnes do EÚ a aj my svojou činnosťou kopírujeme túto štruktúru slovenského exportu. Navyše, nepoznám členskú krajinu EÚ, ktorá by nemala štátnu inštitúciu slúžiacu podpore exportu. Okrem toho, Eximbanka nie je inštitúciou, ktorá by konkurovala komerčným bankám. My sme v prvom rade inštitúciou, ktorá obsluhuje predovšetkým také projekty, ktoré sú pre komerčné banky príliš rizikové. Ak sa rozhodneme vyčleniť a potom prípadne sprivatizovať krátkodobé komerčné aktivity v súlade s legislatívou EÚ, nemusíme meniť náš zákon, pretože Eximbanka môže so súhlasom vlády SR zakladať dcérske spoločnosti. Tento model je blízky tomu, ktorý majú v susednom Rakúsku. Možno uvažovať aj o modeli zlúčenia Eximbanky so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. V tomto prípade by bola nevyhnutná zmena nášho zákona. Pripraviť kvalitný zákon si vyžaduje určitý čas, podľa legislatívcov približne jeden rok. Realizácia takýchto zásadných zmien by podľa môjho názoru mala nastať už pred naším vstupom do EÚ, čo by malo byť v máji 2004. V prípade, ak akcionári získajú určitý podiel v čiastočne sprivatizovanej Eximbanke, bude to znamenať, že budú očakávať zisk a odmietať príliš vysoké riziká. Členstvo Slovenska v EÚ okrem iného znamená, že krátkodobé komerčné činnosti nemôže podporovať štát. To sa však netýka len nás, rovnaký problém musia riešiť aj eximbanky krajín, ktoré spolu s nami vstúpia do EÚ.
Podieľali ste sa na viacerých významných projektoch. Ktoré z nich patria medzi najvýznamnejšie?
-- Významným projektom je výstavba elektrárne Shen Tou v Číne, pri ktorom je hodnota vývozného kontraktu takmer 270 mil. amerických dolárov. Z toho na SES Tlmače pripadá viac ako 90 mil. dolárov. So súhlasom vlády ho zaisťuje Eximbanka. V rámci projektu, ktorý financuje konzorcium bánk na čele s Českou exportnou bankou, poskytujeme aj predexportné financovanie. Ďalším zaujímavým obchodným prípadom je rekonštrukcia elektrárne Santa Cruz na Kube. Ide o rekonštrukciu troch blokov tejto elektrárne, pričom hodnota dodávky je takmer 31 mil. eur. Financovanie formou odberateľského úveru v hodnote 26,33 mil. eur so splatnosťou piatich rokov poskytla komerčná banka. Poistná zmluva zo strany Eximbanky bola podpísaná v decembri 2001. Predpokladáme, že prvé čerpanie úveru sa uskutoční vo februári tohto roku. SES Tlmače pripravuje aj ďalšie zaujímavé projekty s vysokou pridanou hodnotou, projekty strednodobé a dlhodobé s investičným charakterom. Z tých významnejších sú aktuálne, napríklad, niektoré projekty na Kube. Ide o modernizáciu elektrárne Moa, alebo rekonštrukciu kotlov elektrárne Felton. Teší nás skutočnosť, že slovenský podnik je schopný takéto investície zrealizovať. V Eximbanke sú voči politickým a komerčným rizikám poistení aj ďalší klienti, ktorí vyvážajú svoje produkty na rizikové trhy. V portfóliu poisťovacích činností máme viac ako 100 exportérov a približne 80 % z nich sú malí a strední podnikatelia. Je to ten segment, na ktorý by sme sa chceli v budúcnosti ešte viac zamerať.
Aká je súčasná situácia v lodeniciach?
