Ekonomické udalosti pohľadom analytika

Polienko do ohňa chce priložiť ďalší hráč. Snahu aktívne sa zúčastniť na rozdávaní kariet pri politických hrách ohlásili odborárski lídri. Organizovaním petície za uskutočnenie referenda o predčasných voľbách Konfederácia odborových zväzov prekročila deliacu čiaru medzi politickými subjektmi a odbormi. Škoda, že sa odbory pravdepodobne spreneverujú svojej skutočnej úlohe, t. j. obhajovať a presadzovať práva svojich členov, zamestnancov. Takže ich parketa by mala byť v konkrétnych podnikoch, a nie vo volebných miestnostiach. Navyše sa snažia využiť (či zneužiť) nespokojnosť väčšiny obyvateľstva pod ťarchou dočasne zhoršenej životnej úrovne. Odborárski lídri však zabudli povedať, čo má nasledovať. S koho pomocou chcú vládnuť? Majú vypracovaný alternatívny ekonomický program? V súčasných odborárskych požiadavkách prevláda krátkozraká orientácia, bez záujmu o vývoj v dlhšom období. Napríklad kľúčová požiadavka zvýšenia minimálnej mzdy by, cez tlaky na mzdové posuny v celom mzdovom spektre, nakoniec viedla k zvýšeniu nákladov zamestnávateľov, ktoré by si museli kompenzovať aj zvýšením cien svojej produkcie či znížením stavu zamestnancov. Takže výsledkom odborárskej požiadavky, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako boj za lepšiu životnú úroveň pracujúcich, by v dlhšom časovom horizonte bola vyššia inflácia i nezamestnanosť. Splnenie požiadaviek KOZ by tak ekonomickú situáciu krajiny ešte zhoršilo.

Neprivatizačné investície stále za svojím potenciálom
V ekonomike nemôže dochádzať k udržateľnému nárastu životnej úrovne obyvateľstva, pokiaľ nie je stabilizovaná makroekonomická situácia a nie je štandardné legislatívne prostredie. Stabilné prostredie je zásadným predpokladom (ale rozhodne nie jediným) na prílev priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré sú pre Slovensko nevyhnutné. Podľa údajov NBS, za prvý polrok 2003 Slovensko pritiahlo PZI v objeme 554 mil. dolárov. Bohužiaľ, tento objem bol ovplyvnený najmä privatizačnými aktivitami (doplatkami za privatizáciu SPP a rozvodných spoločností), zatiaľ čo objem neprivatizačných investície predstavoval menej ako polovicu celkovej sumy. Hoci ide o viac ako 3,6-násobok prílevu neprivatizačných investícií v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, zaostáva za potenciálom. Realizované ekonomické reformy by síce mali zvýšiť atraktívnosť investičného prostredia na Slovensku, nemal by to byť však dôvod vzdať sa investičných stimulov. Najmä ak ich využívajú aj zvyšné krajiny V4, naši priami konkurenti. Navyše s pomocou stimulov môže krajina prilákať investorov na splnenie svojich špecifických cieľov. Môže podporiť napr. len tie investície, ktoré vytvoria veľa pracovných miest, tie ktoré sa budú realizovať v menej rozvinutých regiónoch, alebo len tie, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnoty na rozdiel od montážnych dielní. Dôkazom je prilákanie investície spoločnosti DHL v objeme pol miliardy eur do pražského technologického centra aj zásluhou investičných stimulov. Neodškriepiteľnou nevýhodou stimulov sú však nároky na rozpočtové výdavky.
Práve vďaka efektom zahraničných investícií prichádzajú pozitívne informácie z oblasti zahraničného obchodu. Výsledky za august opäť príjemne prekvapili. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahol zahraničný obchod za august prebytok vo výške 1,4 mld. Sk po revidovanom deficite v júli (-3,9 mld. Sk). Medziročný rast exportu (25 %) takmer dvojnásobne prevýšil dynamiku rastu importu (13,8 %), a to napriek vyššej porovnávacej základni. Je dobré pripomenúť, že augustový prebytok je už tretí za posledné štyri mesiace. Preto neprekvapí, že schodok za prvých osem mesiacov tohto roka tak predstavuje len 11,7 mld. Sk oproti 52,3 mld. Sk v rovnakom období minulého roka. Aj za augustovým obchodným prebytkom je predovšetkým nárast exportu koncentrovaný do jedného odvetvia hospodárstva, a to najmä do podniku VW spolu s jeho domácimi subdodávateľmi. Naopak, dovoz v rámci komoditnej triedy "vozidlá a dopravné zariadenia" v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi skôr stagnoval. Okrem pozitívneho vplyvu exportu osobných aut a ich častí, nie je vývoj v ostatných komoditných triedach až taký priaznivý, čo stavia zlepšovanie bilancie zahraničného obchodu do trochu iného svetla. Vývoj zahraničného obchodu poukazuje na malý rozsah našej ekonomiky v porovnaní s ekonomickou silou zahraničných investorov, hoci je ich na Slovensku len zopár. Pod vplyvom zverejnených údajov sme pristúpili k revízii celoročného schodku obchodnej bilancie zo 4,2 % HDP na 3,9 % HDP, po vysokom deficite 8,9 % HDP v roku 2002. Aj aktuálnu predpoveď však sami považujeme za skôr pesimistický variant, nevylučujúc ešte lepší skutočný výsledok.

