Obchodovanie s emisiami je pre veľkú časť verejnosti relatívne vzdialený pojem. V čom sú špecifiká tohto biznisu?
Obchodovanie s emisiami, rovnako ako napríklad obchod s elektrinou, plynom a ďalšími komoditami, je v skutočnosti bežným občanom oveľa bližšie, než by sami očakávali. Cena emisnej kvóty spolu s cenou paliva (plyn, uhlie) tvoria jednu z najvýznamnejších nákladových položiek výrobnej ceny elektriny, čím vo svojom dôsledku ovplyvňujú aj spotrebiteľské ceny energií.
Čo sa týka špecifík, tých nájdeme hneď niekoľko. Ide o trhový spôsob znižovania emisií CO2, keď (zjednodušene povedané) podnik, ktorý vypustí menej emisií skleníkových plynov do ovzdušia, je odmenený možnosťou ušetrené kvóty predať a z výnosu uhradiť časť investícií do zelených zdrojov (napr. prechod z fosílnych palív na biomasu), do zvýšenia energetickej efektivity a pod. Ak, naopak, spotrebuje viac než mu stanovené limity dovoľujú, potom sa musí obrátiť na obchodníka a chýbajúce kvóty dokúpiť. Ide o systém, v ktorom sa napriek jeho pomerne nedávnemu vzniku (pilotná fáza európskeho systému EU ETS bola spustená v roku 2005) denne zobchodujú desiatky miliónov ton emisií CO2 za stovky miliónov eur.
Čo je na ňom príťažlivé, prípadne aké sú riziká?
Ide o úplne nový trh, ktorý bol pred pár rokmi vytvorený doslova "na zelenej lúke", a už sa na ňom ročne točia desiatky až stovky miliárd eur. To, samozrejme, láka širokú škálu subjektov -- finančné inštitúcie, elektrárenské giganty, obchodníkov s komoditami, ale aj podvodníkov a kriminálnikov. Takto mladý systém sa stretával a ešte stále čiastočne zápasí s určitými "pôrodnými bolesťami", z ktorých medzi najdôležitejšími za uplynulých niekoľko rokov môžem spomenúť napríklad bezpečnostné a funkčné problémy emisných registrov, technickú a politickú nepripravenosť niektorých štátov, podvody s DPH či orientáciu cien emisií na trhoch skôr na politické rozhodnutia než na fundament. Rizikom tiež zostáva takzvaná postkjótska neistota, pretože absencia globálne záväzného nástupcu Kjótskeho protokolu by totiž spôsobila, že Európa zostane v boji proti klimatickým zmenám osamotená. Tým by dochádzalo k rapídnemu znižovaniu konkurencieschopnosti starého kontinentu či k presunom výroby mimo regulovaného územia EÚ.
Aká je konkurencia medzi obchodníkmi s emisiami? Poznáte český aj slovenský trh. Koľko subjektov pôsobí v tomto biznise?
Dôveryhodní obchodníci na českom a slovenskom trhu sa dajú počítať v jednotkách. V poslednom čase však zaznamenávam záujem mnohých západných spoločností vstúpiť na trhy strednej a východnej Európy. Podľa mňa by sa preto lokálne spoločnosti a brokeri mali vydať cestou určitej "kompetitívnej spolupráce" a tomuto tlaku zahraničných firiem čeliť spoločne. Z mojich skúseností z emisných trhov viem, že čím ďalej idete na západ Európy, tým menšie je chápanie problémov tunajších podnikov zahraničnými obchodníkmi s emisiami. A v tomto smere vidím obrovský potenciál lokálnych firiem obchodujúcich s emisiami, ktoré poznajú jazyk, charakter podnikov, ako aj ich každodenné problémy. A navyše sú podstatne lacnejšie.
Ako sa zmenil trh po tohtoročnom škandále s ukradnutými povolenkami?
Tesne po najmasívnejšej vlne hackerských útokov v januári tohto roku bolo spotové obchodovanie úplne paralyzované. Dva mesiace boli uzavreté všetky významné burzy s emisnými kvótami, veľké traderské domy a elektrárne prestali vykupovať spotové emisie úplne. V marci sa síce začalo opäť obchodovať, ale nedôvera na trhu zostáva naďalej. Prejavuje sa to najmä v nízkej likvidite spotových trhov, ako aj na čoraz väčšom preferovaní futures kontraktov. Spotové obchodovanie sa tak scvrklo na 1 až 3 % z celkových obchodov na trhoch s emisiami.