-- Eximbanka financuje na komerčnom základe stavbu dvoch lodí typu Rýn. Lode boli už vyrobené a nachádzajú sa v akvatóriu SLKB. Mali byť odovzdané už vlani, čo sa nerealizovalo z dôvodu problémov na strane odberateľa, ktorý nevyzbieral dostatočný objem komanditného kapitálu. Z tohto dôvodu banka odberateľa neotvorila akreditívy v danej výške. Financujeme tieto dve lode na vlastné riziko. Vláda schválila vystavenie štátnej záruky vo výške 30 percent z hodnoty poskytnutých úverov na stavbu ďalších štyroch nákladných motorových lodí typu NL Leda, ktoré poskytneme my. V budúcnosti majú SLKB záujem minimálne o financovanie jednej pobrežnej motorovej lode typu Rýn a dvoch lodí typu Baltik, pričom tieto dve lode má v súčasnosti v majetku spoločnosť Slovenské lodenice, a. s., ktorá je v konkurze.
Odkiaľ získavate zdroje na činnosť banky?
-- Zákon o Eximbanke hovorí o tom, do akých fondov môžeme rozdeliť kapitál, ktorý máme k dispozícii. Za rok 2002 ešte nie je známy celkový objem slovenského exportu, ale predpokladám, že to môže byť približne 650 mld. Sk. Ak porovnáme našu bilančnú sumu, ktorá je 7,6 mld. Sk s týmto údajom, dostaneme sa k našim možnostiam. Zabúda sa na to, že Eximbanka aj poisťuje exportné úvery, to znamená, že musíme mať určité poistné fondy k dispozícii v likvidnej forme ako úložky v komerčných bankách, alebo štátne pokladničné poukážky. Eximbanka pri svojom vzniku v roku 1997 dostala štartovací kapitál 2,3 mld. Sk a v roku 2000 sme zo štátneho rozpočtu dostali ďalších 500 mil. Sk. Vo forme povinných poplatkov od slovenských dovozcov a vývozcov sme získali ročne približne 150 mil. Sk. Ďalšie zdroje získavame vlastnou činnosťou. Doposiaľ sme hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom a z vlastných zdrojov sme so súhlasom vlády zvýšili v lete minulého roku základné imanie. V budúcnosti by dôležitým zdrojom financií mali byť cudzie zdroje. Prvou lastovičkou je financovanie lodí v SLKB, na čo je potrebná približne polovica zdrojov v euro. Väčšie projekty budeme financovať zo zdrojov, získaných na kapitálových trhoch. Do úvahy prichádza buď syndikovaný úver, alebo emisia dlhopisov. Otestujeme si trh a zvolíme najlepšiu možnosť.
Ktoré pozitíva v činnosti Eximbanky by ste vyzdvihli?
-- V oblasti know-how sú naši ľudia na tom lepšie ako boli vlani a predvlani. Stretávam sa s kolegami z komerčných bánk a na našich pracovníkov sú dobré referencie. S tým teda môžeme byť určite spokojní, keďže naším najlepším aktívom sú zamestnanci. Zaviedli sme prísnu disciplínu kvality. Koncom roku 1998 bolo v organizačnej štruktúre Eximbanky 238 pracovníkov. Jedným z prvých opatrení, síce nepopulárnych, ale z dôvodu zvýšenia efektivity nevyhnutných, bolo radikálne zníženie počtu zamestnancov a v súčasnosti máme 104 pracovníkov. Ich kvalita je pre nás významným pozitívom. Objem podporeného exportu na jedného zamestnanca predstavoval v minulom roku podľa predbežných výsledkov viac ako 480 mil. Sk, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 30,5 percenta. Na druhej strane treba oceniť, že projekty, ktoré sme dostávali od exportérov v minulom roku, boli už lepšie pripravené ako v minulosti. Pozitívne hodnotím podporu segmentu malých a stredných podnikateľov. Tí nie sú až tak silno vystavení veľkým konjunkturálnym výkyvom ako veľkí podnikatelia a tak je tento segment vo všeobecnosti oporou podnikateľského sektora. Na druhej strane sú však malé a stredné podniky závislé od toho, ako sa darí veľkým firmám, pretože v mnohých prípadoch sú na ne napojení. Pozitívnym aspektom je aj to, že rastie objem podporeného exportu výroby s vyššou pridanou hodnotou a už nemusíme realizovať necielenú podporu akéhokoľvek exportu, ktorá tu bola v nedávnej minulosti, už si z predložených projektov môžeme vyberať tie najkvalitnejšie. Ďalším významným faktom je vyššia akceptácia Eximbanky v zahraničí, o čom svedčí aj nárast záruk, ktoré sme poskytli. Celkový objem úverových a záručných aktivít ku koncu roka 2002 dosiahol podľa predbežných údajov k 13. januáru tohto roka výšku takmer 6,2 mld. Sk, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o 44,7 percenta. Garancie, ktoré Eximbanka poskytuje, sú teda zárukou kvality našej práce.