Čím prekvapí NBS nabudúce?
Augustové údaje za zahraničný obchod opäť nastolili otázku, či centrálna banka nedisponuje aspoň čiastkovými ekonomickými dátami skôr, ako sú oficiálne zverejnené. Berúc do úvahy pomerne časté rozpory medzi krokmi menovej politiky NBS a vyhláseniami jej vrcholných predstaviteľov, takáto možnosť existuje. Aj koncom septembra centrálna banka zaskočila finančný trh, keď jej banková rada na zasadaní rozhodla o znížení kľúčových úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu. Základná úroková sadzba v podobe dvojtýždňovej repo sadzby tak klesla na 6,25 %. Uvoľnenie menovej politiky v situácii, keď nie je jasné, ako reálne dopadne konsolidácia verejných financií a keď sa pre pretrvávajúce politické napätie netreba obávať prudkého posilnenia koruny, je skutočne zaujímavé. Prekvapením je pre nás skôr načasovanie tohto kroku, ako samo zníženie sadzieb. Očakávali sme zníženie sadzieb, ale až v poslednom štvrťroku tohto roka, ako súčasť boja proti posilneniu koruny, na čo sa NBS v posledných mesiacoch zameriavala. Navyše, už po zverejnení údajov HDP v polovici septembra sme hovorili, že štruktúra ekonomického rastu (síce zdravá, ale nie dlhodobo udržateľná) a zároveň nevýrazné oživenie v krajinách našich obchodných partnerov vytvára potenciálny priestor na pokles základnej úrokovej sadzby. Oficiálne stanovisko NBS by sa dalo interpretovať asi takto: "Centrálna banka považuje utlmenie domáceho dopytu za potenciálne riziko pre vývoj ekonomiky, a preto pri zanedbateľných dopytových inflačných tlakoch a výraznom znížení vonkajšej nerovnováhy čiastočne uvoľnila svoju menovú politiku." No dva týždne pred znížením sadzieb NBS vyhlásila, že zverejnené údaje HDP nie sú dôvodom na zmenu nastavenia menovej politiky... Pošramotenej transparentnosti NBS pri výkone menovej politiky to práve nepridalo. Jednorazový a skôr symbolický pokles základnej úrokovej sadzby nemôže dlhodobo ovplyvniť korunu a preváži dlhodobý trend zhodnocovania domácej meny oproti euru. Naďalej očakávame, že zlepšený "makroobrázok" slovenskej ekonomiky a reálne schválenie reforiem v parlamente by mali pomôcť zvýšiť rating krajiny ku koncu tohto roka, čo by malo byť dodatočným impulzom na posilnenie koruny. Podmienkou je však upokojenie politického napätia. Ďalšie zníženie sadzieb je tak pravdepodobné. Ak chce centrálna banka skutočne pomôcť domácemu dopytu, je jedno zníženie sadzieb (a aj to len symbolické) nedostatočné. Čo prekvapujúce vymyslí NBS nabudúce?
Pri rozhodovaní o nastavení menovej politiky by momentálne vyššia inflácia nemala predstavovať problém. Menová politika sa musí pozerať dopredu, a nie na už minulý stav. Navyše, momentálna dynamika inflácie je spôsobená administratívnymi rozhodnutiami. Cenová hladina, zaznamenajúc za september vyšší medzimesačný nárast (o 0,5 %), dosiahla v medziročnom porovnaní až 9,5 %, čo predstavuje zatiaľ najvyššiu úroveň v tomto roku. Najväčší prírastok k septembrovej inflácii vytvoril rast cien potravín a nealkoholických nápojov, čo možno pripísať najmä sezónnemu vývoju. Požiadavky prvovýrobcov (hoci sú rozdrobení) na rast cien svojej produkcie môže priniesť dodatočné nákladové tlaky. Druhý najväčší prírastok k celkovému indexu vytvoril rast cien alkoholických nápojov a tabaku. Hoci sa zvýšenie spotrebných daní realizovalo v auguste, rast cien týchto komodít výrazne zasahuje do vývoja inflácie už štyri mesiace. Poslednou položkou s významnejším vplyvom na celkovú infláciu boli ceny telekomunikačných služieb, v dôsledku ukončenia akcie Slovenských telekomunikácií. Ostatné položky, vzhľadom na ich váhu v spotrebnom koši, hoci vykázali vyšší rast (napr. ceny za jazykové kurzy), nemali výraznejší vplyv. Vývoj jadrovej a čistej inflácie potvrdzuje, že dopytové inflačné tlaky nie sú významné. Naďalej očakávame, že celková cenová hladina bude v decembri pod úrovňou 9,5 %.