Škandál poškodil najmä dôveru v tento biznis. Darí sa ju vrátiť?
Kontrolné procesy búrz a významných hráčov na trhu sa stali vplyvom týchto útokov a ešte skôr podvodov s DPH takmer neúnosnými a stať sa dnes členom nejakej významnejšej burzy je aj pre etablovanú firmu naozaj zložité. Stav, ktorý na trhu v tomto čase panuje, by som nazval až paranojou. Väčšina významných hráčov na trhu bola totiž do obchodu s kradnutými kvótami namočená a okradnuté firmy sa na nich snaží, pochopiteľne, zahojiť, pretože skutočných vinníkov bude veľmi ťažké vypátrať. Na trhu bolo zavedených mnoho reštriktívnych opatrení, ktoré majú veľmi negatívny vplyv v najväčšej miere na serióznych obchodníkov. Pre mňa osobne bola najväčším sklamaním ľahostajnosť Európskej komisie ako garanta celého systému EÚ ETS, ktorá dodnes nevydala oficiálny zoznam sériových čísel ukradnutých kvót, čím vedome znemožnila účinný boj proti týmto kriminálnym praktikám.
Môže aj pri súčasných podmienkach dôjsť k niečomu podobnému?
Vzhľadom na nové bezpečnostné opatrenia by v budúcnosti mala byť bezpečnosť systému významne posilnená, ale napríklad zďaleka nie všetky ukradnuté kvóty boli doteraz vystopované a vrátené pôvodným majiteľom, čo znamená, že nedôvera na trhu čiastočne pretrváva.
Pri každom obchode sú jasne identifikovateľné všetky strany obchodu. Prečo podľa vás doteraz vyšetrovatelia nenašli zlodejov?
Súvisí to so spomínanou laxnosťou európskych úradov. Každý držiteľ účtu s emisnými kvótami totiž môže v priebehu niekoľkých sekúnd vytvoriť zoznam všetkých prichádzajúcich aj odchádzajúcich transakcií, v rámci celého štátu môže to isté urobiť správca registra v danej krajine a za všetky registre celkovo Centrálny register EÚ (CITL), ktorý dokonca aj potvrdil, že na vystopovanie všetkých nezákonne prevádzaných kvót má nástroj. Niektoré štáty však odmietli zverejniť svoje dáta a Európska komisia s tým nič neurobila, čiže kľúčoví účastníci tohto reťazca, ktorí by mohli spoločne celú záležitosť vyriešiť, v tejto snahe zlyhali.
Existuje niekoľko druhov emisných povoleniek. V čom sú rozdiely?
Pre podniky, ktoré sú povinnými účastníkmi systému obchodovania s emisiami v EÚ, sú najčastejším typom európskej kvóty, tzv. EUA. Do určitej percentuálnej výšky svojej ročnej alokácie však môžu tieto kvóty zameniť za niektoré z lacnejších kjótskych kreditov, ktoré väčšinou pochádzajú z projektov prispievajúcich k zlepšeniu ovzdušia v rozvojových krajinách. Na podobnej báze fungujú aj ERU, s tým rozdielom, že ide o projekty v rozvinutých krajinách. Svojbytným typom sú potom štátne kvóty typu AAU, ktoré na Slovensku tak neslávne preslávila kauza Interblue. A napokon sú to takzvané ERU, ktoré sú generované z projektov ??????
Ako sa môže obchodník dostať k štátnym povolenkám?
Štát musí vypísať výberové konanie na poradcu či sprostredkovateľa obchodu s týmito kvótami. Vzhľadom na minimálny dopyt po nich, a teda i nízku cenu, v dnešných dňoch vnímam úspech v takomto tendri ako "Pyrrhovo víťazstvo".
Pôsobíte najmä v Česku. Môžete porovnať prístupy českých a slovenských podnikov k emisiám?