Určite by sa dalo ešte niečo zlepšiť.
-- Privítal by som viac zaangažovať formou participácie jednotlivé ministerstvá SR, najmä tých kľúčových v oblasti podpory nášho exportu -- MF SR, MH SR, MZV SR, MP SR v štatutárnych orgánoch Eximbanky. Mohol by som uviesť viacero príkladov zo zahraničia, kde v štatutárnych orgánoch sedia ministri. Privítal by som, ak by vláda SR prihliadla na skúsenosti v zahraničí a obsadila tieto orgány, najmä dozornú radu, ale aj radu banky, minimálne na úrovni štátnych tajomníkov jednotlivých ministerstiev. Za ďalšie negatívum považujem zrušenie medzirezortného výboru, ktorý rozhodoval o projektoch, presahujúcich kompetenciu našej rady banky. Tento výbor nám umožňoval lepší kontakt s vládou SR, najmä ak išlo o veľké projekty a z nášho pohľadu veľmi rizikové. Chýba nám aj priame napojenie na štátny rozpočet. Napr. v Českej republike má EGAP v štátnom rozpočte uvedené, aké množstvo poistných rizík môže prevziať. Česká exportní banka má taktiež určené, do akého objemu sa môže uchádzať o zdroje na kapitálových trhoch. Nám chýbajú podobné mantinely.
V súčasnosti viaceré banky v rámci zvyšovania efektivity pristupujú k znižovaniu počtu zamestnancov. Aká je situácia v Eximbanke?
-- Budeme mať viacero projektov a aj projektov väčších. Preto budeme musieť urobiť určité zásahy v organizačnej štruktúre. Perspektívu vidím v znižovaní počtu riadiacich pracovníkov a zvyšovaní počtu výkonných. O efektivite hovorí aj údaj podporeného exportu na jedného zamestnanca, ktorý sa za 5 rokov činnosti zdesaťnásobil.
Eximbanka splnila podmienky na vstup do Bernskej únie.
-- Bernská únia je strešnou organizáciou eximbánk, akýsi exkluzívny klub. Sú v nej inštitúcie, ktoré spĺňajú určité kritériá a majú za sebou aj nejakú históriu. Aby boli splnené podmienky členstva, predpísané poistné by malo byť minimálne 5 mil. amerických dolárov, uchádzač by mal podporiť export v objeme 450 mil. dolárov. Ďalej, podpora exportu krátkodobého poistenia by mala presiahnuť 225 mil. dolárov a predpísané poistné strednodobého a dlhodobého poistenia by malo byť minimálne 3 mil. dolárov. Podľa predbežných výsledkov tieto kritériá spĺňame. Bernská únia má momentálne asi 45 členov a na svete je zhruba 120 až 130 eximbánk. Zvažujem tiež, že si dáme urobiť explicitný rating renomovanej agentúre, aby sme sa za výhodnejších podmienok mohli uchádzať o zdroje na kapitálových trhoch.