Keď sa slovenským podnikom niečo nepáči, tak sa nesťažujú po konferenciách, ale konajú. Príkladom je ich úspešný boj proti 80 % dani. Nehovorím ešte, že majú súdny spor vyhraný, ale už len fakt, že sa desiatky podnikov naprieč rôznymi priemyselnými odvetviami dokážu zjednotiť a bojovať spoločne proti štátu, je jav v Česku nevídaný.
A čo štáty? Správajú sa rovnako, alebo tam vidíte rozdiely?
Rozdiely sú obrovské, a to v mnohých smeroch. Zásadné spory väčšinou vychádzajú z rozloženia palivového mixu jednotlivých štátov. Príkladom môže byť Francúzsko verzus Poľsko. Keď napríklad Komisia vydala legislatívny návrh, že benchmarkom pre bezplatné prideľovanie kvót po roku 2013 bude zemný plyn, Poľsko, z viac ako 90 percent odkázané na uhlie, v čele ďalších krajín vrátane napr. Česka, samozrejme, protestovalo, zatiaľ čo prevažne od jadra závislé Francúzsko..........????
Ako vnímajú obchod s emisiami podniky?
Najmä v regióne strednej Európy je obchod s emisiami vnímaný ako nutné zlo, čo je prístup, ktorý som nikdy nechápal. Slovenské i české podniky pritom na obchodoch zarobili už stovky miliónov eur a mnohým z nich pomohli práve zisky z predaja kvót prežiť hospodársku krízu.
Doteraz podniky dostali emisné kvóty od štátu takpovediac zadarmo. Príde obdobie, keď budú musieť kvóty nakupovať?
Od januára 2013 budú musieť podniky prevažnú časť emisných kvót nakupovať v aukciách, percento zdarma pridelených bude do roku 2020 pravidelne klesať. Boli však definované rôzne skupiny firiem podľa rizika takzvaného úniku uhlíka, čiže presunu výroby mimo EÚ. Zatiaľ čo energetické podniky budú už od prvého roku novej fázy systému EÚ ETS musieť väčšinu kvót nakupovať, ohrozené sektory ako cementárenský, oceliarsky či výrobne tehál dostanú až sto percent zadarmo.
Veľkú vlnu diskusií a protestov vyvolalo zavedenie 80 % dane na nadbytočné a ušetrené emisie. Čo si o tom myslíte vy ako obchodník?
Takto nastavená daň motivuje podniky vypúšťať viac emisií a neinvestovať do zdrojov na ich znižovanie, čo je pravý opak myšlienky celého systému. Významne zasahuje do investičných plánov firiem, ničí investičné prostredie na Slovensku a znižuje konkurencieschopnosť miestnych podnikov. Jednoducho povedané, slovenská tehelňa bude vyrábať tehly drahšie ako napríklad poľská o pár kilometrov ďalej.
Ako môžu podniky správnou politikou na povolenkách zarobiť?
Keď to poviem úplne otvorene, doteraz na obchode s emisiami profitovala takmer každá firma v našom regióne vďaka už spomínanej nadalokácii kvót na trhu. Vysoká volatilita cien na trhoch s emisiami len ovplyvňovala výšku výnosov. Budúci vývoj cien kvót, rovnako ako je to aj pri iných komoditách alebo akciách, sa, pochopiteľne, snažia vo svojich analýzach predikovať stovky firiem. Ale za celý čas, čo na tomto trhu pôsobím, som nepoznal žiadnu naozaj pravdivú analýzu. Hlbokou znalosťou trhu síce znížite riziká, ktoré by vás mohli prekvapiť, napriek tomu je väčšina predpovedí vývoja cien veštením z krištáľovej gule. Preto kto tvrdí, že pozná budúce ceny, je pre mňa demagóg.
Čo vplýva na ceny povoleniek?
Vplyvy na ceny emisií sa menia, a to veľmi nepravidelne. V ideálnom prípade, teda ak politici neprídu s nejakým náhlym rozhodnutím zasahovať do EU ETS, ovplyvňujú kvóty najmä komodity. Korelácia býva obvykle najsilnejšia s ročnými futures kontraktmi nemeckej elektriny, ropy a uhlím. Celková nálada na finančných trhoch hrá, samozrejme, tiež významnú úlohu. Ak napríklad existujú reálne obavy o budúcnosť Eurozóny, nepridá to ani optimizmu na trhu s CO2. Najvýznamnejší vplyv však podľa mňa majú kritické politické rozhodnutia či iné štrukturálne zásahy do systému, ako napríklad hackerské útoky, pranie špinavých peňazí a iné prejavy destabilizácie.
Ako vidíte vývoj cien v najbližších rokoch?
Vo svetle svojej tézy o predikcii cien by som sa radšej akýmkoľvek odhadom vyhol. Je však jasné, že významný vplyv na ďalší vývoj cien bude mať vysporiadanie sa so spomaľujúcou sa ekonomikou v Európe, budúcnosť jadra, (ne)existencia nástupcu Kjótskeho protokolu po roku 2013 a schopnosť európskych autorít účinne čeliť spomínaným negatívnym javom na trhu.
Ako vplýva recesia na ceny emisií?
Negatívne ovplyvňuje ceny z dvoch dôvodov. Celkovo znižuje chuť investorov do čohokoľvek "európskeho" investovať. Jedno chybné politické vyhlásenie by mohlo poslať ceny kvót dole počas pár hodín i o niekoľko eur. Nebolo by to po prvýkrát, v roku 2006 klesla cena EUA počas jediného dňa o viac ako 10 eur. Po druhé, keď sa podnikom vplyvom recesie nedarí a znižujú výrobu, majú prebytočné kvóty, ktorými zahlcujú trh a výrazne tým znižujú ich cenu.
Akým spôsobom predáva emisie štát?
Musí nájsť iný štát, ktorý je rovnako ako on signatárom Kjótskeho protokolu a má vďaka svojim záväzkom z tohto dokumentu emisií nedostatok. Dopyt je však už prakticky vyčerpaný a mnoho subjektov, ktoré by potrebovali štátne AAU nakupovať, už nie je.
Ako je to s reguláciou? Kto dohliada na obchodovanie s emisiami?
Na globálnej úrovni agentúra UNFCCC, ktorá je garantom Kjótskeho protokolu a zároveň orgánom OSN. Európsky systém EÚ ETS, na ktorý dohliada Európska komisia, s tým kjótskym z regulačného hľadiska príliš nesúvisí.
Ktoré burzy majú najvyššie renomé pre obchodníkov s emisiami?
Renomé aj tých najvýznamnejších búrz utrpelo pri spomínaných podvodoch s DPH a hackerských útokoch, keď "čistá" nezostala ani jedna z nich. Niektoré boli dokonca úplne zatvorené. Na spotovom trhu to vždy býval najmä parížsky BlueNext, ktorý svojimi prehnanými bezpečnostnými pravidlami de facto znemožnil obchodovanie pre väčšinu svojich doterajších členov. Celkovým svetovým rekordmanom, čo sa týka objemu zobchodovaných kvót, je jednoznačne londýnska ICE, obchodujúca prevažne futures a opcie. Verím však v renesanciu menších búrz ako je Greenmarket, Nasdaq OMX či najväčšej energetická burzy sveta EEX, kde sa objemy obchodovaných emisií zvyšujú každý mesiac.
Cieľom Kjótskeho protokolu je znižovanie emisií skleníkových plynov. Darí sa plniť tieto ciele?
Áno, ale bohužiaľ skôr vplyvom celosvetovej recesie a poklesom ťažkého priemyslu, najmä v Rusku a na Ukrajine, ktoré majú dohromady niekoľko miliárd ušetrených ton, ktoré sú úplne nepredajné. Kjótsky protokol totiž považuje za štartovací bod počiatku znižovania emisií rok 1990.
Na Slovensku v týchto dňoch prebieha druhý tender na štátne emisné povolenky. Môže podľa vás hroziť podobný škandál ako v prvom tendri?
Dúfam, že nie. Avšak MŽP bude musieť dokázať obhájiť pred verejnosťou, prečo, ak sa teda ešte štátne kvóty AAU vôbec podarí predať, uzavrie obchod na úrovni maximálne 3 -- 4 eur za tonu, zatiaľ čo škandalózne Interblue predalo za cenu vyššiu ako 5 eur.